Monthly Archives: November 2015

V predošlom článku som spomínal kopu koreňovej zeleniny. Našla si svoje miesto hneď na druhý deň, v nedeľnom obede.

Recept som zbúchal z hlavy a ukazuje na dve základné veci, ktoré používam v kuchyni veľmi často – pór a pretopené maslo (ghee). Pór musíme mať v chladničke vždy a nepatrí len k polievkam.  Postupne som naň naučil aj milovanú, až ho sama začala používať do varenia. Resp. aspoň hľadať recepty, kde sa hojnejšie používa. Pretopené maslo sme používali aj predtým, ale teraz ho už musíme mať v chladničke stále. Postupne u nás doma vytláča z varenia všetky oleje. Olivové používam do šalátov, ktoré ale jeme prakticky denne. Navyše sa nám do varenia nedávno dostala kačacia masť.

Späť ku krému. Postup je naozaj jednoduchý a má len pár surovín. Na začiatku treba orestovať na pretopenom masle nadrobno nakrájaný pór a posoliť. Keď zmäkne, treba pridať na menšie kocky pokrájané bataty a restovať ďalej. Odolal som pokušeniu pridať aj strúčik cesnaku a nechal len tieto dve suroviny.

Keď varím podobné krémy a polievky, zvyknem si na druhom horáku zohrievať konvicu vody. Kým opražím všetky suroviny, pekne mi zovrie a môžem ju naliať do hrnca. Presne to som spravil aj teraz. Polievku som zalial, dochutil drveným koriandrom a nechal pod pokrievkou pomaly variť. Bude to jedlé aj za 15 minút, ale bude lepšie, ako to necháte variť dlhšie. Bataty sa rozvaria, ale aj tak ich na konci rozmixujete.

Tesne pred dokončením som očistil jeden menší topinambur a pokrájal ho na tenké kolieska. Znovu na pretopenom masle som ich opražil do zlatista a odložil nabok.

Keď je polievka uvarená, tyčový mixér ju dostane do skoro hotovej podoby. Zvyšok sa udeje priamo v tanieri. Topinambury do stredu a navrch petržlenová vňať. Nakoniec som jej pridal omnoho viac ako na fotke. No a ešte pokvapkať citrónom.

P.S.

Slnečnica hľuznatá, teda topinambur, od roku 2014 už nie je zaradený medzi invázne rastliny (vyhláška 158/2014 MŽP).
Ešte jedna vec. Pár lyžíc hotového krému som mrskol do kváskového chleba. Len tak, pre chuť aj farbu.

 

Podobné články

• 
  

  Šampiňóny, pór, citrónová kôra a verjus

• 
  

  Nedeľný obed: silný zeleninový vývar

• 
  

  Nesedí vám arašidové maslo? Skúste slnečnicové semienka

Dnešné ráno podporovalo len jedinú vec – zaspať a zostať v teple domova. Napriek tomu som sa vybral na trhovisko pozrieť sa, či je v túto ročnú dobu ešte použiteľné. A že bolo!

Na trh chodievam po deviatej. Tým, že chodievam s krpcom, sa skôr nevymotám. Navyše, o tom čase niektorí stánkari už pomaly balia a radi sa zbavia všetkého, čo by inak museli vliecť domov.

V tento studený deň som na trhovisku videl hlavne koreňovú zeleninu a záľahu karfiolu. Dva stánky, neviem odkiaľ, ale vyhrabali dve debničky nakladačiek. Kúpil som cvikľu a čiernu reďkovku, v ďalšom stánku mali dolu pri zemiakoch malé vrecko s topinaburami. Chcel som zobrať tekvice aj na uskladnenie, ale za 2€ kilo by to bolo trochu drahé škrečkovanie.

V stánku so syrmi som zobral krpcovi parenicu spolu s ovčími niťami a pobrali sme sa na ďalšiu zastávku našej sobotňajšej pochôdzky. Obchod s ovocím a zeleninou Tekvička. Pestuje neďaleko Nitry a špecializuje sa (absolútne prekvapivo) na tekvice. Mali tam hokaido za 1,1€ tak som zobral za tašku. K tomu cibuľu a pol kila nepražených tekvicových semiačok.

Tekvice sme zaniesli babke. Má vínnu pivnicu, skladuje tam aj pre nás jablká. Dohodli sme sa, že tento rok skúsime pridať práve tekvicu. Keď vydrží u nás doma v kuchyni mesiac, tak v dostatočne vlhkej pivnici musí viac. Teplo nie je až také podstatné, ale práve vlhkosť. Keby ste sa chceli vybrať rovnakou cestou, nezabudnite pri kupovaní každú tekvicu poťažkať. Ak je ťažká, má v sebe ešte dosť vlhkosti a vydrží dlho. Ľahká už bude trochu uschnutejšia.

Zelenina nakúpená, zásoby uskladnené, chcelo to ešte dobrú bodku za celým ránom – jednu malú a rýchlu kávu. Na Fraňa Mojtu 14 je relatívne nový obchodík s talianskymi delikatesami Piùtrentanove. Majú víno, oleje, šunky aj cestoviny a na Faeme E61 vám spravia aj espresso. Na mlynčeku nebola talianska zmeska, ale Brazília z pražiarne Bean Up, ktorá je hen za rohom, asi 50 metrov. Nebudem preháňať, keď poviem, že ideálna kombinácia. Taliansky spôsom podávania a veľmi dobrá kvalita. Talian za strojom sa len opýtal, akú kávu chcem. Po odpovedi espresso ma len po chvíľke upozornil, že káva je hotová a ukázal na pult. Tam jednoduchá šálka s lyžičkou, nič viac ani netreba. Na dve skrnutia, popozeral popri tom olivové oleje, na ktoré sa najbližšie chystám. Krpec ma poťahoval za rukáv, že chce tie balené “praclíky”. Slané a chrumkavé, s olivovým olejom a zrnkami anýzu. Zobral som jeden balík a poďho domov.

Mali sme ešte doma navarený tekvicový krém z predošlého dňa, tak som nečakal, že milovaná bude vyvárať. Reku, že si odpočinie. Načapali sme ju práve uprostred prípravy plneného kapustného listu. Plnila ich pohánkou, ktoré predtým trochu podusila na kačacej masti. Hotové balíčky povarila v rajčinovej omáčke, a keď sa ma opýtala, či sa to odvážim jesť, odpovetil som jej, že či je ona pripravená mať to jedlo zverejnené v článku. Vraj v pohode, ale keď som vytiahol foťák, už ma hnala do záhrady na pažítku, nech to jedlo lepšie vyzerá. Podstatné je, že sa jej podarilo naozaj skvele a keby som chcel naozaj rýpať, tak mu chýbalo len trochu soli.

Teraz už sedím po obede a špekulujem, čo s tými topinamburmi. A čo vy? Chodievate v túto ročnú dobu ešte na trhoviská? Aké nosíte domov úlovky? Napíšte do komentárov!

Podobné články

• 
  

  Prechádzka po trhovisku na Srí Lanke

• 
  

  Prechádzka po trhovisku v Port Louis (+fotogaléria)

• 
  

  Celozávodná alebo oddych pred horúcou jeseňou

• 
  

  Skúšam prihárať jedlo na novej panvici

O kurkume sa píšu chválospevy, niektorí si s ňou dokonca umývajú zuby. To som neskúšal, ale zato skončila v rôznych jedlách a väčšinu som odložil na neskôr.

Sušená kurkuma, akú ju dostanete v bežných obchodoch, je skôr žltkastá. Čerstvá ma pritom oranžovú farbu. Vyzerá ako ďumbier, veď je aj jeho rastlinnou sestrou. Hľuzy sú len o niečo menšie a trochu tmavšie.

Spracováva sa rovnako ako ďumbier, kurkumu ošúpete najlepšie malou lyžičkou, potom ju môžete nastrúhať alebo pokrájať. Má to však jeden háčik, prezradil som ho už v nadpise. Kurkuma zafarbí všetko. A keď už, tak poriadne. Prsty na niekoľko dní a nechá žlté fľaky ešte aj na čiernej zástere. Takže sa oplatí zohnať si hygienické rukavice.

Čo som skúsil ako prvé? Odvar s ďumbierom. Použil som pomer 1:1 a výsledok bol viac než zaujímavý. Odvar som neskôr dochutil medom a citrónom, na sychravejšie dni fantastické pitie.

Mal som práve zarobený kvások na chlieb, tak časť nastrúhanej kurkumy išla aj tam. Na počudovanie, chlieb zafarbila menej ako napríklad tekvica alebo bataty. O to viac o sebe dala vedieť v chuti. Korenistá bodka kváskovému chlebu pristala.

Kurkumu, ktorú som kúpil, bola vo vaničke. Pri tomto množstve musíte začať uvažovať čo s ňou. Časť možno rozdáte, ale zvyšok jednoducho nebudete dávať dva týždne do každého varenia. Takže príde na rad uskladnenie. Tu máte v zásade dve možnosti, urobil som obe. Najjednoduchšie je nastrúhať ju a usušiť. Porozťahoval som ju na papieri na pečenie a pobudla asi deň na radiátore. Usušené hrudky sa dajú odložiť a rozomlieť keď ich budete potrebovať.

Po usušení však môžete pokračovať ďalej a urobiť si kurkumovú pastu do jedál. Usušenú kurkumu treba rozomlieť na jemný prášok a ten chvíľu povariť v troche vody. Najviac 10 minút a nezabudnúť stále miešať. Ak by bola pasta príliš hustá, treba ešte priliať vodu. Po odstavení do nej pridajte kokosový olej a dobre zamiešajte. Kurkumová pasta vám v chladničke vydrží asi dva týždne. Ak pastu presuniete do mrazničky, vydrží samozrejme násobne dlhšie. To sa mi vidí ako rozumnejšia možnosť, keďže s kurkumou možno nebudete variť tak často. Môžete ju pridávať do exotickejších jedál, ale vraj sa dobre hodí do mlieka. Pri uskladňovaní pamätajte na to, že horúca pasta nepatrí do plastových nádob. Jednak ich zafarbí a navyše plasty by som nepokúšal akýmikoľvek vyššími teplotami.

Urobil som inú variantu. Čerstvo nastrúhanú kurkumu som krátko povaril čistom kokosovom oleji. Zaujímavé bolo, že postupne stratila svoju farbu, zato olej nabral príjemne korenistú vôňu. Odložil som ho mrazničky a budem ho používať na varenie.

Podľa rôznych zdrojov by sa kurkuma mala konzumovať spolu s čerstvo namletým čiernym korením. Má to zvýšiť dostupnosť kurkumínu v našom tele. Štúdii je podozrivo málo, zato tradičných receptov z Ázie neúrekom. Tak ako tak, čerstvá kurkuma je zaujímavá na akékoľvek kuchynské experimentovanie a oplatí sa ju zohnať. Mimochodom, v potravinách sa označuje kódom E100.

Menšiu vaničku čerstvej kurkumy som kúpil v Metre, ale počul som, že je k dostaniu aj v niektorých ázijských potravinách. Nebojte sa opýtať, možno vám ju budú vedieť objednať.

 

 

Podobné články

• 
  

  Nie je všetko len olivový olej

• 
  

  Koncoročné bolo a bude

• 
  

  Gaštanové všetko, palacinky aj krém v nich

• 
  

  Varené kvety, pražený koreň a listy v šaláte, to všetko z púpavy

Možno nie taký slávny ako “cézar”, ale rovnako už klasika. Waldorfský šalát z jabĺk, zeleru a majonézy.

Šaláty u nás doma jeme prakticky stále a bez akéhokoľvek ohľadu na ročné obdobie. S väčšími alebo menšími úspechmi sa v nich snažím kombinovať čo práve máme v chladničke, alebo čo normálne sa dá zohnať na trhu a obchode. Tentoraz sme mali doma granátové jablko a bedničku jabĺk. Netrvalo dlho a natrafil som na Waldorfský šalát. Vzniknúť mal v newyorskom hoteli Waldorf-Astoria a autorstvo sa pripisuje Oskarovi Tschirkovi, maître d’hôtel (hlavný čašník a uvádzač).

Šalát v mojom ponímaní musí byť aspoň trochu pestrý.

Recept je pomerne jednoduchý – jablká, zeler a majonéza. Podával v šalátovom liste, neskôr sa k nemu pridali vlašské orechy, ale napríklad aj bobule hrozna. Nečudujem sa, pretože inak má základná verzia veľmi žalostnú farbu a všetko sa zlieva do jednej žltkastej kaše. Šalát v mojom ponímaní musí byť aspoň trochu pestrý. Keď to inak nejde, tak aspoň dve farby, z nich jedna nech je žiarivá. Hádate správne, do waldorfa som použil granátové jablko.

Navyše, urobil som aj pár ďalších zmien. Namiesto majonézy som zamiešal hustý biely jogurt s uvareným žĺtkom a trochou horčice. Jablká sa oplatí použiť šťavnaté a chrumkavé. So zelerom je to rovnaké. Ak máte v chladničke nakrojenú a už trochu obschutú buľvu zeleru z predošlého varenia, dajte ju radšej do polievky alebo z neho spravte spolu s paštrnákom pyré. Použite čo najčerstvejší zeler ako je to len možné.

Oplatí sa všetko nakrájať na menšie kocky a zmes premiešanú s jogurtovým dresingom (alebo domácou majonézou) nechať trochu postáť. Navrch potom už len dozdobiť granátovým jablkom a šalát je pripravený na zjedenie. Neuškodí, keď sa vrátite k pôvodnému receptu a naservírujete ho v šalátovom liste, ďalšia farba navyše.

V druhom kole som špekuloval o niečo viac a v jogurtovom dresingu som vymenil horčicu za trochu sézamovej pasty tahini. Nebolo to zlé, ale v celkovej chuti má veľmi blízko k zeleru, bolo zbytočné túto chuť znásobovať. Skôr by som pridal už spomínané vlašské orechy.

Tak ako tak, do rodinného zoznamu sa nám dostal ďalší vyslovene jesenný a hutnejší šalát. Máte také aj u vás doma? Dajte recept do komentárov, ďakujem.

Podobné články

• 
  

  Zoznámte sa, čierna reďkovka

• 
  

  Ravioli sa dajú urobiť v kľude, ale zamúčenej kuchyne sa nezbavíte

• 
  

  Jednoduchý kapustový úlet

• 
  

  Omrvinky: trochu partizánčiny, olejový humbuk, trochu mäsa

Rovno oproti Julovi Satinskému bolo predtým bistro Henry. Dnes je tam tiež bistro, ale vegánske. Volá sa Made with Laf a bol som tam na prvú ochutnávku.

Napriek tomu, že predošlý podnik nemal zlú ponuku ani interiér, nepodarilo sa mu preraziť a zavrel v relatívne krátkom čase. Aj preto som bol zvedavý, čo s priestorom urobí nový koncept. Mierne sa ubralo z miesta v prospech kuchyne a hlavnú úlohu prebral pult. Takže podnik je skôr na jedlo so sebou než na vysedávanie. Stále je tu však pár miest na sedenie. Dva malé stolíky v kútoch, inak len jeden veľký stôl uprostred. Je tu veľa svetla a relatívne čulo. Ponuka nie je písaná na tabuliach, ale namiesto nich zvolili širokú rolku papiera, ktorá je povesená nad pultom.

Podnik má v ponuke falafel, šaláty, džúsy, smoothies a raw dezerty. Nemal som chuť na polievku ani už pomerne štandardizovaný wrap, tak som si vybral falafel burger s hranolkami (5€). Usadil som sa a pozrel si ponuku podrobnejšie. Zahliadol som fritz-kolu a kávu ebenica. Nikde na dohľad som však nevidel kávovar.

Netrvalo dlho a slečna mi na stôl priniesla jedlo. Ospravedlnila sa, že hranolky sú už tiež na ceste. Servírujú na miskách z lisovaných palmových listov, príbor je taktiež recyklovateľný.

Burger vyzeral chutne, bolo v ňom vidieť cibuľu, uhorky aj dresing. Chuť bola viac než dobrá, len škoda, že sa po pár hodinách zmenila na ťažobu v žalúdku. Možno bol falafel vypražený viac, než je príjemné. Nie, nebolo to tým, že by som nebol na tento typ jedla zvyknutý, cícerové praženky si robievame doma pomerne často. Hranolky boli dobré, hrubšie a jemne okorenené.

Pri druhej návšteve som ochutnal polievku. Mali práve na výber hráškovú a rajčinovú, pri oboch bolo slovíčko raw. Vybral som si hráškovú (1,90€) a usadil sa k malému stolíku. Po chvíli prišla v zaujímavo zdobenej porcelánovej miske. Uprostred tekvicové semienka a pár kvapiek tekvicového oleja. Chutila naozaj dobre, v pozadí tomu sekundoval cesnak, ale len v akurátnej sile.

Záver

Ponuka je zaujímavá aj preto, že dovoľuje niekoľko kombinácii. Ak si navyše objednáte niektoré z drahších položiek, polievka bude o euro lacnejšia. Takto sa dá vyskladať pomerne pestré jedlo.

Priestor v prvom rade sála svetlom a teplom, čo je pre gastro ideálna kombinácia. Obsluha je ochotná a teraz v začiatkoch som videl prakticky stále prítomnú majiteľku/prevádzkárku. Podnik sa otvorene hlási k tomu, že snaží byť ekologický a čo sa zamestnancov týka, vyhľadáva napríklad slobodné matky a ľudí v menej priaznivej situácii. Viem si predstaviť, že podobná  prevádzka vie vyprodukovať slušnú kopu odpadu. Aj preto dúfam, že tie palmové tácky skutočne končia v komposte.

Inak som mal z Made with laf zatiaľ dobrý pocit. Ak sa udržia, bude v trojuholníku medzi Kubistom, Soho a Pivovarskou reštauráciou pestrý výber.

Made with laf
Dunajská 34
Bratislava
www.facebook.com/made-with-laf-821088167987116

Podobné články

• 
  

  Polievky a sendviče v bratislavskej pasáži

• 
  

  Omrvinky: ešte jeden festival, retro Encián a návrat glutamátu

• 
  

  Slušná kaviareň na hranici bratislavského centra

Zima si dáva načas, ale teplá šálka s kávou zahreje aj počas hmlistejších dní. Nazbieralo sa pár správ z kávového sveta a budeme znova piecť. Sú tu novembrové Omrvinky.

Pokrok sa nevyhýba ani moke

Nedávno som natrafil na dva nové typy moka kávovarov. Prvý vyzerá akoby bol vytlačený na 3D tlačiarni, ale to len Alessi trochu uletel so sústruhom. Tvrdí však, že stopne extrakciu ešte predtým, než začne moka prskať. Nezistil som, ako to chce spraviť, nenašiel som žiadne mechanické časti, ktoré by boli navyše oproti klasickej moke.

Iný zasa tvrdí, že dal moke povrch, ktorý anodizovaním bráni hliník pred usadeninami a baktériami. Hľadal som dlhodobejšie testy, ale našiel som len blog talianskeho zberateľa a nadšenca moka kávovarov. Ak sa k tejto moke dostanem, určite z toho bude článok.

Majstrovstvá baristov Slovenska sa opäť sťahujú

Naša najvyššia baristická súťaž sa zvykla konať prevážne v Bratislave, jeden rok si odskočila do Žiliny a znova sa vrátila do hlavného mesta. Tento rok sa znovu premiestni, bude v Nitre v Župnom dome a tiež výrazne skôr ako minulé ročníky. Ten predošlý bol vo februári tohoto roku, avšak majstrovstvá 2016 sa uskutočnia už tento mesiac – 28. – 29. novembra. Akciu organizuje SCAE Slovakia a súťažiť sa má v troch kategóriách: Barista, Cup Tasters a Coffee in Good Spirits. Súčasťou súťaže má byť aj výstava kávy s takmer dvadsiatimi vystavovateľmi, tiež prednášky a ochutnávky.

Kurz pečenia kváskového chleba v Sýpke

Tento rok stihneme urobiť ešte jeden kurz pečenia chleba v Bábe. Úvodný a letný vyzeral takto, piekli sme chlieb aj koláče. Tým, že sa zmenila sezóna, trochu sa zmení aj charakter kurzu. Znovu budeme piecť kváskový chlieb, ale pridáme k nemu namiesto koláčov vianočku.

Ako aj minulý krát, ukážeme si chyby pri pečení chleba, vysvetlím plánovanie kysnutia a prekladania a dúfam, že si domov každý odnesie spomínanú vianočku.

Ak nemáte doma kvások, budete si môcť zobrať ražný aj pšeničný. A ak už doma pečiete chlieb, môžete si priniesť vlastný nakysnutý peceň a upiecť ho v naozajstnej chlebovej peci.

Termín akcie je sobota 14. novembra, začiatok od 10:00 a kurz bude trvať cca 4 hodiny (minule sme sa zakecali, tak trval viac…). Cena za osobu je 20€. Ak chceš prísť a urobiť si parádny chlebový piknik, prihlás sa mailom na delikatesy@klimo.net, pošlem všetky ostatné inštrukcie. Kurz organizuje združenie Delikatesy spolu so Sýpkou u Ludvíka. Minimálny počet účastníkov kurzu je 7, maximálny 12.

 

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: kurz pečenia chleba aj ruské pivo

• 
  

  Omrvinky: majstrovstvá sveta baristov, raňajky do postele a súťaž

• 
  

  Ďalší stupeň pečenia chleba – vlastná múka

• 
  

  Definitívne letné Omrvinky – ďalší food fest a veľa nových správ

Domáce pečenie vás na chvíľu zabaví pridávaním menej alebo viac exotických prísad do chleba. Nakoniec ale vždy dorazíte do ďalšej fázy – k doma pomletej múke.

Neviem čím to je, ale množia sa okolo mňa ľudia pôvodne z IT, ktorí namiesto počítačov pracujú s poľnohospodárskymi plodinami. Takto mi jedného dňa zavolal priateľ Jano, že má slušnú úrodu raže a či chcem skúsiť použiť do chleba. Jasné že chcem.

Bez špeciálnych pomocníkov ste s tvrdým zrnom odkázaný iba na dva možnosti – väčší mažiar alebo trieštivý mlynček. Pre dobro obilia samotného sa pýta určite mažiar, ale potom sa pripravte na makačku. Až takú, že som zavolal niekoľkým kamenárom a začal zisťovať, či by vedeli spraviť malý žarnov z pieskovca. Načas som na to zabudol, aj remeselníci mali inú robotu, ale stále verím tomu, že vyrobiť takúto vec nemôže byť drahšie ako 100 eur. Plus drevená stolica, ale tú si už spravím sám. Pre porovnanie, najmenší ručný mlyček na obilie stojí okolo 130 eur, čokoľvek serióznejšie potom ide od 200 vyššie.

S prichádzajúcou zimou upravujem aj svoj chlieb, robievam ho hutnejší, rozumej ražnejší. Navyše, remoska si vyžiadala generálku (odišla špirála aj bakelit začal praskať) a pekávam už aj pre rodinu, takže som presedlal späť na rúru. Už beztak robím príliš veľa vecí ručne, takže som nakoniec zobral zavďak starému elektrickému mlyčeku. Melieme v ňom korenie, mak aj orechy. Šťuk-šťuk a bolo vymaľované.

V korýtku sa mi tak nazbieralo pár odtieňov sivej a béžovej. Čerstvo pomletú raž som použil aj ako kŕmenie pre kvások. Viditeľne po nej ožil a stal sa divokejším než býval.

Rozdiel oproti kupovanej ražnej múke si ale naplno všimnete až pri pečení. Vôňa, akú začal púšťať chlieb pečený s čerstvou pomletou múkou sa opísať nedá. Doma sme na čerstvo pečený chlieb zvyknutí, ale toto naozaj udrelo do nosa. Pritom som do 1,3 kilového cesta dal iba 100 gramov čerstvo mletej raže. Zvyšok bol ražný kvások a pšeničná T650. Mimochodom, s ražnou múkou a takýmto malým množstvom si človek môže dovoliť dať ju rovno upiecť. Pšeničná by mala múka zrieť 2-3 týždne, inak lepok nebude dobre držať vzduch a chlieb bude spľasnutý.

Skúšal som aj klíčenie. Za kuchynským oknom išlo pomerne dobre aj výsledok bol chutný. Klíčky väčšinou končili v šalátoch alebo sendvičoch. Napriek mletiu má čerstvá raž prakticky len jediný problém – dobré skladovanie. Proti moliam nepomôže ani dobre uzatvorené vrecko zavesené v prievane. Najlepší recept sa mi zatiaľ zdá malé množstvá a okamžitá spotreba.

Jano vďaka, nech sa ti aj budúca úroda tak vydarí. A gratulujem k Hanke

Podobné články

• 
  

  Ako bolo na kurze pečenia kváskového chleba

• 
  

  Omrvinky: kurz pečenia chleba aj ruské pivo

• 
  

  Kolobeh chleba, na konci sú vždy omrvinky

• 
  

  Ovsená múka a čo z nej (+video)

Orieškové maslá si robievam odkedy som sa úspešne zbavil vyslovene škaredého návyku kombinovať nutellu s polievkovou lyžicou a pohodlným gaučom. Napriek tomu som spozornel, keď nitrianska Lyra Chocolate začala robiť svoju vlastnú verziu orieškovej nátierky.

Prvý rozdiel, ktorý si po otvorení všimnete, je farba a konzistencia. Je vyslovene svetlá a tekavá, dokonca aj po dlhšom pobyte v chladničke. Oboje má spoločný dôvod – nátierka obsahuje len dve suroviny. Pražené piemontské oriešky a cukor z kokosových kvetov. Pomer je zhruba 50/50, inak tam ďalšie prísady chýbajú. Žiadne kakao, žiaden lecitín, žiadna aróma.

Etiketa je na spodku pohára a hovorí nasledovné:

Prvé ochutnanie je priamy ťah na bránku, pražené lieskovce v plnej sile. Nepýtajú sa prečo, načo, začo, ale takmer okamžite spustia automatické vyhľadávanie kombinácii a hľadanie odpovede, do čoho sa dá táto nátierka narýpať. Prvé mi napadlo upiecť gaštany a namáčať ich do tohoto krému.

No… kombinácia funguje bez problémov. Teda ak nerátam vznik nového škaredého návyku. Ešteže gaštany sme doma už všetky rozdali a pojedli.

Ako druhé som vyskúšal skrížiť nátierku s kávou. Uvaril som ju v moke a do malej šálky pridal čajovú lyžičku orieškového masla. Vyslovená pralinka, môže byť.

Tretia kombinácia prišla sama od seba – kakao. Nátierku zafarbí natmavo a stiahne aj sladkosť.  Funguje na sto percent, ani o percento menej.

Nakoniec prišiel na rad jogurt a šľahačka. Aby vynikla v jogurte, bolo treba použiť trochu väčšie množstvo. Keď sa však nátierka spojila so šľahačkou, vyšla mi z nej vyslovene až kávová chuť.

Ďalšie kombinácie nechávam na vás pretože krém sa mi medzičasom nejako minul. V každom prípade jeho tekavá konzistencia je vyslovenou výhodou a sama si pýta hľadať mu nové a nové spôsoby využitia. Mimo lieskovcovej robia ešte aj pistáciovú, rovnako len z dvoch surovín.

Možno tušíte, že cena bude rovnako delikátna ako samotný produkt. Za 150g dáte okolo 11€, pistáciová stojí necelých 18€. Spolu so zložením aj chuťou vám možno pomôžu preradiť tento typ nátierky medzi naozajstné špeciality aj zbaviť sa spomínaných škaredých návykov.

Nátierka sa dá kúpiť napríklad priamo v Lyre, obchody ju podľa mojich info naskladňujú práve teraz, takže bez krátkeho čakania sa to zatiaľ asi nezaobíde.

Súťaž

Bolo by vyslovene zlomyseľné, keby som po tomto všetkom nedal jeden pohár do pľacu aj pre vás. Získa ho jeden z vás, ak správne odpovie na súťažnú otázku a vyberieme ho. Otázka bude ako vždy jednoduchá: ktorá novinka z Lyra Chocolate vyhrala tento rok cenu a prečo?
Správne odpovede posielajte iba emailom na adresu delikatesy (zatočenýznak) klimo bodka net, najneskôr do piatku 6. novembra polnoci. Jediného víťaza vyhlásime v tomto článku na ďalší deň, teda v sobotu 7. novembra 2015. Heslo: Súťaž.

Podobné články

• 
  

  Poriadne vylepšená rybia nátierka

• 
  

  Sušil som mäso a robil pemikán, naozaj drsné jedlo

• 
  

  Kel a špagety? Ale áno!

• 
  

  Delikatesa od vinára. Ale víno to nie je