Blogy o jedle prešli pomerne dlhú cestu a tie najstaršie u nás začínali v roku 2006, to je presne osem rokov nazad. Pozrime sa, ktoré vydržali a ako sa im darí.
Nebude to žiaden rebríček, zoradil som ich len podľa dátumu prvého článku, prípadne podľa záznamu v archíve internetu. Je možné, že niekto zo spomenutých mal svoj blog na verejnej službe a až neskôr si spravil vlastnú doménu. Tak ako tak, naozaj to nie je hitparáda, len som sa chcel pozrieť, ako sa darí kolegom.
Možno bol niekto pred Romanom a Danielom, ale moja pamäť vo foodblogoch siaha len k nim. Písal odjakživa na Smečku a vždy v nedeľu. Jedol som od Dana chlieb aký sa mal pekávať pred stáročiami. V novembri 2014 ohlásili, že s písaním končia, odvtedy u nich nepribudol žiaden recept.
Na tanieri (február 2008, natanieri.sk)
Jeden z tých, ktoré si pamätám a sledujem doteraz. Zuzka má u nás jeden z najstarších slovenský foodblogov. Podstatnejšie je, že píše dodnes a jej recepty vždy stoja za vyskúšanie, našiel som u nej tradičnejšie recepty aj exotiku. Ďalšou silnou kapitolou na natanieri sú cestopisy. Popri tom, že je najstarší, je pre mňa tento foodblog aj jeden z najlepších, po každej stránke.
Aneta je tu tiež nejaký ten rok a stále píše. Články idú od Jamieho receptov až po vlastné pokusy s kimči alebo pečenie moravských koláčov na svadbu.
Dano mi sadol od samého začiatku. Píše šťavnato, občas po nitránsky a navždy sa mi zapísal do pamäte hláškou, že tofu je na zatepľovanie domov. Potom mal pár článkov aj tu na delikatesy, až si dal nakoniec meno Varič Daniel a čuduj sa svete, medzičasom nepohrdne ani vegošským receptom. A píše dodnes.
Zemitejšie recepty na peknom a starom porceláne, Dankine recepty mi celkom sedia. Nové recepty pridáva aj v tomto roku.
Food 4 Fun (júl 2009, food4fun.sk)
Mám silný pocit, že Adusha je tak trochu môj zrkadlový obraz. Už veľa krát sme jeden druhého prichytili pri tom, že varíme práve to, čo chcel ten druhý tiež urobiť. Píše dodnes, aj keď už o niečo skromnejšie. Ale zato pridala novú odbočku, jej vášeň pre mak. Som zvedavý, či sa z toho stane samostatný tematický foodblog.
Ivka prešla pomerne dlhú cestu. V roku 2012 zmenila meno na Foodspot, a tam funguje dodnes. Ale zároveň vedie dvojitý život, pretože pravidelne publikuje články s gastro-tematikou v Hospodárskych novinách. A musím povedať, že to je dobré čítanie, ktoré sa snaží ísť po podstate.
Henrieta píše na Facebooku, ale zato už dlho, výživne a neúnavne. Píše najviac o zdravších potravinách a snaží sa veľa vysvetľovať. A nedá si s tým pokoja ani teraz, keď je na materskej. Túto fázu síce už máme s naším krpcom už za nami, ale napriek tomu budem rád sledovať, čo bude servírovať dorastu. A som tiež zvedavý, či tá kniha z názvu foodblogu naozaj raz výjde.
Slovenský foodblog, len s indickými jedlami, ktoré Miška vydala aj knižne. Ak sme niekto z nás foodbloggerov potrebovali poradiť s indickým jedlom, vždy nám napísala svoje skúsenosti. Píše doteraz.
Hami mňami (december 2010, hamimnami.com)
Andrea nevarí na svojom blogu sama, ale s dcérkou. Čo by som za to dal, aby som mal niekedy pri varení pomoc a voľné ruky, aby sa dalo viac fotiť. Tejto dvojici to ide zdá sa veľmi dobre.
Martinka robí svoj blog tak sladko, ako sa len dá. Už podľa mena je zameraný najviac na dezerty a koláče, nájdu sa tu ale aj polievky a bezmäsité jedlá. Doteraz neprestala písať.
S varechou v ruke (január 2011, svarechou.sk)
Chalanov medzi foodbloggermi veľa nie je, toto je jeden z nich. Juro je z Košíc a píše “chlapskejšie” recepty.
Tomáš bol ten, ktorý pre slovenských foodbloggerov urobil spoločné stretnutie aj varenie. Jeho foodblog mal vždy dobré fotky. Píše už len sporadicky a môžu za to paštéty Čongrády, ktoré sa podujal vlastnoručne vyrábať v Čechách, kde aj žije.
Ďalší z mojich obľúbených, možno kvôli vlastnej láske k blízkovýchodnej kuchyni. Elena má za muža Turka a recepty sú krásne. Píše ešte stále.
Domácke recepty a permakultúrna záhradka, mišpule oberané v januári aj pečenie koláčov uprostred stavby domu. Veľmi príjemné čítanie a stále trvá.
Zuzka rada varí podľa časopisov a nedávno začala robiť krátke video blogy. Na začiatku sa u nej objavovali hlavne sladké veci, medzičasom pribudlo viac slaných jedál. Píše doteraz.
Lapetit (november 2011, lapetit.sk)
Toto je jeden z príbehov, kedy blog prerástol aj do práce. Monika medzičasom začala robiť foodstyling a fotografku jedla. Jej trademark? Dobiela prežiarené fotky.
Foodbloggerka (november 2011, foodbloger.com)
Táňa má Vietnam vďaka otcovi v krvi, a popri blogu robí už pomerne dlho aj vlastné kurzy varenia. Ako inak, aj vietnamskej kuchyne.
Bite Me (marec 2012, biteme.sk)
Je to vlastne dvojblog, teda tvoria ho dva ľudia, dve kamošky Barbora a Mimi. Zameranie je čisto bezmäsité a čas od času dokonca prerastá aj do rozhlasového éteru vďaka Bez mäsa_FM.
Zuzka je jedna z mála profesionálnych kuchárov, ktorí aj blogujú. Je vedúcou školskej jedálne a po začiatočnom apetíte sa v roku 2013 odmlčala. Viac-menej však občas niečo malé napíše na Facebooku.
Zopár nových
Píše sa rok 2014 a nastupuje nová vlna ľudí, ktorí robia tucet vecí naraz. Minimálne aspoň fotia. A keď práve nefotia, potom zalamujú dizajn, robia kurzy alebo niečo z tejto sorty.
Od varenia a a fotenia sa Michal dostal až po marketing v gastre.
Katka ide na rovnako aktuálnej fotografickej vlne a rada by sa jej venovala aj profesionálne.
Jem iné (máj 2014, jemine.sk)
Na Janicu a Anetu platí úvod tejto kapitoly do bodky. Trochu foodblog, ale viac akcie, varenie, kniha a najnovšie aj účinkovanie v relácii Slovensko chutí.
Ani foodblog, ani portál
Pripojím aj krátky zoznam stránok, ktoré nie sú celkom blogy o varení, ale skôr mapujú konkrétne oblasti gastronómie.
Fungoval prakticky ako vyhľadávač. Kto hľadal konkrétnu alebo špeciálnu surovinu v Bratislave, sem mohol dať svoju otázku. Nasledovali newslettre až sa nakoniec z Regálu stal Regál úplne iný, totiž malá sieť s burgermi. Nedávno som však čítal snahu o oživenie pôvodného vyhľadávača.
Pomerne čerstvý alebo zato plnotučný prírastok, ktorý mapuje košickú scénu. Autor mapuje všetko, čo sa dá v tomto meste zjesť a nám zo zvyšku Slovenska slúži ako veľmi slušná gastronavigácia.
Záver
Slovenská foodbloggerská scéna ušla pomerne dlhú cestu. Keď bol tento zoznam na začiatku, všimol som si, že by sa dal rozdeliť na tri obdobia. Prvolezcov okolo roku 2008, boom foodblogov v roku 2011 a nakoniec novú generáciu v 2014. Zoznam by bol ešte dlhší, ak by som doň zarátal aj pár špecializovaných stránok, ktoré mapovali jednu konkrétnu tému (napríklad sushi, kávu). Takmer všetky už prestali existovať.
Najviac ma bavilo sledovať, ako niektoré foodblogy prerástli do skutočného života a nových povolaní. Alebo skôr koníčko-povolaní. A budúcnosť? Neviem, asi niečo hybridné, sociálno-sieťovo-projektové.
Koho ste za tie roky sledovali? Niekoho zo zoznamu alebo niekoho úplne iného? Napíšte dolu do komentárov.
