Pri tohtoročnej úrode našich gaštanov som sa konečne dostal k tomu, aby som sa s nimi trochu viac pohral.

Začalo to už oberaním v najmrzkejšom počasí októbra. Nechcel som, aby v daždi splesniveli, takže poďho v gumákoch zachrániť tých cca 7 kíl, ktoré vyprodukoval zhruba 20-ročný strom.

Ak sa niečo tento rok urodilo, tak práve gaštany

Nasledovalo sušenie v rúre s ventilátorom a následne prvá ochutnávka. Preskúšal som rôzne metódy aj spôsoby narezávania. Najprv som si vybral cestu predvárania a následného dopekania. Narezávanie do kríža sa neosvedčilo a navyše s ním je aj viac práce ako s jednoduchým narezaním po celej šírke. Volám ho od ucha k uchu. Čím dlhší rez, tým lepšie sa potom vyberajú. Mám na ne menší kuchynský nožík s drobným zúbkovaním na začiatku čepele, s ním to ide najlepšie.

Predváral som zhruba 20 minút, potom ďalších 15-20 piekol v rúre na grilovacom režime. Výsledok nebol zlý a budem ho používať, ak ich budem potrebovať mať rýchlo hotové. Lepší spôsob je poldňové namáčanie v studenej vode, a potom rovnako 20 minút pobyt v rozpálenom grile. Počas pečenia s plechom asi dva razy zahrkám, inak s nimi nie je žiadna väčšia starosť.

Predvarené a upečené gaštany

Skúška správnosti je pri lúpaní. Týmto spôsobom ich stačí len rozlomiť a gaštany sa dajú krásne vybrať. Čaro gaštanov je aj v tom, že lúpanie treba robiť za tepla. Keď vychladnú, pripravte sa na prsty-drásajúce utrpenie.

Zvykol som si, že vždy keď pečieme gaštany, spravím ich viac, než v skutočnosti zjeme na posedenie. Čo zostane dočistím a zamrazím. Predtým som zvykol robiť gaštanové pyré, ale to je zbytočný medzi krok. Navyše, obmedzuje v ďalšom použití gaštanov len na sladké dezerty. So zmrazených gaštanov sa dá vyrobiť omnoho viac srandy. Napríklad takéto palacinky aj krém.

Vezmite si svoj bežný recept na palacinky a do mlieka pridajte za hrsť rozmrazených alebo uvarených a vychladnutých gaštanov. Úmerne ich množstvu môžete ubrať múky. Keď som ich robil naposledy, nemal som hladkú, teda nechcelo sa mi po ňu ísť do pivnice, tak som použil špaldovú. Cesto som rozmixoval tyčovým mixérom do hladka. Dal som asi príliš málo gaštanov, takže ich chuť nakoniec prebila tá špalka. Napriek tomu boli vynikajúce ako už dávno nie.

Mimochodom, z gaštanov si môžete spraviť aj múku a uskladniť na spomínané palacinky alebo iné koláče. Uvarené alebo upečené gaštany očistite, nechajte vychladnúť a rozmrvte ich na menšie časti. Nechajte ich uschnúť a následne ich môžete rozomlieť na múčku. Rýchlo sa kazí, takže buď ju hneď použijete, alebo ju nechajte zamraziť.

Ale späť k palacinkám, patrilo by sa ich niečím naplniť. Prečo nie znovu gaštanmi. Znovu sa môžu dostať na scénu tie, ktoré si postupne naškrečkujete pri každom čistení do mrazničky. Treba ich vybrať a nechať povoliť pri izbovej teplote, trvá to nanajvýš pol hodinku.

Len smotana a pečené gaštany

Potom stačí jediné, hodiť ich do smotany a tyčovým mixérom vymiešať na hustý krém. Lenže nie metličkami, ale nožovým nádstavcom. Že tak sa šľahačka nedá urobiť? So zahusťovadlom menom gaštany veru dá. Obsahujú kopu škrobu, takže sa budete čudovať ako krásne vám krém bude hustnúť. Oplatí sa používať len gaštany, ktoré sú úplne očistené a bez zvyškov vnútornej hnedej šupky.

Hustota krému sa dá doladiť podľa chuti

Vďaka sladkosti samotných gaštanov krém ani nedosládzam, ale viem si predstaviť nakrátko ich namočiť pred použitím do rumu alebo griotky. Na deci šľahačky dávam asi tak 5-6 ošúpaných gaštanov, hustotu si ale samozrejme môžete upraviť podľa seba. Krém sa výborne hodí napríklad aj do tejto rolády aj množstva ďalších zákuskov a tôrt. Ale dokončime už konečne tie palacinky.

Hustý krém rozotrieť na palacinku

Rozotrieť, zrolovať, dozdobiť strúhanou alebo roztopenou tmavou čokoládou a vidličku do ruky. Mám pre to aj meno, volám to jesenný výkrm.

Palacinky s krémom, v oboch sú gaštany

P.S.

Rozmrazené gaštany určite vyskúšajte aj naslano, v tomto recepte sú napríklad prílohou k rybe. Alebo túto paštétu.

Neviem ako u vás, ale tento rok bol v okolí Nitry mimoriadne biedny na huby. Keď sme túto sobotu po troch dňoch ochladenia a intenzívneho dažďa dostali na prechádzku do lesa, naozaj som nečakal, že niečo nájdeme.

Prvý suchohríb našla milovaná, po nej my s krpcom bedľu. Potom to už išlo samo. Po takom nečase bol les bez ľudí, takže aj úlovok stál zato. Navyše, väčšinu sme našli popri cestičkách. Boli sme bez košíka, tak sme zobrali len to, čo sme vládali uniesť.

Urastená bedľa a jej korene

Deti si zvyčajne všimnú viac detailov, ale v lesnom prostredí to u nášho krpca zatiaľ neplatí. Tak len chodím a ukazujem aha hovnival, aha srnčia stopa, aha modlivka.

Jesenný úlovok - bedle, suchohríby, gaštany aj žalude

Teraz som ale našiel niečo, čo som hľadal už dlhšie, dubové žalude. Prvý, ktorý som našiel som hneď roztĺkol kameňom, aby bolo jasné, či má zber zmysel. Z toboľky vypadol oriešok takmer ako lieskový, v ňom krásne biele jadlo. Toboľky majú síce ostne, ale sú mäkké. Má ich dub cerový, dub letný má tie klasické tuhé čiapočky.

Žalude z duba cerového

Môj pôvodný plán bol upražiť si pár takýchto žaluďov a použiť ich na dezert. Na múku ich nebolo dosť, ale možno by vydalo na dubovú kávu.

Vylúpnuté dubové oriešky

Prvý rozlúsknutý ma síce navnadil, ale doma som postupne zistil, že takmer každý jeden žaluď už má svojho vlastného konzumenta. Nakoniec som sa dopracoval až k trom ako tak schopným jadierkam. Ihneď jesť sa nedajú, sú mimoriadne horké a obsahujú kopu trieslovín, ktorých sa treba najprv zbaviť. Buď dvojdňovým máčaním v studenej vode, viachodinovým varením alebo pražením. Vybral som si tretiu cestu, ale nebola dostatočná, pretože jadierka boli stále ešte trochu trpkasté. Na kávu ich bolo tiež príliš málo, tak som aspoň ochutnal. Keby ste chceli robiť múku, potom ich treba rozštvrtené máčať dva dni a zopár krát vymeniť vodu. Potom krátko postaviť do horúcej vody a priviesť k varu. Odstaviť, podrviť a nechať uchnúť. Takto vysušené sa potom konečne dajú rozomlieť na múku. No čo vám poviem, jedlo na okamžité prežitie to nie je.

Rozlúsknuté žalude

Neviem, či sa po ďalších dažďoch ešte dostanem k nejakým schopným jadierkam. Možno vy áno, tak môžete skúsiť. Mám tú skúsenosť, že kávoviny z netradičných surovín sú obvykle lepšie aj zaujímavejšie, ako tie tradičné melty a cigorky. U mňa doteraz jednoznačne vedie šípková káva, mimochodom tiež “v sezóne”. Na púpavovú si bude treba už asi počkať na budúci rok.

Možno sa to tu časom zvrhne na epos o tom, čo všetko sa dá alebo nedá upražiť. Už teraz pokukujem po skoroceľových semienkach…

Podarilo sa nám tento rok vypestovať pár krásnych a veľkých bielych tekvíc. Väčšinu sme už pojedli, tak prišiel čas použiť ich na niečo nenápadnejšie, ale zato hutnejšie.

Vývar z tekvice som tu už raz spomínal, ale v rámci “nikdy nekončiaceho pokroku” som dnes recept prerobil.

Suroviny

- 3 väčšie mrkvy
- 3 petržleny
- ½ zeleru
- pór
- cibuľu
- ½ bielej tekvice
- 2-3 strúčiky cesnaku
- klinčeky
- štipľavú papriku
- vňať (petržlenovú, koriandrovú, kôprovú)

Ošúpanú a pokrájanú tekvicu aj s jadierkami som nechal variť v osolenej vode spolu s trochou oleja. Oleja, nie masla, presnejšie to vysvetlím neskôr. Koreňovú zeleninu som pokrájal na väčšie časti a krátko orestoval na oleji. Všetko to, čo vidíte v hrnci, mrkvu, zeler, petržlen, pór, cibuľu napichanú klinčekami aj pár strúčikov cesnaku.

Krátko orestovaná zelenina

Zelenina je už orestovaná a tekvica sa pomaly varí. Mám čas na upratovanie, zamiesenie chleba alebo inú sobotnú a jesennú robotu.

Restovaná zelenina a vývar z celej tekvice

Zhruba po hodine až dvoch, podľa toho kedy si na polievku znovu spomeniete, treba preliať tekvicový vývar k zelenine a nechať pomaly ťahať na najslabšom plameni. V tejto fáze zvyknem pridať pár lyžíc olivového oleja a štipľavú papričku. Len ju pekne dajte, aj keď ostré nemáte radi. Zeleninový vývar je síce hutný, ale rozoberte si to jedno po druhom. Koreňová zelenina restovaním skaramelizuje svoje cukry a tekvica má tiež v podstate sladkastú chuť. Z cibule sa varením stane jedna sladká guľa. Keby ste k tomuto pridali ešte aj maslo, iba by ste znásobili všetku tú sladkosť. Preto tá korekcia štipľavou prísadou. Mieru nechám na vás, len nechcem, aby vám vyšla kompletne sladká polievka.

Spojený vývar sa nechá dlho ťahať

Servírovanie je už to najjednoduchšie. Slíže podľa ľubovôle, pred časom som zvykol ešte nastrúhať muškátový oriešok, dnes už radšej dávam za hrsť vňate alebo aspoň kôpru.

Trochu kôpru do toho vývaru

Bratislavu najčastejšie prechádzam spojnicou medzi autobusovou stanicou a Starým mestom, rovnako často si však vyberiem okľuku. Posledné týždne mi cestu spríjemnili dve novootvorené prevádzky.

Sushi do ruky

Rýchle občerstvenie na autobusovej stanici Nivy je staničná klasika, zapekačky a sladkosti. Potom sa pred hlavným vchodom objavil veľký príves Orbis Street Food, ktorý má domovskú bázu v Starom meste na Laurinskej. Podobné sa priťahuje, tak sa “generačná obmena” rýchleho občerstvenia rozšírila aj k zastávke MHD.

Brown Joy na bratislavskej autobusovej stanici

Nájdete tam hnedý stánok Brown Joy. Jeho hlavná ponuka je sushi z hnedej ryže bez octu a cukru. Nepredstavujte si sushi na úhľadnom tanieriku v prítmí a sprievode japonskej hudby, toto je sushi do ruky. Áno, na obhrýzanie ako hot-dog. Ak by ste sa náhodou cítili nepatrične, pri balení sa vás opýtajú, či to radšej chcete nakrájať. Celá príprava ide pred vašimi očami a na výber sú malé (2€) a veľké (4€) rolky. Malé majú v plnke len jednu surovinu, veľké majú dve až štyri.

Sushi rolka pred rozbalením

Prvú som ochutnal malú so sušenými rajčinami. Umami bolo akurát aj bez sójovej omáčky, rolku som zjedol po príchode do kancelárie.

Malá sushi rolka so sušenými rajčinami

Pri druhom pokuse som zabrúsil k olivám. Táto kombinácia mi vyslovene nesadla.

Sushi rolka s olivami

Viac chutnosti sľubujú skôr veľké rolky, ktoré kombinujú pestrejšiu zmes surovín. Medzi nimi nájdete napríklad údené tofu alebo nivu.

Sushi z Brown Joy netrhne žiadnu cenu za najlepšie sushi v meste, ale úlohu vo svojej kategórii staničného bufetu plní so všetkou cťou a najlepšie ako sa na dané možnosti dá. Viem si predstaviť, že malú rolku si dám kedykoľvek, keď budem mať chuť na niečo ľahké a rýchle.

Robia aj donášky, v rámci Bratislavy dokonca zadarmo. To zároveň znamená, že si niekedy pri okienku na svoju objednávku počkáte o pár minút dlhšie.

Brown Joy
Mlynské Nivy 31 (zastávka MHD pri AS Nivy)
Bratislava
www.facebook.com/brownjoy.sk

Z bicykla do kaviarne a späť na bicykel

Martinu a Jakuba si možno pamätáte z bratislavských ulíc, kde tlačili páky v pojazdných “bicyklových” stánkoch z kávou Pána Králička. Vonku už nemrznú, naopak sa potia vo vlastnej kaviarni a brew bare na Radlinskej.

Mad Drop Espresso & Brew Bar

Podnik je ešte stále v rozbehu, ale základné veci fungujú, viď tabuľa s ponukou.

Ponuka Mad Drop

Priestor je malý, ale pomerne členitý, tak si môžete vybrať vlastný typ sedenia. V pláne je aj vonkajšia terasa, uvidíme ju najskôr budúci rok. Možno aj tento, ak stihnú zorganizovať nejakú akciu. Ak sa rozhodnete prejsť podnikom ďalej, dostanete sa do bicyklovej dielne Bellbikes. Takže bicyklov sa baristom nepodarilo zbaviť ani vo vlastnom…

Podnik má rôzne zákutia

To podstané, káva. Stála ponuka obsahuje zrná od Lukáša Kubínyho a jeho banskobystrickej mikropražiarne Illimité. Na doplnenie sa strieda čo je práve k dispozícii. V čase mojej návštevy to boli pražský Doubleshot.

Precízne espresso, premerané váhou

Na prvé ochutnanie som si dal espresso, Kenyu od Illimité. Jakub namlel, odvážil a urobil. Výsledok bol veľmi slušný, dvojsrkové espresso sa šmyklo dolu hladko aj zanechalo príjemnú dochuť.

Kenya od Illimité

Rovnako vám vedia urobiť aj kávu alternatívnou prípravou, cez prekvapkávač alebo Aeropress. Mimo kávy nájdete v chladničke pár ovocných štiav a zákuskov. Tie sú z cukrárne Le Miam alebo City Cake Company, napríklad krémeš v tvare tortových rezov.

Pár dobrých zákuskov

Otvorené majú od siedmej do siedmej, zatvorené v nedeľu. Prevádzka v zábehu znamená aj to, že dnes majú napríklad zatvorené, pretože robia úpravy vo vnútornom dvore.

Mad Drop Espresso & Brew Bar
Radlinského 24
Bratislava
www.facebook.com/maddropcoffee

Predtým, než prehodím cez gril plachtu, som ho naštartoval ešte posledný krát. Hodil som doňho baklažán a papriky, chystal som sa na ljutenicu.

Toto grilovanie je naozaj jednoduché, pretože chcete, aby papriky doslova zčernali. Samozrejme nie úplne na uhoľ, kontrolovať grilovanie musíte aj tu.

Suroviny

- 4 červené papriky
- 1 baklažán
- 4 rajčiny
- 1dl oleja
- 1 strúčik cesnaku
- soľ
- rímska rasca

Keď je zelenina hotová, vyberte ju a dajte do uzavretej nádoby asi na 10 minút. Po tejto operácii sa bude všetko lepšie šúpať. S baklažánom problém nie je, ale paprike treba venovať extra pozornosť. Keď ju opatrne ošúpete od zhorenej vrchnej šupky, opatrne vyberte jaderník. Pár zrniečok vám tam určite ešte zostane, ale musíte odolať pokušeniu aj lenivosti umyť papriku dočista. Urobiť to síce môžete, ale stratíte tým všetku chuť, o ktorú ste sa grilovaním snažili. Takže postup je opačný, neumývať papriku, ale vlastné ruky. Obrať zrniečka a oplachovať si ruky pod tečúcou vodou.

Keď máte všetku zeleninu očistenú, pokrájajte ju na kocky a môžete prejsť na rajčiny. Treba ich nakrojiť a hodiť na 15 sekúnd do vriacej vody. Potom prehodiť do ľadovej a už len ošúpať. Pokrájajte ich na osminky a hoďte na čistú rozohriatu panvicu. Nie, žiadna soľ ani olej. Treba veľa miešať, rýchlo pustia šťavu a začnú sa rozvárať. Keď ste ich vymiešali takmer do hustoty pretlaku, môžete pridať olej, soľ a všetku grilovanú zeleninu.

S miešaním neprestávajte, je to ako so slivkovým lekvárom. Celú hmotu musíte variť a miešať dokým sa zbaví vody a opäť zhustne. Na množstvo oleja sa nespoliehajte, masa môže veľmi ľahko prihorieť. S dochutením to nechávam na vás. Často urobím odbočku marockým smerom, keď pridám pražený a drvený koriander s rímskou rascou. Samozrejme, nesmie chýbať ani čili. Cesnak nedrvím, ale dávam ho nakrájaný na kolieska. Dôvod mám skôr vizuálny, chuťovo je to rovnaké.

Keď je všetko dovarené, zmes dajte do čistých zaváraninových pohárov a máte dve možnosti. Buď zabaliť do deky a použiť “suchý dunst”, alebo vysterilizovať 15 minút vo vriacej vode.

Domáca ljutenica

Uvedené množstvo naplní 5 maličkých pohárikov ako sú na fotke vyššie. Áno, je to veľmi málo, takže sa viac oplatí pridať, nech sa s tým nebabrete kvôli takému malému množstvu. Aj keď budú na začiatku papriky a baklažán vyzerať veľké, úbytok objemu je ohromný. A úmerný tomu, ako krásne sa skoncentruje chuť.

Čo s ljutenicou? Natrieť na chlieb alebo jednohubky, navrch pomrviť fetu a do pohárov naliať dobré červené víno.

Čím budete uzatvárať grilovaciu sezónu? Alebo plánujete pokračovať aj v kožuchu? Napíšte do komentárov.