Výsledok bude sýty francúzsky koláč zvaný galette. Jednoduchý, zabaví vás len aranžovanie jednotlivých vrstiev.

Už dávno som chcel vyskúšať sladký koláč s použitím syra. Z toho, čo som vyčítal, sa na galette používajú rôzne druhy cesta, ale základ je takmer všade rovnaký – múka a maslo. K nim občas smotana, trocha cukru alebo citrónovej šťavy. Čiže keksové drobivé cesto.

Základné suroviny - brie, mandle a jablká

Suroviny

- 250g masla
- 320g polohrubej múky
- 4 PL kyslej smotany
- štipku soli
- 120g syru brie
- 1 PL trstinového cukru
- 3 PL madľových lupienkov
- ½ ČL mletej škorice
- 2 jablká
- med a maslo na potretie

Treba začať s cestom. Mäkké ale nie tekuté maslo rozmiešajte so smotanou a postupne zapracovávajte múku so štipkou soli. Vypracujte na hladkú masu, zabaľte do fólie a odložte na 2 hodiny do chladničky odpočívať. Jednak odleží a tiež sa s ním v studenom stave bude lepšie pracovať.

Keď nadíde čas pečenia, pripravte si suroviny na plnenie a rozvaľkajte cesto na veľký kruh. Potom začnite ukladať jednotlivé vrstvy, najprv syr.

Najprv rozložiť na cesto syr

Potom rovnomerne rozložte mandľové lupienky a celé to poprášte trstinovým cukrom a škoricou. Najlepšie takou, ktorú si sami pomeletie alebo podrvíte v mažiari.

Potom pridať mandle, trstinový cukor a škoricu

Na záver do vejára poukladajte jablká pokrájané na tenké plátky. Nerobil by som ich vopred, aby zbytočne nezčernali. Keď máte jablká naaranžované, pozahýňajte okraje cesta, zľahka pokvapkajte medom a prihoďte pár plátkov masla.

Nato plátky jabĺk a pozahýňať okraje

Navrch maslo a med

Dajte piecť do vyhriatej rúry pri 180°C asi na 20-25 minút alebo kým cesto a jablká nechytia farbu.

Dopečená galette

Syr sa v hotovom koláči tak trochu stratil, ale spolu s horou masla v ceste pridal výdatnosť. Jablká sú v podstate bez chuti a mandle boli príliš jemné, takže jedinou výraznou chuťou zostala škorica. Korenie je teda najpodstatnejšia časť receptu, môžete pridať napríklad badyán, anýz, kardamón alebo hoci aj pražené lieskovce, nechám to na vás. Ale nešetrite, koláč sa vám odmení.

Kúsok galette s brie, mandlami a jablkami

 

Tagine varievam pravidelne, aj keď nie príliš často. Nato, aby bol dobrý, potrebuje veľa rôznej zeleniny aj trochu náročnejšiu prípravu. Nedávno som doma trochu zmenil postup a vyšlo z toho parádne zeleninové jedlo.

Keď som začínal v marockej reštuarácii Fez Café, tagine sme varievali pravidelne. Podával sa ako príloha k viacerým jedlám. Vždy bolo treba načistiť kilá zeleniny, následne ich aj nakrájať. Niekedy aj 8-10 druhov. Popárovali sme ich podľa toho, ako rýchlo sa upečú. Tvrdú zeleninu s tvrdou, mäkkú s mäkkou. Zaliali sme to šťavou a korením, nechali vo veľkých plechoch pomaly piecť v rúre. Tradične sa toto jedlo robieva v keramických nádobách s kónickým vekom na pahrebe. Kondenzovaná para vďaka tvaru nádoby steká dolu, takže jedlo netreba podlievať a môže sa variť niekoľko hodín.

Zvyknem ju krájať na hrubšie kúsky a došikma. Pri pomalom varení sa z nej nestane blato aj to krajšie vyzerá ako bežné kolieska.

Suroviny

- koriander
- rímska rasca
- škorica
- bobkový list
- zázvor
- nové korenie
- mrkva
- zelené lúsky
- kaleráb
- bataty
- mini patizóny
- cibuľa
- polené rajčiny v konzerve
- hlávka cesnaku
- olivový olej
- soľ

Doma som tagine doteraz robieval buď v jednom keramickom hrnci alebo na plechu v rúre. Teraz mi napadlo postup o niečo zmeniť a zvýrazniť chute. Ako prvé som začal s korením, upražil som ho nasucho na panvičke. Potom podrvil v mažiari a dal na trochu rozohriateho olivového oleja spolu s bobkovým listom. Následne som pridal všetku pokrájanú tvrdú zeleninu a cibuľu, podlial polenými rajčinami a nechal v medenom hrnci na liatinovej platni variť na najmenšom plameni. Šťavy nech nie je príliš veľa, zelenina z nej môže trochu trčať. Zvyknem ju krájať na hrubšie kúsky a došikma. Pri pomalom varení sa z nej nestane blato aj to krajšie vyzerá ako bežné kolieska.

Všetku mäkkú zeleninu som tiež pokrájal, dal na plech a zľahka pokvapkal olivovým olejom. Potom som vzal celú hlávku cesnaku, prerezal ju aj so šupami vodorovne a tiež pokvapkal olejom. Cesnak som dal na kraj, aby sa nezmiešal s ostatnou zeleninou. Plech som pichol do rúry grilovať.

Po relatívne krátkej chvíli začal dom voňať pečenou zeleninou a cesnakom. Zo dvakrát som zeleninu prehrabol drevenou špachtlou, aby sa rovnomerne ogrilovala. Keď všetko nabralo hnedasté okraje, plech som vybral a cesnak dal bokom. Zo šupiek som vylúpol jednotlivé strúčili a v miske ich vidličkou spracoval na hladkú pastu. Zamiešal som ju k tvrdej zelenine, ktorá sa ešte stále varila na sporáku. Keď po dva a pol hodinách varenia bola už takmer hotová, pridal som grilovanú mäkkú zeleninu, opatrne zamiešal a nechal ešte pár minút podusiť.

Zeleninový tagine

K tomu čistý kuskus a pokvapkať to čerstvou citrónovou šťavou, nebolo treba nič iné. Dom nám z toho voňal ešte pol dňa a mäso nikomu nechýbalo. Tento spôsob varenia taginu síce nie je tradičný, ale násobne chutnejší ako ten, čo som používal doteraz. A stále ho treba začať variť začať už ráno, inak budete obedovať o tretej.

Cícerovú múku nepoužívam stále. Ale stále častejšie. Nedávno mi napadlo pridať ju do lokší aj kváskového chleba. V jednom fungovala lepšie, v druhom o niečo menej.

Najviac robievam indické cícerové placky. Voda, cícerová múka a štipka soli. Vyvaľkať na tenký kruh a nasucho upiecť. Na záver poliať roztopeným ghee a vybavené. Veľmi podobne ako na tomto videu. Raz som sa pokúšal vyrobiť si vlastnú cícerovú múku a som rád, že som pri tom neodpálil mixér. Sušený cícer je neskutočne tvrdá potravina, v podstate som posekal len zopár zŕn a zvyšné lietajúce broky skoro rozmlátili plastovú nádobu stroja.

Keď budete hľadať cícerovú múku, hľadajte ju aj pod menom gram flour. Najčastejšie v obchodoch s exotickými potravinami alebo zdravou výživou. Tie zahraničné sú väčšinou ako púder. Naše sú o niečo hrubšie a nájdete v nich aj trocha väčších kúskov. Dajú sa odstrániť preosiatím.

Zemiakovo-cícerové placky

Predpokladám, že lokše robiť viete. Potom bude recept mimoriadne priamočiary, namiesto bežnej múky pridajte cícerovú.

Teraz trochu dlhšia verzia. Uvaril som zemiaky v šupe, namočil do studenej vody a očistil. Nedával som žiadnu vodu, boli celkom vlhké. Len som začal pridávať cícerovú múku. Je lepkavá a zvádza k tomu, aby jej človek pridal stále viac a viac. Nie, lepiť sa bude stále, tak odolajte pokušeniu.

Zemiaky uvariť v šupe a očistiť

Rozpučiť a zmiešať s cícerovou múkou

Vyhrial som klasickú liatinovú platňu a poprášil si dosku preosiatou cícerovou múkou. Rukou som vyformoval guľky, krátko ich pováľal v múke a rýchlo vyvaľkal na tenké placky. Najefektívnejšie je urobiť takto na doske naraz viac placiek, a potom ich piecť doradu. Síce sa priliepia k doske, ale drevenou špachtlou sa dajú veľmi dobre podvihnúť. Nepotrhala sa mi ani jedna.

Potom vyvaľkať na tenkú placku

A piecť nasucho

Pečenie ide rýchlo. Keď sa placka nafúkne, treba ju obrátiť. Tesne po dopečení som ich potrel maslom, ďalšie zasa kačacou masťou. Jedli sme ich len tak, k omáčke namiesto chleba aj natreté avokádovou nátierkou.

Kým sa nezačnú nafukovať

Zásadný problém s týmito plackami je ich suchosť. Naozaj chutili len čerstvé a teplé. Nepomohlo im maslo ani masť, na druhý deň už boli vyslovene suché a skoro som sa na nich zadrhol. Nabudúce radšej skúsim francúzsku soccu, kde olej ide už priamo do cesta aj sa na ňom placka pripravuje. Len chýbajú zemiaky. A lokše nechám napokoji, krížiť ich s Indiou už nebudem.

Cícerové placky

Zemiakovo-cícerové placky

Kváskový chlieb s cícerovou múkou

Keď som dokončil placky, musel som ešte zarobiť na chlieb. Dával som tentoraz trochu viac ražnej múky, v pomere k pšeničnej asi 40:60. Vrecko s cícerovou múkou som mal ešte stále na linke, tak reku skúsim. Nasypal som do cesta asi 100g, zvyšných cca 800g bola ražná a pšeničná múka (vrátane kvásku).

Trochu vlhkejšie cesto som nechal ako vždy hodinu odpočívať v korýtku. Práve v tejto fáze sa tvorí najviac proteázy, ktorá rozkladá lepok. Potom pridám trochu múky a vypracujem bochník. Postupom času som prešiel od nehneteného chleba až po 10-minútové neľútostné miesenie, po ktorom horia predlaktia. Mám pocit, že poriadne vymiesený chlieb je chutnejší ako nemiesený, má aj jemnejšiu štruktúru striedky. Ale popravde, akýkoľvek domáci kváskový chlieb sa zje do poslednej omrvinky.

Vyformovaný bochník putoval do ošatky kysnúť. Kysol v nej asi 7-8 hodín. Keď vybehol a usúdil som, že viac už nepôjde, hodil som ho do predohriatej remosky poprášenej otrubami. Navrchu narezal ostrým nožom a nechal piecť presne 45 minút. Zhruba po 25 minútach pečenia ho zvyknem prikryť alobalom, nech zvrchu nezhorí.

Piekol som v noci, tak si pekne odpočinul a počkal nás ráno na linke. Po nakrojení a ochutnaní sme sa aj s milovanou pristihli, že prvé dva krajce sme zjedli len tak. Bez masla, bez ničoho. To sa nám už dávno nestalo. Neskutočne voňavý a chutný. Povedal by som, že som tu a tam cítil vôňu citrusov.

Kváskový chlieb s cícerovou múkou

Prospeje mu vyšší podiel ražnej múky

Chlieb som zopakoval aj o niekoľko dní. Len som dal menej ražnej. Rovnako dobrý, ale o trošku suchší. Cícerová múka môže mať tendenciu presúšať cesto, preto by jej nepridával viac ako 100-150g a v pomere múk pridal ražnú. Inak parádna chuť a dôkaz, že chlieb je stále dobrodružstvo.

P.S.

Jedno pozorovanie. Odkedy doma pečieme kváskový chlieb, klesla nám spotreba cestovín. Jednoducho sme na ne stratili chuť. A v podstate chuť na akúkoľvek nespracovanú múku. Často končíme tak, že si namiesto cestovín dáme len čistý chlieb s čerstvou zeleninou. Spozorovali ste niečo podobné aj u vás?

Ľuďom sa darí, vznikajú nové akcie. Tak sa natrúsilo znovu pár Omrviniek a treba ich spomenúť.

Martin Hudák

Toto meno sme tu spomínali už častejšie. Vyhráva slovenské súťaže baristov v kategórii Coffee in Good Spirits, navyše stojí aj za drinkom Ginger Mania. Tentoraz sa mu podarilo niečo väčšie. Na svetových majstrovstvách v Melbourne skončil na druhom mieste, teda ako vicemajster. Zatiaľ najvyššie miesto, na akom sa náš barista kedy umiestnil. Gratulujem Martin!
Jeho parádne vystúpenie si môžete pozrieť na tomto odkaze new.livestream.com/worldcoffee/events/2995914/videos/51195176

Prírodné vína v Košiciach

Tento víkend, teda 24. až 25. mája bude v košickej Starej Synagóge medzinárodný festival autentických vín. 12 vinárov zo 4 krajín, všetky ďalšie informácie nájdete na stránke akcie

www.naturavinum.sk

Nové foodblogy

Po dlhom čase som našiel prírastok na slovenskej foodblogovej scéne. Mišo pracuje v reklamke a fotí, čo je aj vidieť na celkovom výsledku. Receptov zatiaľ poskromne, veď časom pribudnú.

www.mealujemto.sk

Upozornili ma ešte na jeden blog o jedle. Presnejšie, potravinách pestovaných v mestských podmienkach. Jej autorke dokonca nedávno vyšla aj kniha Balkón ako záhradka.

www.foresterblog.sk

Balkón ako záhradka

Včera v Nitre skončil prvý ročník festivalu čokolády. Pár akcii v rámci programu sa konalo v podstate celý týždeň, v sobotu ho uzavrel pouličný festival na Kupeckej ulici.

Boli sme sa aj s rodinou pozrieť doobeda o desiatej. Pešia zóna už bola plná, naživo hrala kapela a voňali wafle. V jednotlivých stánkoch bolo vidno hlavne tabuľkovú čokoládu a pralinky. Všetky už známe mená, ChocoMaze, Guteva, Lyra,  DP Chocolate, Belgian Pralines 4U. Navyše treba prirátať aj zmrzlinu v Gio Caffé. Prakticky pred každým stál hlúčik ľudí a meditoval akú kombináciu si kúpiť.

Belgian Chocolates 4U

Pristavil som sa pri stánku Chocolates, v ktorom Francúz žijúci na Slovensku ponúkal čokoládu aj kozmetiku z kakaového masla. Čokolády vyzerali zaujímavo, na skúšku som zobral jednu s lupienkami kvetov, konopnými semienkami, škoricou a korením. Doma sme ju bez nejakého dlhého váhania otvorili a ochutnali. Nebola zlá, ale asi som mal od nej väčšie očakávania. V ústach sa rozpúšťala len veľmi pomaly. Prospelo jej spárovanie s telnatým talianskym červeným vínom, vtedy sa jednotlivé chute rozvinuli lepšie.

Organizátori si vybrali správny čas, v sobotu ráno je v uliciach veľa mešťanov, na festivale sa to prejavilo dobrou atmosférou. Škoda, že sprievodné akcie boli roztiahnuté počas týždňa, ale chápem, že vonku by sa robili len veľmi ťažko. Tým skôr, že už pred obedom sa zatiahlo a poobede prišiel dážď. Čokoláda a voda sa nemajú v láske. Ako pouličná akcia/trh to bolo dobré, som zvedavý, o čo lepší bude budúci ročník.

www.cokofest.sk

Konečne máj ako má byť. Aj trochu teplo, aj poriadne dažďa, naše prvé dve jahody sme jedli asi pred týždňom. Rastie aj všeličo iné, všetko som spísal do nových Omrviniek.

Recept na kuchársku knihu

Tento utorok bola vo Foxforde na Laurinskej 1 debata o tom, ako vydať kuchársku knihu. Rozprávali Andrea Žačoková – editorka vydavateľstva Slovart, Martin Pyco Rausch -autor kuchárskej knihy a Miro Kubecka – foodstylista a fotograf.

Dobre moderovaný pokec aj kopa zaujímavých informácii. Napríklad tá, že musíte predať 3.000 kusov, aby ste sa dostali na nulu. Platí pri verzii, že si knihu sám napíšete, nafotíte aj vydáte. Ani pri verzii s vydavateľstvom to nevyzerá ako mimoriadna zárobková činnosť. Miro zasa spomínal, že by sa pri fotení možno vyhol cibuláku a v zásade nafotí aj držkovú. Problém má len s vyslovene nekvalitným produktom plným chémie. U Pyca sa mi páčilo, že priznal k svojej knihe takej aká je.

Výsledok debaty pre mňa bol, že knihy si chcú ludia vydať hlavne pre svoju radosť. Lebo to jednoducho chcú urobiť. Treba si len rozmyslieť formu a vybrať si cestu s vydavateľstvom alebo na vlastnú päsť.

Beseda Recept na dobrú kuchárku

Andrea Žačoková: editorka vydavateľstva Slovart, Pyco: autor kuchárskej knihy a Miro Kubecka: foodstylista a fotograf

Akcia bola dobre moderovaná a hostia primerane ukecaní aj vtipní. Ďalšie podobné akcie by mali nasledovať. Dúfam, že budú rovnako vydarené. Foxford samotný zatiaľ nehodnotím, lebo sa ešte len prejedám jeho ponukou. Všetko ostatné bude v samostatnej recenzii.

Magazínu Pyré sa darí

Teším sa, že tento projekt pokračuje. Ak rátam aj nulté číslo, vydali nedávno už tretie pokračovanie. Téma je tentoraz Drevo a prekvapilo ma, kolko miesta našli články o jedle. Viac ako polovica časopisu. Reportáž o Sitičovej babke sa mi páčila najviac. Hlavne množstvá uvádzané v receptoch – za 5Kčs maslo.

Jediná vec, ktorá mi trochu prekážala, sú trochu ponuré fotky. Myslím tým tmavé. Ak je to vec tlače a papiera, chcelo by to vyladiť. Ak je to autorský zámer, tak to beriem ako súčasť grafického konceptu. V porovnaní so zahraničnými titulmi si myslím, že je to zrejme druhý prípad.

Čo je lepšie, postupne ožila aj webstránka magazínu. Mimo odkazu na objednanie vydania je tam chvalabohu aj blog a slušné množstvo článkov. Papierové vydanie vrátanie hmatového aj čuchového dojmu stojí 8€.

Druhé číslo magazínu Pyré (vlastne už tretie)

Sitičova babka, krásne čítanie

Moje obľúbené mezze

Ešte viac receptov

Tekutý dym

Súťaž

Jeden výtlačok posledného číšla má pre vás redakcia. Vyhrá ho ten, kto správne odpovie na otázku a vyberieme ho. Aká bola téma nultého vydania magazínu Pyré?

Odpovede len emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, najneskôr do nedele 18. mája 2014 polnoci. Predmet nech je “Súťaž”. Jediného výhercu uverejníme v tomto článku nasledujúci deň, teda v pondelok 19. mája 2014.

Vyhodnotenie

Spolu sme dostali 18 odpovedí, z nich 16 bolo správnych. Témou nultého čísla magazínu Pyré bol Trh. Spomedzi všetkých správnych odpovedí sme vybrali jediného výhercu, ktorý dostane najnovšie číslo s témou Drevo. Je ňou Andrea Nováková z Bratislavy. Gratulujeme a posielame cenu.

Bistro, zasa bistro

Bratislavské Korzo sa bude dať pomaly premenovať na bratislavské Bistro. Čo nový podnik, to bistro. Ponukou možno, atmosférou už menej. Skôr bežné kaviarne, bežné domáce limonády a koláče.

Včera som v práci urobil výnimku a šiel sa naobedovať. Pomerne stabilný podnik Gatto Matto na Panskej pribral aj priestor s vchodom rovno z ulice a pomenoval ho Bistro. Je úplne oddelené od materského podniku. Vonku 4 stoly, vnútri jeden dlhý pult. Na jednej jeho strane je personál so zariadením, druhá strana je lemovaná barovými stoličkami. Naozaj malé a rýchle miesto, ktoré vyslovene núti do konverzácie. Keď si sadnete, nebudete predsa na seba s čašníkmi len tak civieť. Keď ochutnám viac, možno z toho bude aj malá recenzia.

Začínam mať dosť kávy

Neprestávam sa čudovať, ako sa na takom malom priestore a v relatívne malej branži vedia ľudia takto handrkovať. Škaredý pocit vo mne rastie pár rokov, nedávno začal naberať obludnejšie obrysy. Možno to spustil aj článok od Daniela Dudinského, ktorého časť kávovej komunity berie ako príliš hlasného kriklúňa. Nie vždy s ním súhlasím, ale v podstatných detailoch reže do živého. Tomu samozrejme zodpovedajú aj reakcie. Ad hoc agresivita napríklad.

Nechcem vás obťažovať zbytočnou trudomyseľnosťou, preto krátko a dúfam aj naposledy. V tejto dobe má príliš veľa ľudí príliš veľa patentov na najlepšiu kávu. Niektorí sa oháňajú certifikátmi, iní zasa účinkami na zdravie, ďalší zasa férovým podnikaním. Može sa vám stať, že pôjdete na dve rôzne školenia o káve a dozviete sa protichodné názory.

Z vlastnej skúsenosti, pred piatimi rokmi mi tiež nevadili zhorené olejnaté zrná zmesiek a dnes je všetko inak. A zajtra bude tiež. Jediné, čo vám dnes viem povedať, je toto: Ak vám to chutí, pite to. Ak chcete skúšať niečo nové, vyskúšajte to. A keď vám to nebude chutiť, nič sa nestalo.

Podľa môjho skromného názoru, kto si robí svoju robotu v súlade so svojím svedomím, nepotrebuje sa ani oháňať papiermi, ani zakladať asociácie, ani vyrábať iniciatívy. Pre pozdvihnutie kávovej kultúry by pre začiatok úplne stačilo, aby si každý robil svoju vlastnú robotu. Zdôrazňujem akokoľvek. Len vďaka tomu tu bude pestrosť, zákazníci si budú môcť vybrať aj uvidieť rozdiely.

Aj pre toto som sa rozhodol nezúčastniť ďalšieho ročníka Coffee Festu. Fakt ma už nebaví ten karneval okolo. Nedajte sa znechutiť, to podstatné je káva, tak si ju užite. V kaviarni, na festivale, workshope aj školení. Držím vám palce.

Po ražnom kvásku som doma začal viesť aj pšeničný. Doteraz som s ním nemal šťastie, koláče mi nekysli, vždy to skončilo fiaskom. Posledný mesiac prišla zmena, tak skúšam čo to dá.

Lievance som dávnejšie skúšal s pivom. Dopadli dobre, lenže s kvasnicami. Potom som videl kitchenette a jej lievance a bolo rozhodnuté. Recept som si však pozmenil. Nedal som vajíčko a namiesto veľkej časti mlieka som použil domáci kefír.

Suroviny

- pšeničný kvások
- 150g hrubej múky
- 150g polohrubej múky
- 100g špaldovej hladkej múky
- štipku soli
- 3dl kefíru (alebo acidka)
- 1 PL medu
- mlieko

Na obed som zarobil cesto. Vymiešal som múky, med, trochu kvásku, štipku soli a kefír a vypracoval vláčne cesto. Zakryl fóliou a odložil do chladničky. Na druhý deň ráno mi to nedalo a urobil som na skúšku jeden lievanec. Nabehol, púšťal bubliny, ale nebolo to ešte celkom ono. Cesto bolo príliš husté. Pridal som ešte trochu špaldovej múky a mlieka. Cesto som vareškou poriadne vypracoval, tentoraz bolo redšie. Aj preto som v surovinách napísal iba mlieko bez udania množstva. Hrubá múky zvykne stiahnuť časť tekutiny, takže pri druhom miesení si treba doladiť výslednú hustotu cesta.

Opäť som ho prikryl fóliou a nechal na sporáku dokysnúť. Behom troch hodín krásne vybehlo. Nemám lievancovú panvicu, ale s týmto cestom sa pracovalo dobre. Okrúhly tvar som vyčaroval naberačkou aj na plochej panvici. Treba ich nechať pekne prepiecť, až potom obracať.

Kváskové lievance

Pri pečení stačí málo oleja. Zo začiatku sa mi lievance lepili, ale keď som ich trochu nechal, dali sa odlepiť drevenou špachtlou.

Kváskové lievance mali byť obedné jedlo, preto som začal špekulovať nad slanou verziou. Napadlo mi prerobiť hráškovú polievku na nátierku. Použil som sterilizovaný hrášok, veľa vňaťky, mätu, cesnak, citrón a olivový olej. Mixérom som celú masu vyšľahal dohladka.

Hrášková nátierka

Potom už stačilo jediné, natrieť to na lievance, dať tomu ešte lyžičku bieleho jogurtu a dozdobenie.

Lievanec s hráškovou nátierkou a jogurtom

Slaná verzia prekonala skepsu domáceho osadenstva, ale ako bodku si nikto z nás neodpustil aj sladkú veziu. Milovaná s džemom, mladý si na ne vypýtal maslo a ja som na ne dal biely jogurt s medom.

Lievanec s jogurtom a medom

Kváskové lievance sú taký výchovný mls. Odkedy prvý krát zarobíte cesto po moment kedy začnete piecť je to presne 24 hodín. Trpezlivosť sa ale vypláca, sú nadýchané a ak mávate po koláčoch s droždia kyselinu, z týchto ju mať nebudete.

Nedávno som písal o verjuse. Medzičasom som doňho naložil vetvičku rozmarínu a po týždni ho vyskúšal použiť v recepte.
Verjus pekne prevoňal rozmarínom, pritom si sám zachoval svoju hroznový charakter. Neveril som, že takto dobre sa dá macerovať aj bez alkoholu alebo oleja.

Suroviny

- šampiňóny
- maslo
- pór
- rozmarín
- verjus
- citrónová kôra

Restované šampiňóny nie sú v podstate nič svetoborné, ale dávajú dobrý základ na hru. Na panvici som roztopil menšiu kocku masla a orestoval na nej pokrájané huby. Akurát toľko, aby po okrajoch chytili farbu. Odložil som ich bokom, pridal ešte trochu masla, posekaný pór, trochu čerstvého rozmarínu a krátko podusil.

Teraz príde zábava. Nasledovalo pár strekov rozmarínového verjusu na deglazovanie. Do panvice som vrátil späť šampiňóny, krátko poprehraboval a ochutnal. Maslo sa pekne spojilo s hroznovou chuťou a trochu prevažovala kyslosť. Na dorovnanie som tesne pred koncom pridal trochu citrónovej kôry naloženej v cukre.

Šampiňóny na póre, rozmaríne a masle

Najviac by sa takto pripravené huby hodili ako príloha k bohatšiemu chodu. U nás som z nich spravil hlavnú hviezdu. S dusenou ryžou a šalátom z čerstvej uhorky.

Šampiňóny na póre, rozmaríne a masle

Ako vravím, nič speciálne. Ale maslo namiesto oleja dokáže divy.

Šampiňóny

 

Recenzie majú jednu zásadnú chybu. Platia väčšinou tu a teraz, o pár rokov už nemusia byť pravda. Preto som zobral všetko kuchynské vybavenie a začal upratovať. Niečo skončilo v dielni ako budúci polotovar na majstrovanie. Iné zatiaľ len chytá patinu a teší sa do rúk potomstva. Prvý diel je o elektrických kuchynských pomocníkoch.

Kuter – recenzované 21. januára 2008

Krátke info

Philips 7620/70
- príkon 500W
- cena cca 66€
- 2,1l nádoba
pôvodná recenzia tu

Alebo inak povedané food processor. Veterán našej kuchyne, máme ho šesť rokov, značka je Philips. Aj keď máme relatívne veľkú kuchyňu, zaberá v nej málo miesta. To sa ráta pretože podla mňa platí to isté čo u foťákov – najlepší je ten, ktorý máte poruke.

Kuter má dve rýchlosti plus jednu pulznú. Zvláda sekať, mixovať, strúhať a šlahať. Miesiť tiež, ale túto zábavnú časť varenia si od stroja zobrať nenechám. Navyše, nevymiesi všetko, malé plastové lopatky občas len krútia guču cesta v besnom tempe dokola.

Ako zvláda jednotlivé práce?

Kuter Philips

Najviac sme ho používali na šlahanie bielkov a šľahačky. Nástavec tvaru vlnkovaného disku vyšlahá čo treba, ale medzičasom na to isté používame skôr tyčový mixér. Ten dokáže urobiť hutnejšiu penu.

Strúhanie je silná stránka stroja. Strúhame napríklad zemiaky na placky, zeleninu alebo jablká do koláčov, prípadne zeleninu na polievkový základ či ragú. Nástavec so strúhadlom má len veľké diery alebo rovný nôž, dobre sa čistí.

Najviac používame stroj na sekanie, aj preto tento mixér tak tvrdohlavo volám kuter. Dva zahnuté nože sa časom môžu vytupiť, ale dajú sa prebrúsiť. Sekám s nimi orechy do koláčov a mäso na hamburgery. Dobre sa s nimi robí hummous aj cesto na falafel, kde treba po troškách pridávať olej a iné suroviny. Rovnako dobre urobí hladkú masu pre cheesecake.

Slabinou je sekanie orechov. Ak dúfate, že si doma spravíte napríklad mandľovú múčku, sklame vás. Vždy v nej zostanú trochu väčšie kúsky. Pomôže väčšie množstvo orechov, ale aj tak nebude výsledok ideálny.

Hodnotenie

Stroj má v návode uvedené, že by sa nemal používať dlhšie ako 30 sekúnd, potom by sa mal nechať trochu odpočinúť. Poviem ako to je, nie vždy sme ten čas dodržali. Motor sa naozaj začne prehrievať, ale ako vidno, dlhodobo mu to neuškodilo.

V popise je sa uvádza, že nádoba má 2,1 litra. Na papieri pekné číslo, ale v realite je to o liter menej. A múky nespracujete viac ako pol kila. Pre malú rodinu a bežné varenie to však stačí. Ale nadšený domáci kuchár začne časom pindať.

Pracovná nádoba má dve poistky, pri ktorých sa stroj automaticky zastaví. Jednu na otvorenie horného veka, druhú na odistenie celej nádoby. Fungujú bez problémov, iba jedna časť plastu na hornej poistke sa odlomila (foto nižšie). Neovplyvňuje to ale funkčnosť stroja. Všetky nástavce aj samotná nádoba na mixovanie znesú umývačku riadu a tam ich aj odjakživa dávame.

Vylomený plast

Dúfam, že to nebolo len šťastie jedného kusa, ale som prekvapený, koľko vydržal relatívne malý a jednoduchý stroj. Stroj sa v pozmenenej podobe vyrába aj dnes, nástavce sú dokonca rovnaké, aj keď majú inú farbu.

Tyčový mixér - recenzované 14. decembra 2011

Krátke info

Bamix Mono
- príkon 140W
- cena cca 141€
- 10-15 000 otáčok/min
pôvodná recenzia tu

Potom, ako sme prešli cez dva viac alebo menej podarené mixéry, zakotvili sme pri Bamixe. Našli sme mu veľmi šikovné odkladacie miesto, nad drezom. Má dve rýchlosti, 4 nástavce a dve mixovacie nádoby s viečkom (300ml a 600ml).

Ako zvláda jednotlivé práce?

Poviem rovno, že veľmi dobre. Používame len dva zo štyroch nástavcov. Jeden na sekanie a druhý na šľahanie. Hlavne pri sekaní sa zo začiatku zvykne občas zadrhávať, ale keď sa rozbehne, ide ako raketa naprieč celou masou. To isté platí pri šľahaní. Začnete s nástavcom pri dne nádoby a pomaly ho ťaháte smerom hore. Ako stúpate, stúpa aj to čo chcete vyšľahať.

Tyčový mixér Bamix

Najčastejsie s ním zahusťujeme polievky. Odoberieme trocha zeleniny a šťavy, tú rozmixujeme na pyré a vrátime späť do hrnca. Žiadne zásmažky. Druhé najčastejšie použitie je pena z biekov. Občas robievam orieškové maslo, sekanie orechov mu ide lepšie ako Philipsu vyššie. S dieťaťom v dome sa ukáže aj ďalšie časté použitie – palacinky. Cesto naň by vraj malo chvíľu odstáť. Nemusí, ak ho poriadne vyšľaháte s mixérom.

Skúšal som niekoľkokrát nástavec na mäso. Kuracie bez blán alebo rybu ako tak zvládne, ale šlachovité hovädzie už nie. Nôž sa zalepí a skončíte tak, že ho budete čistiť kazdých 10 sekúnd. To radšej zobrať kuter alebo starý dobrý mlynček na mäso.

Pribalené nádoby sú praktické, obzvlášť na šľahanie. Tyčovému mixéru sa totiž najviac darí práca v úzkych a vysokých nádobách. Ďalšia výhoda je, že tie nádoby majú tesne priliehajúce viečka, takže čokolvek pripravíte, môžete rovno aj zavrieť a odložiť do chladničky.

Hodnotenie

Tento stroj dostal naložené hneď ako sme ho kúpili. Zo začiatku sme v ňom každý deň robievali pyré zo surovej zeleniny, neskôr mixovali polievky a kaše pre malého. Opäť denne. Posledný rok ho používame odhadom každý druhý deň. Skrátka, viac používame už len sporák.

Umývanie ide hladko, stačí opláchnuť pod vodou. Je utesnený tak, že ho môžete ponoriť takmer po gombíky, iba tie nie sú vodotesné. Hlava mixéra sa dá tiež odšróbovať, takže sa viete dostať aj z zažratejšej špine. Celkovo je však mixér dobre postavený a nedáva zbytočný priestor pre usádzanie neporiadku.

Hlava mixéra

Nádoby na šľahanie zvládajú umývačku riadov, na tej väčšej sa ale časom stratí mierka objemu. Čo je veľká škoda. Na druhej strane, tie nádoby sa dajú dokúpiť aj samostatne a majú aj tretiu 900ml veľkosť. Nástavce aj napriek častému používaniu stále dobre držia na mieste. Ak sa náhodou stratia, tiež sa dajú dokúpiť.

Mixér má na vrchnom štítku uvedené, že ustojí 5 minútové mixovanie čo je aj pravda. Ak chcete niečo vymixovať naozaj dohladka, potrebujete skrátka viac času. Ešte jedna výhoda oproti ostatným a podobným kuchynským strojom, ktoré robia hluk. Je relatívne tichý, malého nám nezobudil tuším nikdy.

Najslabší model zatiaľ dokázal svoju spoľahlivosť. Dúfam, že bude rovnako dobre slúžiť aj ďalej.

Sporák – recenzované 10. mája 2009

Krátke info

Baumatic BT 2470TCSS
- cena cca 1.100€
- 5 horákov
- rúra s objemom 94l
pôvodná recenzia tu

Najväčší kus našej kuchyne, magnet na pohľady a zároveň najväčšie sklamanie. Samostatne stojaci sporák so šírkou 90cm. Má 5 horákov, z toho jeden turbo pre varenie s čínskym wokom. Rúra má tri výhrevné telesá, horné, dolné a jedno za ventilátorom. Navyše je sada na grilovanie (v rúre je vývod, ktorý otáča ražňom) a vymeniteľné trysky pre použitie na fľaše s propán-butánom. Dvierka majú trojsklo, takže nehrozí bezprostredné popálenie.

Ako zvláda jednotlivé práce?

Najprv varná doska. Jej veľkosť je zároveň najväčšou prednosťou celého spotrebiča. Často sa stáva, že pri sporáku varíme dvaja naraz a nezavadziame si. Sporák som osadil centrálne, takže má po oboch stranách pracovné dosky aj osvetlenie. Ukázalo sa to ako dobrý nápad aj preto, lebo milovaná používa na prácu opačnú ruku ako ja, takže v kuchyňa nám sedí obom. Ale naspäť ku sporáku. Miesta je rozdávanie a nezaplatenie.

Druhá výhoda je rozdielna veľkosť jednotlivých horákov. Ten najmenší je naozaj veľmi maličký. Hodí sa napríklad na zohrievanie malého množstva masla v hrnčeku, používam ho často aj pri domácom pražení kávy. Najviac sa osvedčil pri vývaroch, pri najslabšom plameni krásne “ťahá”. Ďalšie 3 horáky sú postupne väčšie, piaty má tri kruhy plameňov, čiže turbo. Výkon je taký silný, že treba naozaj použiť vhodný železný riad. Bežné panvice si môžete ľahko odpáliť.

Rúra má dobre vykombinované programy aj vďaka trom ohrevným telesám. Na druhej strane je taká veľká, že vyhriatie trvá dlhšie. Sporák má digitálne hodinky, ktoré majú aj časovač. Ten sa dá nastaviť ako minútky – zapípa po nastavenom čase, prípadne zapípa aj vypne rúru. Funkcia grilovania rozpáli hornú špirálu dočervena, má dva stupne intenzity a funguje vcelku dobre. Používame napríklad na zemiaky. Rošty sú tri, takže nie je problém upiecť naraz aj šesť tortových korpusov.

Hodnotenie

Hlavný problém tohoto sporáka je kvalita vypracovania a súčiastok. Pokazil sa ešte v rámci záruky, odišiel generátor iskier. Po záruke prehorel káblik na spínači rúry. Vymenil som si ho sám, po roku vyhorel znova. Som presvedčený o tom, že ide o chybu dizajnu, elektrická inštalácia je slabo zaizolovaná. Pri takto veľkom a výkonnom sporáku priam fatálna chyba. Dokazujú to napríklad aj nedoliehajúce dvere rúry, kde horúca para uniká práve na spínače (foto nižšie). Pre úplnosť, ten gombík minútiek na fotke sme odstránili schválne, aby ho náhodou neodmontoval náš malý. Inak ovládacie prvky držia na svojom mieste.

Horúca para unikajúca z nepriliehajúcich dvierok

V roku 2012, teda po troch rokoch používania, vyhorela spodná špirála a odvtedy je stav nezmenený. To znamená, že som rúru nedal opraviť. Začali sme používať remosku a rúra väčšinou slúži ako dodatočná kuchynská skrinka, kam odkladáme korýtko na chlieb a samotnú remosku. Prípadne ju používame ako pomôcku pri kysnutí. V rúre zapnem iba svetlo, dve malé žiarovky v nej spravia ideálne prostredie pre kysnutie cesta na kváskový chlieb.

Čas od času použijeme gril a s trochou snahy sa v nej dajú upiecť keksy, medovníky a malé pečivo. Čokoľvek, čo sa nepečie dlhšie ako 15 minút a potrebuje veľký plech zvládne horná špirála a jeden extra plech ponechaný v rúre na zohriatie. Na ten potom položím plech s cestom a pečiem. Za tie dva roky nemôžem povedať, že by mi tá spodná špirála niekedy chýbala. Preto nemám chuť ani dôvod sporák opraviť. Ďalší dôvod proti – šetríme elektriku a dva roky za sebou sme mali preplatky.

Čo sa údržby týka, tiež to nie je ružové. Naleštený sporák síce vyzerá krásne, ale dostať ho do toho stavu stojí buď veľa práce alebo veľa chémie. Ani jedno sa mi nepáči. Problém je v tom, že len polovica povrchov je z nerezovej ocele, všetko ostatné je len leštený hliník. Hliníková je napríklad celá horná platňa po horákmi. Práve tam by sa viac hodila nerez, údržba by bola neporovnateľne lepšia.

Keby som kupoval nabudúce, vzal by som len 90cm varnú dosku a menšiu rúru na zabudovanie. A od inej značky, od tejto som čakal o niečo viac. Nie profi, ale určite niečo viac.

Nasledujúci diel seriálu – Kuchynské riady

Je už v príprave. Bude v ňom test medenej panvice, keramickej GreenPan aj keramického pekáča Emile Henry.

V kuchyni pribúdajú bylinky a čerstvá zelenina, vonku hulákajú vtáky a vôbec, sú tu májovéOmrvinky.

Nový seriál recenzii

Recenzie majú jednu zásadnú chybu. Platia väčšinou tu a teraz, o pár rokov už nemusia byť pravda. Tak som zobral všetko kuchynské vybavenie a začal upratovať. Niečo skončilo v dielni ako budúci polotovar na nejakú opravu, iné len chytá patinu a možno skončí v rukách potomstva. Rozhodol som sa urobiť trojdielny seriál o tom, ako dopadlo všetko moje kuchynské vybavenie. Recenzované aj nerecenzované. Jednotlivé diely budú nasledovať takto:
1. Elektrické náradie (mixér, kuter, sporák)
2. Kuchynské riady (hrnce, pekáče a panvice)
3. Kávovary (espresso, moka, mlynček)

Materiál je celkom obsiahly, takže bude trvať nejaký čas, kým všetko nafotím a spíšem.

Gastro akcie všetkého druhu

Máj je zrejme najsilnejší mesiac pre akcie spojené s jedlom, tak poďme pekne podľa kalendára:
9. – 11. mája - Špargľové dni, Primaciálne námestie, Bratislava, Sharkam
10. mája - Biofest – Langeck bei Lockenhaus
11. – 13. mája - Street Food Show, Hold Utca Market, Budapešť
12. – 17. mája - Čokofest, Kupecká ulica, Nitra
16. – 17. mája - Grilliáda, Námestie slobody, Banská Bystrica
22. – 25. mája - Slovak Food Festival, Bratislavský hrad
30. mája – 1. júna - Gurmán Fest Bratislava, Dostihová dráha v Petržalke

Viete o ďalších akciách? Šupnite ich do komentárov, ďakujem.

Ako slovenský čašník s trochou cukru urobili parádnu sondu do gastronómie

Viedeň, vychýrená reštaurácia Plachutta. Robil tu slovenský čašník, ktorý si v (povolenej) pracovnej prestávke priniesol vlastné jahody a osladil si ich cukrom z reštaurácie. Ten si vzal bez opýtania a dostal zato hodinovú výpoveď. Načo sa strhla poriadna búrka a čuduj sa svete, najviac to schytal majiteľ podniku, Mario Plachutta. Celá vec sa dostala až pred rakúsku Arbeitskammer (organizácia na ochranu práv zamestnancov a pracujúcich, nie však odbory). Tam podnik tvrdil, že zamestnanec spreneveril pol kila cukru, pričom išlo o 50g. Ďalej podnik naznačoval, že ide Slováka, ktorý má v Rakúsku len prácu, ale žije na Slovensku. Dostalo sa to až na súd, ktorý uznal, že nešlo o nezákonné obohacovanie, podnik musí navyše čašníkovi zaplatiť aj odškodné.

Nasledovala poriadna kritika v tlači aj na internete. Za ten vyhadzov, aj za tie poznámky, že Slovák tam len pracuje ale nemá trvalý pobyt. Na záver nasledovalo už len trápne vyhlásenie na ich facebookovej stránke, že podniku vadilo najmä mrhanie potravinami. Za čo dostal samozrejme znova naložené.

Marketéri to použijú ako parádny príklad nezvládnutej krízovej komunikácie a kompletného zlyhania na sociálnych sieťach. Prípad ale krásne ukazuje pomery v branži ako takej. Podľa mňa je zásadný problém v neodbornosti aj vzájomnom obviňovaní. Majitelia hromžia na kradnúci personál, personál zas hromží na zdieranie. Neodbornosť je zasa aktuálna hlavne u nás. Majitelia z úplne inej branže a slabo vyučený personál si môžu v zásade podať ruky.

Trochu tých antibiotík s obedom

Vedci aj lekári dlho bijú na poplach, a teraz začali ešte hlasnejšie. Antibiotiká sú všade a ak ste si mysleli, že len v živočíšnej výrobe, prečítajte si tento článok. V skratke, so zeleninou je to možno ešte horšie. Pretože aj pri jej postrekoch sa používajú antibiotiká a antimykotiká. Článok v mnohých ohľadoch otvára oči, páčila sa mi aj poznámka o tom, že prírodu skrátka nemôžeme znásilniť.