Daily Archives: March 10, 2014

V káve sa namrvilo toho toľko, že zabrali celé Omrvinky.

Coffee Fest už o mesiac

Druhý ročník festivalu kávy sa bude konať na tom istom mieste, teda v hoteli Sheraton v Bratislave (vedľa Eurovea). Oproti minulému roku bude mať množstvo zmien. Bude dvojdňový, 12. – 13. apríla 2014, je to sobota a nedeľa. V rámci festivalu sa budú konať dve súťaže. Prvá je už známy Latte Art Jam, druhá je úplne nová – Slovak Aeropress Championship. Minulý rok traja Slováci prevalcovali rovnakú súťaž v Čechách, tento rok sme našim susedom dali možnosť oplatiť nám to ;-).

Program festivalu sa ešte stále dopĺňa, ale znova v ňom budú prednášky, cupping, espresso bary aj alternatívne prípravy. Časť programu sa už dokonca začala, minulý týždeň sa napríklad konal predfestivalový cupping káv.

S lístkami máte dve možnosti, na výber máte jednodňový alebo dvojdňový. Už sú v predaji tu. Pre všetky ostatné informácie, mrknite na oficiálnu stránku festivalu alebo na facebookovú nástenku.

Teším sa ako malý chlapec, dúfam, že sa tam stretneme!

Goriffee

Minulý týždeň som sa stretol s Erikom Šimšíkom, ktorý sa rozhodol na Slovensko dovážať kávu z Rwandy. Výlučne odtiaľ, pretože tam strávil nejaký čas. Kávy z fariem, ktorú sem dováža dostali v rokoch 2008 a 2010 známku Cup of Excellence a zvláštne sú napríklad tým, že sú aj pražená priamo v Rwande. Nateraz je v ponuke len tmavo pražená, ochutnal som ju v bratislavskom Káva.Bar na Židovskej. Podľa mňa praženie zabilo veľa krásnych chutí tejto kávy, ale v pláne je aj stredný stupeň praženia. Recenziu aj príbeh rwandskej kávy si teda nechávam napotom. V každom prípade zaujímavý počin na kávovej scéne, držím mu palce.

www.goriffee.com

Power Coffee

Dušana Plichtu poznám osobne, ale niektoré jeho posledné vyhlásenia ohľadom kávy ma trochu dvihli zo stoličky. Káva, ktorú predáva pod svojou značkou, je pražená v sereďskej Veronia Coffee. Je organic alebo bio a potiaľto je to ok. Problém je v PR, ktorý je na môj vkus násilný a tvrdí príliš silné veci nato, aby ich vedel alebo mohol dokázať. Pochváliť môžem zatiaľ len za jediné. Že si za priamu konkurenciu vybral umelohmotné energetické nápoje a snaží sa robiť osvetu na tomto poli.

www.powercoffee.sk

 

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: kávičkárske krátke správy

• 
  

  Správy zo sveta kávy

Kaviareň na námestí v Trnave je už dávnejšie pojem. Prvý krát som sa tam zastavil pred dvoma rokmi, ale nebolo si kde sadnúť. To isté sa potom zopakovalo ešte dva krát, do kaviarne som sa nakoniec vďaka priateľovi dostal túto stredu.

Bolo ráno, krátko po deviatej a mali voľný stôl hneď pri bare. Inak bola kaviareň plná, väčšina hostí si pochutnávala na raňajkách. Pozreli smem do vitríny so zákuskami, a potom sa pohodlne usadili ku stolu. Čašník sa objavil krátko nato, objednal som espresso (1,35€), opitého izidora a punčový rez. Káva je tu illy, plus ponúkajú aj 4 plantážne kávy. Schválne som si dal bežnú kávu a bol zvedavý, čo z nej dokážu dostať.

Výsledok ma celkom prekvapil. Espressu chýbalo trochu viac tela, ale inak bolo ľahké aj dobré. Neskôr prišlo aj na ochutnanie plantážnych káv, tie sú na tom o niečo lepšie, na fotke je Kuba.

Trochu sme sa  rozbehli, na rad prišlo aj cappuccino. Z trojice káv dopadlo najslabšie. Navrchu malo pekný latte art, ale inak bola mliečna pena príliš tenká. V chuti sa káva trochu strácala na úkor mlieka. Ale to je znova problém základného espressa.

Koláče sú kapitola sama o sebe. Pečú ich na mieste a sú to väčšinou klasické recepty. Všetky stoja rovnako, 1,90€. Izidor bol nízky, ale nadupaný chuťou. Určovala ju vrstva orechov s rumom a maslový krém. Skoro by som povedal, že orechová vrstva chutila takmer ako marcipán. Punčový rez bol presiaknutý arómou, žiaden suchár. Oba veľmi vydarené zákusky.

Za hodinu, ktorú som u Thalmeinera strávil, som si všimol jednu vec. Atmosféru. Prejavuje sa napríklad v skladbe hostí. Od mladých študentov, cez podnikateľov až po staršie dámy sú tu všetci. Pripočítajte personál, ktorý tým dámam pomáha do kabátov a zdraví hostí po príchode vetičkou Vitajte v Thalmeineri. A nezabúda pozdraviť ani pri odchode z podniku.

So zachovaním tradičných podnikov má problém celé Slovensko, prakticky tu nezostalo nič. To málo, čo by chcelo nadviazať na prerušenú tradíciu, vyzerá väčšinou umelohmotne, chystá pascu na turistov alebo jednoducho zíva prázdnotou. Ešte v ten istý deň sme boli skúsiť v Bratislave známu Štefánku. Podnik prázdny a ponúkal príšerne zhorenú kávu za nehoráznu sumu. Darmo bola v krásnom porceláne a priniesol mi ju pán čašník zo starej školy.

Že sa niekomu podarilo oživiť dobovú kaviareň a vyrobiť v nej takúto atmosféru je podľa mňa zázrak. Chcel som dopísať …hodný nasledovania, len atmosféru si nekúpiš. Atmosféru sa môže snažiť vyrábať personál, ale omnoho viac ju určujú hostia. Thalmeiner tú atmosféru má, presne ako ktorákoľvek stará viedenská kaviareň. Dokonca ju má aj keď neponúka najtrendovejšie zákusky ani sýtené nápoje.

Počul som správy o tom, že podnik sa chystajú rozšíriť. Som zvedavý, či aj potom bude problém nájsť voľný stôl. V každom prípade je Thalmeiner pre mňa jedna z najlepších kaviarní na Slovensku. Ak popracujú na káve, viem si predstaviť, že napíšem najlepšia.

Thalmeiner

Trojičné námestie 4

Trnava
thalmeiner.com

Podobné články

• 
  

  Majstrovstvá baristov Maďarska a zopár kaviarní v Budapešti

• 
  

  Prečo nie je tragédia, keď má foodblogger prísnu diétu

• 
  

  Čo presne znamená maďarské kotyogó

• 
  

  Jedna chladná sobota v Mikulove

V nedávnej súťaži som spomínal, že výhre bude predchádzať večera s hosťujúcimi thajskými kuchármi.

Lemon Tree v Bratislave dostala ako zatiaľ jediná reštaurácia na Slovensku známku Thai Select. Dáva ju thajské ministerstvo obchodu podnikom, ktoré považuje za autentické. Udelenie tejto známky chcel podnik patrične osláviť, preto si pozval dvoch thajských kuchárov. Jamnong Nirungsan je prezidentom Thajskej kuchárskej asociácie a Kent Arnon Masanglong šéfuje dvom reštauráciám v Bangkoku a porotcoval miestny Master Chef.

Spolu pripravili 5 chodové menu, Lemon Tree ho navyše spároval aj so slovenským vínom. Čo navarili? Thajské jedlá, ktoré občas zachádzali aj do fusion. Začali mušlami sv. Jakuba v sladko-kyslej tamaridovej omáčke. Úžasne jemné a vydarené jedlo. K nemu muškát moravský z Karpatskej Perly.

Druhý chod bol grilovaný losos s ovocným šalátom. Sladký ale nebol, aj keď v dresingu použili palmový cukor. Bol skôr akurát pikantný.

Tretí chod bol pre mňa najzaujímavejší. Krémová kokosová polievka s kačkou, čili, citrónovou trávou a hubami. Predstavte thajskú verziu našej smotanovej kapustnice. A poriadne ostrú. Tešil som sa, že sa neprispôsobili európskym chutiam a polievku spravili tak ostrú, akú ju robievajú doma. To znamená prudké návaly studeného potu. Dobrá správa je, že asi v polovici jedenia si človek zázračne zvykne a vie si jedlo vychutnať do konca.

Mimochodom, ostrá kokosová polievka s mastnou kačkou a hubami ladí spolu celkom dobre. Ale takáto kombinácia by mi naozaj nenapadla. Prišla mi ako veľmi sýte a mastné zimné jedlo.

Štvrtý chod boli jahňacie kotlety s jasmínovou ryžou, thajskými bylinkami a omáčkou. Mäso jemné a omáčka svieža. K tomu dunaj – výber z hrozna od Pavelku.

Posledný chod bol mix ovocia v kokosovom mlieku. Pri dezertoch sa asi najviac ukazujú rozdiely v chutiach Európanov a ľudí z Ázie. Teplé kokosové mlieko s banánmi, chlebovníkom a ďalším ovocím skrátka nie je moja predstava sviežeho dezertu, ale napriek tomu viac oceňujem autentické jedlo ako zbytočné podliezanie sa.

Bolo dobré vidieť postup prípravy aj počuť vysvetlenia kuchára. Zo všetkých jedál si doma najskôr spravím thajskú omáčku a zrejme ju použijem na hlivu. Len musím domyslieť, ako to celé skombinovať. Niektoré recepty z večera uvádzam nižšie.

Pár vybraných receptov

Grilované jahňacie kotlety a jazmínová ryža na thajských bylinkách s thajskou omáčkou (4 porcie)

Suroviny

Jahňacie kotlety 800g

Olivový olej /extra panenský olivový olej 2 pl Cesnak 10g

korene koriandra 10g

čierne korenie 0,5g

červené víno 100 ml

soľ 20g

tymián 10g

rozmarín 10g

-

jazmínová ryža 2 HR

žltá kurkuma 1 a ½ PL

žlté karí 1 a ½ PL

maslo 2 PL

olivový olej /extra panenský olivový olej 2 PL

biely cukor 20g

soľ 10g

korene koriandra 10g

cesnak 10g

zázvor 10g

šalotka / červená cibuľa 10g

cibuľa 10g

bobkový list 0,5g

škorica 0,5g

voda 2 šálky

badián (aníz) 0,5g

-

ocot 300 ml

cukor / biely cukor 250g

soľ 20g

voda 1 šálka

zelené čili / kajenské korenie 15 g

jarná cibuľka 15g

cesnak 10 g

cibuľa 10 g

šalotka / červená cibuľa 10 g

zelená chilli 15g

mäta 50g

červené chilli 10g

vňať koriandra 10 g

zázvor 10 g

Postup

Grilované jahňacie marinované

Jahňacie nakrájame na pekné kusy. Na marinádu si do misky roztlačíme cesnak, koreň koriandra, nasekaný tymian a nasekaný rozmarín, soľ, čierne korenie, olivový olej, červené víno. Namarinujeme jahňacie a necháme odstáť na tri minúty. Potom grilujeme na drevenom uhlí.

Ako variť thajskú jazmínovú ryžu s bylinkami

V sitku umyjeme ryžu a necháme uschnúť. Do hrnca dáme ryžu, olivový olej a maslo, pridáme všetky koreniny, koreň koriandra, šalotku, cesnak, cibuľu, bobkový list, škoricu, badián a zamiešame. Miešame tri minúty na miernom ohni pokiaľ neucítime vôňu, a potom pridáme žlté karí a kurkumu. Dochutíme cukrom a soľou. Pridáme vodu a varíme, pokiaľ nie je hotové.

Ako pripraviť thajskú omáčku

Do hrnca dáme cukor, ocot, soľ a vodu. Varíme pokiaľ sa nerozpustí cukor, potom necháme vychladnúť. Mixérom rozmixujeme zelené čili, mladú cibuľku, cesnak, šalotku, cibuľu, červené čili, mätu, koriander a zázvor. Potom pridáme vychladnutú zmes cukru a zmixujeme dokopy na jemnú zmes.

Krémová kokosová polievka s kačkou, čili, citrónovou trávou a hubami (3-4 porcie)

Suroviny

pečená kačica 300g

kokosové mlieko 2 šálky

galangal 10g

citrónová tráva 5 – 8g

kafírové listy 0,8g

korene koriandra 15g

šalotka /červená cibuľa 10g

huby / šampiňóny 20g

cherry rajčiny 10g

limetová šťava 3 – 4 pl

malá thajská čili paprička 5-8g

vňať koriandra 0,5g

soľ 10g

rybacia omáčka 5g

Postup

Do hrnca dáme kokosové mlieko na nízku teplotu. Pridáme galangal, citrónovú trávu, koreň koriandra a šalotku. Varíme, pokým nezovrie kokosové mlieko, potom pridáme na kocky pokrájanú kačicu a dochutíme soľou. Následne pridáme šampiňóny, paradajky a kafírové listy. Zmiešame a vypneme varič. Dochutíme rybacou omáčkou, pridáme čili a posypeme koriandrovou vňaťou.

Podobné články

• 
  

  Mozaika z vašich dovolenkových receptov

• 
  

  Skúste vymeniť v hummous cícer za tvaroh

• 
  

  Cícerové placky ako maškrta aj jedlo na cesty

Dať do sladkého pečenia strukoviny som už raz skúsil. Vtedy to dopadlo dobre, tak špekulujem ďalej.

Recept na toto čudo som našiel v reklamnom magazíne Jednoty. Vyzeral jednoducho, ale zároveň mi pripadal, že potrebuje úpravu. Skoro ráno som teda namočil fazuľu. Poobede už natiahla dosť vody, tak som ju dal variť v novej osolenej vode.

Keď bola uvarená, šupky mi pripadali príliš tuhé. Chcel som sa vyhnúť nepodarku, tak som fazuľu radšej ošúpal. Prplačka, ale našťastie veľa kúskov sa dalo vylúpnuť len tak, že som ich zmačkol medzi prstami. Načistenú fazuľu som hodil do kutra, je to ten mixér so zahnutými čepeľami.

Po chvíľke mixovania sa z fazule stala celkom hladká masa.

Pôvodný recept prikazoval 2 vajíčka. Podľa mňa by bol výsledok príliš suchý, tak som prihodil ešte jedno a znova pomixoval. Tentoraz už bola z cesta hladučká masa.

Nad parou som nechal roztopiť horkú čokoládu, a keď trochu vychladla, vlial som ju “za jazdy” do mixéra. Masa sa spojila a zhnedla. Nakoniec som pridal lyžičku sódy bikarbóny a pár lyžíc vanilkového cukru. Potom som vystlal podlhovastú formu papierom na pečenie a vylial do nej cesto.

Zvyšky roztopenej čokolády som poctivo vyškrabal a pofŕkal nimi cesto pred pečením. Dúfal som, že to spraví na výslednom koláči vzorku. Aspoň nejakú…

Urobilo to niečo ako jazvy. Keby koláč pri pečení nepukol a fŕkance mali pravidelnejšiu vzorku, možno by aj výsledok dopadol lepšie. S tým sa pohrám nabudúce, nesmelo skúšam narezať prvý plát a ochutnávam. Štruktúra je jemnučká, cesto má milión maličkých bubliniek. Je to veľmi blízko piškóte. Dal som málo cukru, tak je to trochu diétne a suché.

Najviac tomu ale podľa mňa chýba tuk. Nabudúce dám aspoň trochu mäkkého masla. Alebo lepšie, mleté orechy. A vynechám všetky prášky do pečiva a podobné nezmysly. Zbytočne vysušia cesto, ktoré je už aj tak suché od čokolády. Dostatočný počet vajec alebo dobre vyšľahaný sneh zvládnu svoju robotu bez akejkoľvek pomoci, mám to overené aj na iných receptoch.

Fazuľa sa v koláči sa maskuje celkom úspešne a pohodlne nahrádza bielu múku. Ak nechám recept tak, potom treba koláč podávať so šľahačkou alebo jogurtom osladeným medom. Bude chutiť trochu ako odľahčená verzia brownie. Najviac ma ale láka pridať to maslo alebo orechy. Prípadne ho hneď po dopečení obliať so sherry alebo iným voňavým alkoholom. Určite budem skúšať ďalej, je to slušný základ na dobrý koláč.

Mimochodom, množstvo uvarenej fazule je zradné. Dal som namočiť asi 250 gramov suchej. Keď som po dovarení načistil množstvo potrebné na koláč, tak mi ešte furt zostalo za jeden zaváraninový pohár. Ľahká pomoc, zarobil som fazuľový šalát.

Vylepšenie

Dnes som skúsil koláč spraviť ešte raz. Rozmixoval som spolu fazuľu a 30g vlašských orechov, potom pridal 3 žĺtka, 3 ČL vanilkového cukru a strúhanú citrónovú kôru. Do cesta som rukou zamiešal roztopenú čokoládu (52%) a na záver dotuha vyšľahaný sneh. Žiaden prášok do pečiva ani sóda. Zvyšnú čokoládu som nafŕkal navrch a urobil z nej špáradlom vzorku. Piekol som 30 minút.

Výsledok bol jednoznačne lepší. Dal som zhruba toľko isto cukru. Vďaka orechom je cesto vlhkejšie aj chutnejšie. Myslím, že pri tejto verzií zostávam. A ak ho budem chcieť plnotučný, pridám pri servírovaní šľahačku.

Podobné články

• 
  

  Pekne vysoký a makový, ako inak, koláč kysnutý

• 
  

  Vyfintený a príjemne kyslý čerešňový koláč

• 
  

  Ťažká klasika ale ľahký koláč – jablková šarlotka

• 
  

  Mandľový koláč Anello di San Luigi

Prezradím vám tajomstvo. Foodblogger nie je žiaden asketický exot, občas dostane chuť na obyčajnú pizzu. Fakt obyčajnú, napríklad margheritu.

Nemám žiaden špeciálny recept, všetko robím od oka. Akurát cesto nechávam odstáť cez noc. Tento víkend som si s tým ale nedal príliš námahu. Ráno som zarobil cesto z čerstvých kvasníc, nechal ho dve hodiny na linke a na obed ju celú poskladal a upiekol. Ale pekne po poriadku.

Do misky som nasypal múku, do stredu urobil jamku, kam som dal droždie, lyžicu cukru a pár lyžíc teplej vody. Keď sa kvások rozbehol, pridal som olivový olej a soľ. Pomaly rozmiešal a postupne pridával vodu. Len koľko si cesto pýtalo. Potom treba riadne miesiť a miesiť, kým nie je cesto tuhé. Mimochodom, olej dávam preto, lebo mám radšej o niečo hrubšie a jemnejšie cesto. Keby som ho mal robiť tenšie, olej by som vynechal.

Vypracované cesto dávam večer do chladničky, teraz som ho len postavil asi na 2 hodiny kysnúť pod utierkou. Po tých dvoch hodinách vybehlo tak, že vydulo utierku. Zobral som teda liatinovú grilovaciu platňu a rovnou stranou som ju dal do rúry. Pečie mi len zhora, ale funkcia gril funguje. Kým sa platňa nahrievala, zarobil som si rajčinový základ. Z minulého varenia mi zostali lúpané rajčiny. K nim som pridal rajčinový pretlak a roztlačený cesnak. Ochutnal som, výsledok bol sladkastý, preto som chuť opravil trochou citróna.

Normálne pracujem s cestom priamo na linke, ale v tomto prípade robím výnimku. Vzal som veľkú dosku na krájanie, pomúčil ju a rukou na ňu roztiahol cesto. Žiaden valček, len naťahovanie prstami ku krajom. Okraje som trochu nazberkal, aby mi cez ne pri pečení nepretiekla šťava.

Na cesto som lyžicou ponatieral rajčinový základ a poukladal kúsky mozzarelly. Namiesto bazalky som to v túto ročnú dobu použil za hrsť kapár. Keď je pizza poskladaná, prichádza tá najťažšia časť, hodiť ju do pece. Povytiahol som rošt s liatinovou platňou a priložil dosku s pizzou. Potom prudko trhnem doskou, aby cesto skĺzlo dolu. Bacha, ak málo pomúčite dosku, skĺzne sa len časť a zvyšok vám zostane prilepený.

Hotovo, pizzu pečiem veľmi krátko. Odhadom 6 – 8 minút, lebo platňa je poriadne vyhriata. Aj keď mi rúra nepečie zospodu, pizza má vďaka platni zdola vždy chrumkavú kôrku. Úplne podstatná vec pri pečení pizze. Pri dlhšom pečení vám akurát tak zhorí syr a preschne cesto. Pizzové krekry skrátka nemám rád.

Ako vravím, nič mimoriadne. Ale raz za pol roka na to skrátka dostanem chuť. Aký recept a finty používate doma vy?

P.S. Liatinová platňa

Tú, čo používam, sa už dávno nepredáva. Ale ak si dáte do vyhľadávania spojenie “liatinová platňa na grilovanie“, určite niečo nájdete. Mimo toho máte aj ďalšie možnosti. Niektoré kamenárstva ponúkajú lávové kamene na grilovanie. Ďalšia možnosť je poobzerať sa po keramických platniach na pečenie pizze alebo chleba. Robí ich myslím aj Emile Henry.

Aj keď väčšinou pečiem v remoske, pizzu skrátka nedá. Vďaka nízkej teplote mi z nej vyšiel len akýsi slaný koláč.

Podobné články

• 
  

  Rýchla a jednoduchá roláda, len keby som ju neskúšal vylepšovať…

• 
  

  Dlhé piškóty s vôňou kardamómu

• 
  

  Vianočka, najlepšia s maslom a marhuľovým džemom

Februárové Omrvinky budú síce krátke, ale o to výživnejšie. Na ich konci súťaž o kurz varenia.

…bude aj tento rok

Už zhruba týždeň je vonku táto informácia, prípravy sa samozrejme začali omnoho skôr. Bude opäť na rovnakom mieste, v hoteli Sheraton, ale tentoraz bude trvať dva dni. V rámci programu pribudne aj jedna súťaž a vlastne, tých vecí tam pribudne zrejme viac.

Lístky sa budú predávať mesiac pred akciou. Všetky informácie budú postupne zverejnené na vynovenej stránke festivalu.

www.coffeefest.sk

Pár inšpirácii

Z pracovných dôvodov sa občas len tak prechádzam po galériách zaujímavých stránok. Nedávno som natrafil na túto, je tam aj sekcia venovaná jedlu. Stránky magazínov, ktoré o ňom píšu, ale aj stránky zaujímavých podnikov. Stojí zato prelistovať.

http://www.siteinspire.com/websites?categories=92

Súťaž o kurz thajského varenia

Dostal som pozvánku na thajské jedlo. Variť majú dvaja páni kuchári, prezident Thai Chef Association a hlavný radca Thailand Culinary Academy Jamnong Nirungsan a tiež Kent Arnon Masanglong, executive chef dvoch reštaurácii v Bangkoku a držiteľ Best Asian Restaurant Award s reštauráciou Kitima restaurant v Kapskom meste.

Akciu organizuje Lemon Tree v Bratislave. Má známku Thai Select od vlády Thajského kráľovstva pre reštaurácie mimo územia Thajska. Mimo jedla, ktoré pôjdem ochutnať, je tu ešte kurz varenia How to cook simply and healthy thai food so spomínanými pánmi. Bude sa konať budúci štvrtok, 20. februrára o 10:00 v Bratislave.

Pôjdem ochutnať menu, ale je tu ešte aj kurz varenia How to cook simply and healthy thai food s oboma spomínanými pánmi. Účasť v ňom získa jeden z vás, ten kto správne odpovie na otázku a ktorého vyberieme.

Otázka znie: Koľko reštaurácii na Slovensku má známku Thai Select? Správne odpovede posielajte len emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, najneskôr do piatku 14. februára 2014 polnoci. Výhercu oznámime nasledujúci deň, teda v sobotu 15. februára 2014 v tomto istom článku. Heslo: Súťaž.

Vyhodnotenie

Odpoveď na súťažnú otázku sa dala nájsť pomerne jednoducho, na Slovensku je len jediná reštaurácia s touto známkou, konkrétne Lemon Tree. Dostali sme spolu 32 odpovedí a všetky boli správne. Z nich sme vybrali jedného z vás, je ním Radovan Školník.

Nie je to ale všetko. Všetci ostatní dostanú tiež malý bonus. Zľavu 15% na účet v Lemon Tree na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Zľava sa nedá kombinovať s inými zľavami a dá sa využiť do konca apríla. Všetkým napíšem správu.

Gratulujeme!

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: samé nové veci a pár festivalov k tomu + súťaž

• 
  

  Omrvinky: nový magazín a k nemu pár maličkostí (+súťaž)

• 
  

  Omrvinky: výstava jedla, festival kávy aj kóšer mäso

• 
  

  Omrvinky: verjus, pár nových blogov a pouličný festival jedla

Nájdete ho presne tam, kde by ste ho možno vôbec nehľadali. Na poschodí jedného menšieho obchodného centra, hneď vedľa foodcourtu.

Vonku má pár stolov, vnútri ešte o pár viac, inak je tu len pult s kávami, čokoládami a čajmi. Podnik sa volá Rosetta, podľa obľúbeného tvaru z latte art.

Pozerám na ponuku káv napísaný kriedou. Žiadne presíčko, zato je tu napríklad flat white alebo lungo. Votrela sa sem len slovenská viedenská. Ale aj tá je napísaná správne, teda v úvodzovkách. Keďže ide o obchod, ponuka kávy nie je stabilná. Na dvoch mlynčekoch sa strieda všeličo. Nakoniec som si vybral cappuccino (1,70€) z Hondurasu od Green Plantation. Na stole mi pristálo takéto srdiečko z vláčnej mliečnej peny. Fotky ako dôkaz.

Chuť aj konzistencia boli výborné. Nateraz zrejme najlepšie cappuccino, aké som v Nitre ochutnal. Čo sa obrázkov týka, Kristián Bene zo Záhiru kreslí asi krajšie, ale toto mi chutilo viac. A nie, tí čo sa chronicky sťažujú na kyslosť kávy z Komárna sa môžu znova upokojiť, cappuccino bolo sladké, poviem rovno dezertné.

Rozhliadam sa po podniku a vidím vyloženú kávu od Bean Up, Montecelio, Coffee Veronia a spomínaných Green Plantation. Čokoláda je od Lyra Chocolate a Choco Maze. So zákuskami je to poskromnejšie, ale práve testujú koláče a muffiny z nitrianskej pekárne Viola Bakery. Jeden muffin som ochutnal, bol celkom chutný. Vraj sa im darí robiť dobrý cheesecake, musím ochutnať inokedy.

Akú chybu má tento podnik? Že sa bude čoskoro sťahovať a zatiaľ neviem presne kam. Keď sa to dozviem, doplním do článku. Inak dávam palec hore. Výberu lokálnych pražiarní a čokolatierov, aj za samotnú kávu.

Len pre férovosť, väčšinu zo spomenutých pražiarov a čokolatierov poznám osobne, niektorí sú dokonca moji dlhoroční priatelia. Stále to nič nemení na veci, že im verím, rovnako tomu, čo robia. Článok je v prvom rade o Rosette a o tom, že vedia urobiť jednu z najlepších káv v meste.

Rosetta

OC Max

(na poschodí, vedľa foodcourtu)

Chrenovská 30

Nitra

Podobné články

• 
  

  Malý Lelit vie čarovať s kávou

• 
  

  Pohodové a jemné cappuccino doma

• 
  

  V Nitre je nová čokoládovňa s kaviarňou

• 
  

  Slušné ázijské bistro, dokonca aj s vietnamskou kávou

Po bežných reštauráciách začali dobiehať stratený čas aj ázijské podniky. Jeden s vietnamskou kuchyňou nedávno otvorili na Námestí 1. mája v Bratislave.

Vnútro je zariadené úsporne a čisto, oproti vchodu sú dve kasy. Nad nimi sú obrazovky s ponukou jedál. Na prvý pohľad klasický fast food. Po novom sa tomu hovorí street food. No, pouličné jedlo ako vo Vietname to pri našich hygienických predpisoch nebude nikdy, ale to podstatné je ako vždy na tanieri.

Za kasou boli dve milé servírky, tak sme si aj s Mirom objednali. Išiel som po polievke phở. Majú ju v niekoľkých verziách a urobia vám ju aj v polovičnej verzii (bezmäsitá za 1,80 €). Menšia porcia sa hodí, ak chcete ochutnať viac jedál. Plná zasýti, aj keď je to “len” polievka. Servírka sa ma spýtala, či by som chcel aj extra bylinky. Kývol som na súhlas a priobjednal aj vietnamskú kávu (1,40 €). Kvôli nej som sem vlastne šiel, ten ich prekvapkávač hojne používam. Znovu som dostal na výber, čiernu alebo hnedú. Vybral som si druhú možnosť, táto káva sa tradične pije s kodenzovaným mliekom.

Miro si vybral tiež malú polievku a hovädzie s rezancami, zaplatili sme a sadli si ku stolu. Netrvalo dlho a jedlo nám priniesli na stôl. Polievka voňala dobre. Extra bylinky znamenali plný tanier koriandrovej vňate, klíčkov, čerstvého ďumbiera, čili a citrónu. Plus ďalšie listy, myslím, že to bol mexický koriander.

S jedením sa netreba okúňať, vňať treba natrhať a spolu so všetkým ostatným pridať do taniera. Phở bolo dobré. Vňate mohli byť o niečo sviežejšie, ale stále boli čisté a v norme. Zázraky v januári ani nečakám. Miro komentoval polievku podobne pochvalne ako ja, ale hovädzie sa mu zdalo mierne nedochutené. Inak sme boli s jedlom veľmi spokojní, malá polievka ma vydržala hriať dobrých pár hodín.

Prišiel rad na kávu. Keď prekvapkávač dokončil svoju robotu, zamiešal som a ochutnal. Jasné, zemitejšia robusta, ale kondenzované mlieko stiahlo horkosť a urobilo z nápoja čokoládovú pralinku. Doslova. Niečo medzi Kofilou a Ľadovými gaštanmi. Treba ochutnať aspoň zo zvedavosti, len od toho nečakajte, že to bude káva. Je to kávový nápoj, presne ako írska alebo iná dochutená káva. Som zvedavý, či budú v lete podávať ľadovú verziu tohoto nápoja.

Záver? Konečne slušné vietnamské bistro. V meste ich je už pár, možno sa časom dostaneme k podobnému maratónu, aký robí Cuketka v Čechách s Viet Food Friends. Ďalšie plus patrí podniku za slušnú komunikáciu na sociálnych sieťach, nemajú problém odpovedať na otázky. Ani priznať, že tu a tam použijú glutaman. V ochutnanom jedle som ho necítil.

Mimochodom, za ochutnanie vraj stojí aj sendvič bánh mì. Áno sendvič, prebrali ho v časoch francúzskej kolonizácie a patrične upravili.

Papaya

Námestie 1. mája 15

Bratislava
www.facebook.com/papayavn

Podobné články

• 
  

  Malé bistro, kde si dáte kávu aj nakúpite fajnovosti na večeru

• 
  

  Kozí vŕšok, konečne slušné odpočívadlo s reštauráciou

• 
  

  Zapekané slimáky, slušné cestoviny a terasa pod lipami, to všetko v Nitre

• 
  

  Malý obchod s kávou v Nitre má skvelé cappuccino

Posledné ročníky veľtrhu som vynechal. Z časových aj konkrétnych dôvodov. Úroveň išla dole, a tak nebol dôvod ísť sa tam pozrieť. Minulý rok sa mi donieslo, že sa predsalen začal zlepšovať. Keď sa naň presunula aj súťaž baristov, musel som ísť.

Prvý dojem z výstavy – veľa menších vystavovateľov. Naozaj som sa mohol túlať uličkami a stále som nachádzal nové a nové veci. Páčilo sa mi to viac, ako veľké predizajnované stánky veľkých firiem.

Mal som tiež pocit, že varenie sa posunulo bližšie k návštevníkom. Namiesto lačného pozerania súťaží kuchárov tu bol napríklad stánok s medzinárodnými jedlami alebo slovenská koliba kde sa dalo najesť.

Na druhej strane, videl som celú jednu sekciu venovanú chlebu, ale sláva to nebola. Ani v súťaži o najlepší chlieb. Technické zmesy a čudesné obchodné názvy namiesto kvásku. Bratislavský rožok má receptúru predpísanú, takže aspoň ten zostáva nezmenený.

Čo som našiel a čo si pôjdem kúpiť

Napríklad slnečnicový olej z Klátova. Konečne domáca alternatíva k veľkovýrobe, ktorá sa už ani domácou nedá nazvať. V stánku Lyra Chocolate som zasa ochutnal sušené machovky obalené v čokoláde. V ústach najprv začne čokoládová chuť, ktorú postupne strieda kyslá z ovocia. Veľmi príjemný prechod z jednej chute do druhej. Ale iné som chcel, Lyra bude čoskoro predávať aj čisté kakao. Som zvedavý, ako sa z neho bude piecť.

Fotogaléria

Barista 2014

Minulé ročníky sa konali v rôznych hoteloch, tento rok sa súťaž dostala na veľtrh gastronómie. Myslím, že je to zmena k lepšiemu. Scéna bola lemovaná rôznymi kávovými stánkami, od bicyklového Pána Králička až po Green Plantation z Komárna.

V súťaži pokračovala aj nová disciplína z minulého roku, Cup Tasters. Súťažiaci dostane pred seba 3 šálky s kávou. Dve sú rovnaké, tretia je iná. Musí odhaliť ktorá. Objavila sa tu aj známa kávová osobnosť, Luigi Lupi, krsný otec latte art. So sebou priniesol aj útlu šampiónku v tomto umením, do menšej šálky dokázala napratať 24 srdiečok.

Veľmi dobre to išlo samotným baristom v rámci majstrovstiev. Videl som napríklad minuloročného šampióna Mariána Plajdička. Úžasne rozprával a ešte lepšie sa pasoval s nervozitou a trasúcimi rukami. Dve espressá sa mu nepodarili a radšej natiahol čas a urobil nové. To ho stálo kopec trestných bodov. Aj napriek tomu bol tak dobrý, že súťaž  opäť vyhral. Voľný drink pripravoval pomocou aeropressu. Len taký detail, nemal v ňom kávu, ale ananás. Vyrobil esenciu, ktorou pred servírovaním posprejoval nápoj.

Čo predviedol Lukáš Podbehlý je úplne iná kategória. Medialu získal v každej jednej disciplíne. Vyhral Latte Art, v Baristovi a Cup Tasters skončil druhý a v Coffee in Good Spirits tretí.

Kompletné výsledky sú tu:

Kategória Barista

1. Marián Plajdičko

2. Lukáš Pobehlý

3. Lukáš Soľanič

Kategória Latte Art

1. Lukáš Pobehlý

2. Martin Karabiňoš

3. Vladimír Kmec

Coffee in Good Spirits

1. Martin Hudák

2. Dominik Šmajda

3. Lukáš Pobehlý

Kategória Cup Tasters

1. Pavol Krajňák

2. Lukáš Podbehlý

3. Martina Cibuľova, Viktor Štefančík

Viac info aj fotiek zo súťaže nájdete na stránke Slovenskej asociácie kávy.

Fotogaléria

Podobné články

• 
  

  Majstrovstvá sveta baristov, Viedeň, 2012 (+fotogaléria)

• 
  

  Aký bol tento rok veľtrh Danubius Gastro

• 
  

  Majstrovstvá baristov Maďarska a zopár kaviarní v Budapešti

Nie pri každej delikatese musí človek stráviť pol dňa pri sporáku. Táto bola mimoriadne rýchla a efektívna.

Od otca som na sviatky dostal parádne sušené hrušky. Jeho vlastné. Chutili dobre aj bez čokolády, ale nemohol som si pomôcť. Vo vodnom kúpeli som roztopil tmavú čokoládu, na linku rozprestrel papier na pečenie a príprava sa mohla začať. Časť hrušiek som len tak ponamáčal v čokoláde a uložil na papier.

S druhou časťou som sa pohral viac. Čokoládu som naberal na lyžičku, nechal ju tiecť na hrušky, aby mi spravila pásikovú vzorku. Krajšie a ozdobnejšie.

Robil som ich večer, tak som len na noc nechal pootvorené okno a ráno hrušky so zatuhnutou čokoládou pozberal z papiera. Odlepovali sa ľahúčko. Keď som ich ochutnal, vravel som si, že som sa ešte mohol pohrať s korením alebo aspoň citrónovou kôrou. Ale potom si vravím, že netreba. Jednoduché spojenie iba dvoch surovín funguje dosť dobre nato, aby plná miska zmizla v priebehu okamihu. Samozrejme, ďalšie laborovanie nevylučujem, ak ste to už náhodou skúšali, napíšte do komentárov, čo ste použili.

Podobné články

• 
  

  Rýchla a jednoduchá roláda, len keby som ju neskúšal vylepšovať…

• 
  

  Ďalšia delikatesa od vinára, ktorá nie je víno

• 
  

  Delikatesa: údený hovädzí jazyk

• 
  

  Delikatesa od vinára. Ale víno to nie je