V Štiavnici sa sem tam objavila lepšia káva na mlynčekoch niektorých kaviarní, ale stabilné miesto doteraz nemala.

Chodievame sem pravidelne, ale sú roky, kedy sa do Štiavnice takmer nedostaneme. Neboli sme tu asi rok a po toľkom čase som sa sem dostal nie kvôli výletu, ale kvôli úplne iným veciam. Piatok ráno sme prišli do Štiavnice takmer ako lietadlom. V serpentínach okolo Štiavnických Baní sme sa ocitli nad oblakmi, po príchode z nich vytŕčali len vežičky hradu, Klopačky a kostolov. Inverzia ako vyšitá.

Uličky Banskej Štiavnice

Banská Štiavnica a inverzia

Tip na kaviareň a coworking Stará škola som dostal už dávnejšie, veď podnik je otvorený už od minulej zimy.  Nájdete ho v srdci starého mesta, na Andreja Kmeťa, oproti Divnej pani a neďaleko Hotela Bristol.

Stará škola

Interiér je vymódnený zelenou tabuľou, farebnými stoličkami a peknou cementovou dlažbou. Na stoloch sú kde tu karty a rôzne stolové hry, na stene zas tróni veľké chuťové koleso. Je to pozostatok cuppingu, ktorý sa tu konal.

Interiér kaviarne

Kávové koleso

Boli sme tu v čase obeda, takže sme boli takmer jediný hostia. Vybrali sme si cascaru (2,40), doubleshot (2,40) a neskôr makový cheesecake (2,90). Popri tom je tu k dostaniu aj drip, cascara a ďalšie kávové špeciality. Na mlynčeku mali El Salvador Carlos Pola od brnenských Rusty Nails. Ochutnať sa ešte nedávno dala napríklad aj v Priestore pána Králička.

Espresso El Salvador z Doubleshot

Káva bola nad očakávania. V single verzii by bola možno pre pospolitý ľud kyyyslaaá, ale dvojitá chutila vo svojej mohutnosti husto a sladko.

Cheesecake mi chutil, dobre urobenej klasike sa nedá nič vytknúť.

Makový cheesecake

Celkový dojem bol výborný a barista zhovorčivý. Priestor a ponuka by obstáli aj v omnoho väčšom meste. Na druhej strane rovnako dobre zapadá do Štiavnice, kde má ešte aj pohrebníctvo na priečelí kreatívne spracovanú tabuľku.

Cestou domov som narazil ešte na toto. Všímajte, káva na prvom mieste! Len neviem, či má byť na jednej úrovni práve s uhorkou, ale proti gustu…

Stratený nákupný zoznam

section divider

Stará škola
Andreja Kmeťa 121/9
96901 Banská Štiavnica
www.facebook.com/staraskolabs/

Pôvodne to mala byť recenzia jedného kuchynského robota, ktoré som dostal na okrúhly sviatok, ale nakoniec som sa rozhodol, že to vezmem trochu podrobnejšie. Navyše idú sviatky, tak sa môj sumár možno bude hodiť pri nákupe.

Môj „vozový“ park

Skúsim na pozadí svojho používania načrtnúť, čo všetko som používal a prečo som si to vyberal. Vo svojich začiatkoch si spomínam na dva stroje – tyčový mixér s kovovou nohou Tefal a malý mlynček na kávu s čepeľami Bosch. Tyčový mixér som neskôr odpálil, ale mlynček funguje dodnes. Melieme na ňom mak, a keď potrebujeme, tak trstinový cukor na práškový.

Potom prišiel kuter Philips HR 7620/70, ktorý som podrobnejšie rozobral v článkoch tu (2008) a tu (2014). Ako pozerám, vyrába sa dodnes v takmer nezmenenej podobe, akurát vymenili farby a možno sa pohrali trochu s príslušenstvom. Stroj stále slúži ale v tomto roku ho nahradil veľký kuchynský robot. Miesta síce máme v kuchyni dosť, ale radšej ho využijem na ťahanie cesta ako zapratanie dvoma strojmi, takže som kuter pekne zabalil a uskladnil v pivnici.

Miesto neho som mal vysnívaný Kitchenaid Artisan. Na tento stroj som počul nielen chválu, ale ja občasnú kritiku. Najmä od ľudí, ktorí ho mali niekoľko desaťročí a vymenili ho za novšie verzie. Cena začína niekde na 600 eurách a tieto peniaze som zatiaľ vždy radšej investoval do niečoho iného.

Keď rodina špekulovala nad mojím narodeninovým darčekom, padla voľba na pomerne chválený Kenwood kMix KMX61 s bohatým príslušenstvom. V alza.sk stál okolo 300 eur. Hlavný dôvod daru a kúpy bolo časté miesenie cesta na chlieb, ktorý pečiem zhruba 3x do týždňa.

section divider

Veľký robot v akcii

Kuchynský robot Kenwood kMix

Stroj má veľkú váhu a pomerne dobré spracovanie. Všetko drží na svojom mieste, aj keď sa v nerezovej miske krúti pod hákom 1,3kg tuhšieho cesta. Misa má poriadnu rúčku, ktorá padne do ruky aj mocnejším chlapom, takže sa dá dobre uchopiť aj pri ručnom domiesení cesta. Potešilo ma, že výška jednotlivých nástavcov sa dá upraviť povolením alebo utiahnutím matice pribaleným kľúčom. Tri základné nástavce aj misa môžu ísť do umývačky riadov, takže tam tiež nie je problém. A pribalili aj šikovnú plastovú špachtľu. Jediné, čo poriadne nesedí je plastový kryt misy, ktorý ma zabraňovať fŕkaniu cesta pri miešaní. Uchytáva sa na hlavu robota a mal som pocit, že pri zdvihnutom ramene môže kedykoľvek padnúť. Pre porovnanie, Kitchenaid Artisan dáva kryt na miešaciu misu a výška nástrojov sa upravuje centrálne, nastavením celého ramena, nie pre každý nástavec zvlášť.

Nadstavce sa dajú upraviť pomocou matice

Nepoužiteľné strúhadlo

V doplnkovom príslušenstve je mlynček na mäso a strúhač s piatimi nadstavcami. Mlynček pri prvom testovaní fungoval ako má, spokojne pomlel mäso aj zeleninu a v balení je množstvo prídavných dielov aj rôznych druhov sitiek. So strúhačom to bolo horšie. Hodil som doň zemiak a mrkvu, zapol, zatlačil a nič. Tak som ho rozobral a pozrel sa na samotné strúhacie nože. Zistil som, že neboli nijakým spôsobom nabrúsené. Vo fabrike do plechu iba vyrazili diery a ďalej žili v presvedčení, že hádam budú aj strúhať. Ani náhodou. Neverím, že by reklamácia tento problém odstránila, tak som skočil do dielne a nože si prebrúsil sám. Odvtedy strúhadlo konečne strúha a kuchynský život ide ďalej. Nadstavce na mletie mäsa a strúhanie zeleniny sú z hliníka, takže sa nedajú čistiť v umývačke riadov.

Strúhadlo po nabrúsení

Strúhadlo po nabrúsení

Omnoho viac ma zaujímalo, ako to bude s miesením cesta na chlieb. Stroj na nízkych otáčkach utiahne čo treba a beztak väčšinou nepečiem z dávky väčšej ako 1,3kg. Zistil som, že je dobré začať s redším cestom a až potom postupne pridávať múku. Čím je cesto tuhšie, tým viac sa tlačí hore. Aby sa nenamotalo do otáčacieho mechanizmu, je tam zábrana. Napriek tomu treba pri miesení stáť a čas od času stroj zastaviť, cesto zoškrabať z háku a opäť pustiť.

Z ostatných článkov aj kurzov asi viete, že doteraz som doma miesil chlieb len ručne a v drevenom korýtku. S novým robotom som pár krát zamiesil, ale korýtko v pivnici neskončilo. Práve naopak. Ak mám porovnať ručné miesenie a robota, vyberám si jednoznačne korýtko. Nie preto, že ma viac baví ručné miesenie, ale z čisto praktických dôvodov. Pri ručnom miesení si stačí po práci umyť ruky a trochu oškrabať misu. Pri miesení v robotovi treba poumývať misu aj hák, prípadne aj pomúčený stroj. Ak nie ručne, tak to celé zaberie miesto v umývačke riadov, kam by sa inak zmestilo niečo iné. Keďže varíme veľa a denne, to zabraté miesto v umývačke skutočne chýba. Netreba zabúdať ani na leštenie, ochytaná alebo neutretá nerezová misa vyzerá v peknej kuchyni asi ako limuzína zasvinená od prachu a blata.

Tuhšie cestá sa v robotovi poriadne nepremiesia, len sa otáčajú na háku, aj keď ho maticou spustíte takmer na dotyk s misou. Na druhej stane je robot výborný na vysoko-hydratované cestá, ktoré by ste inak miesili na linke len s pomocou oleja alebo špachtle. Dobrú prácu spraví aj pri mimoriadne lepkavých cestách (špalda).

Čo sa týka ostatných nástavcov, metlička na sneh je výborná, ale hodí sa viac na veľké práce a koláče. Na 2-3 bielky alebo 250ml šľahačky radšej vezmite tyčový mixér alebo metličku. Trené cestá tomuto robotovi idú veľmi dobre, ale mi príde zbytočné špiniť ho pre malé koláče. Skúsil som rôzne bábovky, piškóty aj hustejšie ovocné koláče, kde sa na konci do cesta zapracováva sneh. Robot má na to samostatný režim, kedy sa lopatka otáča mimoriadne pomaly. Výsledok je hladká masa, ktorá sa po upečení nevyduje na mieste, kde vám zostala hrudka snehu. Trené cestá sú teda ako od profíka.

kMix musím pochváliť za tichosť práce. Najviac ho používam pri najpomalších otáčkach, a tam je mimoriadne tichý. Príkon motora je 500W. Ak ho necháte zapnutý v sieti, kontrolka nad vypínačom bude stále slabo svietiť. To mi trochu vadí, prístroj mohol mať hlavný vypínač, pri ktorom nebude mať stroj žiaden odber. Tým skôr, že tento typ stroja určite nebudete odkladať z linky a môže byť stále zapojený.

section divider

Veľká limuzína vs. menší pracant

Celý robot má však jedno veľké ale. Vrátim sa k nadpisu a prirovnám to celé k autám. Veľký kuchynský robot je pre mňa ako drahšia limuzína. Silný motor utiahne všetko, má kopu funkcii a nadstavcov, je v peknej farbe a dobrom vypracovaní, dá sa vystaviť na obdiv. Väčšinu času však môj robot sedí naleštený v garáži, pretože auto nižšej triedy ma odvezie rovnako, všade s ním zaparkujem, výkon mi stačí na väšinu typov ciest a nemusím sa báť ani občasných škrabancov.

Určite sa bude hodiť na väčšie pečenia, ale nie som cukrár a ani nežijem z koláčov. Veľké oslavy tiež nemáme každý rok. Väčšinu času potrebujem teda variť a s tým mi viac a častejšie pomôžu nože starého kutra.

Celý výber sa (ako pri všetkom) zúži hlavne na spôsob používania. Pri výbere vám poradím to najhlavnejšie – podrobne si spíšte, čo ste za posledných pár týždňov varili a piekli. A potom sa pozrite, pri ktorých jedlách a zákuskoch by sa dal použiť niektorý z kuchynských pomocníkov (tyčový mixér, stolový mixér, kuter, robot). Z toho vám presne vyplynie, aký stroj potrebujete. Ak ste povedzme mamou širokej rodiny a každý víkend vypekáte koláče, torty a prípadne aj chlieb, určite ho využijete viac ako ja a kúpa bude mať zmysel. A keď k tomu pridáte napríklad aj mletie mäsa, tak si ho rozhodne kúpte. Dokúpiť sa dajú aj nadstavce na výrobu cestovín, ale opäť si musíte zvážiť, ako často ich chcete a skutočne aj budete pripravovať.

Moje doterajšie kuchynské skúsenosti mi hovoria, že si ako 3-členná rodina bohate vystačíme s dvoma strojmi – tyčovým mixérom a kutrom. Všetko ostatné sa dá spraviť rýchlejšie a v ruke. Tyčový mixér brávame aj všade so sebou, kuter zas pomôže pri posekaní tuhších zelenín, dávnejšie som v ňom robieval aj mleté mäso na fašírky. Robot pre mňa nikdy nie je univerzálny alebo všehoschopný. Sú veci, ktoré zvláda výborne, ale sú veci, pri ktorých bude slabý alebo nepraktický.

section divider

Kovové prevody a to ostatné…

Na internetových fórach je toto asi najčastejšia otázka – či má stroj kovové prevody a súčiastky. Mnohí tomu prikladajú veľkú doležitosť, pretože sa buď v minulosti popálili na lacnom šunte z plastu, prípadne to počujú z každej strany už aj od samotných výrobcov v ich reklamách. Kovovými prevodymi sa chváli ako Kitchenaid, tak aj lacnoška z Lidla.

V skupine Pečem peceň na Facebooku je otázka aký robot si kúpiť na miesenie cesta takmer na dennom programe. Niekto chváli Etu Gratus, iný zas ospevovaný Kitchenaid a sú tam aj ľudia, ktorý chvália Sencor. Stálicou medzi kuchynskými robotmi je Bosch MUM. Internet je tiež plný názorov typu: „tých 300W v prípade KitchenAid úplne stačí, má iný princíp pohonu, tak zvládne toho dosť“. To je celkom slušná mystifikácia.

Treba si prečítať návod, v ktorom výrobcovia uvádzajú, koľko môže stroj nepretržite pracovať a akú prestávku potrebuje pred ďalšou prácou. Tieto údaje nie sú pre srandu. Pri tyčových mixéroch je obvyklé, že tam je uvedených len 30 sekúnd. Pri mojom bamixe sú to napríklad 2 minúty a pri kMixe je to 5 minút plus 20-minútová prestávka pred ďalšou prácou. Pri Bosch MUM ani pri Kitchenaid Artisan som tento údaj v návodoch nenašiel. Iba zmienku, koľko treba mixovať a miešať jednotlivé typy cesta. Ako aj pri autách, ani robotom nerobí dobre túrovať alebo zaťažovať ich stále naplno. Ak chcete robot na miesenie chleba a ste zvyknutý, že miesenie má trvať 10-15 minút, potom sami vidíte, že to do výrobcom udávaných 5-tich minút nenapracete. Kvalita vypracovania cesta potom nezáleží ani tak od toho, či to robil stroj alebo vy, ale skôr od kvality múky a typu receptu. V upečených chleboch som výraznejší rozdiel v striedke nevidel. Pri trených cestách rozdiel vyslovene bije do očí.

Ale späť k prevodom. Kov nie je všetko a tiež sa môže puknúť. Alebo horšie, robot nadmerne zaťažíte, prevody to prežijú, ale odpasiete tým samotný motor, prípadne elektroniku. V takom prípade znamená oprava len dve veci. Buď budete jesť najbližší mesiac iba zemiaky alebo kúpite rovno nový stroj. Niektorí výrobcovia si dali povedať a predsalen do svojich strojov namontovali jedno plastové koliesko. Je to lacný medzikus, ktorý v prípade záťaže zlyhá, ale uchráni tým motor pred katastrofou.  Následná oprava vás už nezruinuje. Pokiaľ viem, toto riešenie používa napríklad Bosch MUM, resp. každý stroj, ktorý uvádza, že stroj obsahuje poistku proti preťaženiu.

Kitchenaid Artisan má podľa mňa aj ďalší problém. Vďaka svojej povesti budí možno až prílišnú dôveru a ľudia majú potom tendenciu nakladať mu viac, než mu je milé alebo osožné. Viem o prípadoch, že si tento stroj kúpili do kaviarní a reštaurácii, kde nakoniec nevydržal. Bacha si treba dať aj na mimoriadne zlacnenú verziu tohoto mixéra v rakúskom Merkure (vďaka Tomášovi za upozornenie). Volá sa Classic, má príkon znížený na 275W a cena je asi polovica normálneho Artisanu. Keď si však pozriete recenzie (napríklad na Amazone), tak nájdete príliš veľa ľudí, ktorí sa sťažujú na vypadávanie kovových pilín z útrob stroja. Spomeňte si ako dopadla hociktorá pôvodne drahá a kvalitná lahôdka, ktorú chcel výrobca priblížiť širokým masám. Trebárs šunka, párky alebo olivový olej. Ako sa vraví, zadarmo je len syr v pasci na myši.

section divider

Záver

Nech si už vyberiete akýkoľvek stroj, skúste týchto pár základných pravidiel:

  • nikdy nie podľa farby
  • príkon a kovové prevody nie sú všetko
  • vyberajte podľa najčastejšieho použitia (aj keď možnosť rozšírenia je dobrý bonus)
  • nesnažte sa za každú cenu ušetriť, ale ani nečakajte 30 ročnú prevádzku
  • aj kvalitný výrobok používajte s mierou a stroj zbytočne nepreťažujte, predĺžite jeho životnosť

Držím vám palce vo výbere a sám som zvedavý, ako dopadne test po rokoch používania v prípade môjho kMixu. Do komentárov samozrejme možete už dnes napísať, aký stroj máte doma a ako ste s ním spokojní.

 

Pôvodne to mala byť recenzia jedného kuchynského robota, ktoré som dostal na okrúhly sviatok, ale nakoniec som sa rozhodol, že to vezmem trochu podrobnejšie. Navyše idú sviatky, tak sa môj sumár možno bude hodiť pri nákupe.

Môj „vozový“ park

Skúsim na pozadí svojho používania načrtnúť, čo všetko som používal a prečo som si to vyberal. Vo svojich začiatkoch si spomínam na dva stroje – tyčový mixér s kovovou nohou Tefal a malý mlynček na kávu s čepeľami Bosch. Tyčový mixér som neskôr odpálil, ale mlynček funguje dodnes. Melieme na ňom mak, a keď potrebujeme, tak trstinový cukor na práškový.

Potom prišiel kuter Philips HR 7620/70, ktorý som podrobnejšie rozobral v článkoch tu (2008) a tu (2014). Ako pozerám, vyrába sa dodnes v takmer nezmenenej podobe, akurát vymenili farby a možno sa pohrali trochu s príslušenstvom. Stroj stále slúži ale v tomto roku ho nahradil veľký kuchynský robot. Miesta síce máme v kuchyni dosť, ale radšej ho využijem na ťahanie cesta ako zapratanie dvoma strojmi, takže som kuter pekne zabalil a uskladnil v pivnici.

Miesto neho som mal vysnívaný Kitchenaid Artisan. Na tento stroj som počul nielen chválu, ale ja občasnú kritiku. Najmä od ľudí, ktorí ho mali niekoľko desaťročí a vymenili ho za novšie verzie. Cena začína niekde na 600 eurách a tieto peniaze som zatiaľ vždy radšej investoval do niečoho iného.

Keď rodina špekulovala nad mojím narodeninovým darčekom, padla voľba na pomerne chválený Kenwood kMix KMX61 s bohatým príslušenstvom. V alza.sk stál okolo 300 eur. Hlavný dôvod daru a kúpy bolo časté miesenie cesta na chlieb, ktorý pečiem zhruba 3x do týždňa.

section divider

Veľký robot v akcii

Kuchynský robot Kenwood kMix

Stroj má veľkú váhu a pomerne dobré spracovanie. Všetko drží na svojom mieste, aj keď sa v nerezovej miske krúti pod hákom 1,3kg tuhšieho cesta. Misa má poriadnu rúčku, ktorá padne do ruky aj mocnejším chlapom, takže sa dá dobre uchopiť aj pri ručnom domiesení cesta. Potešilo ma, že výška jednotlivých nástavcov sa dá upraviť povolením alebo utiahnutím matice pribaleným kľúčom. Tri základné nástavce aj misa môžu ísť do umývačky riadov, takže tam tiež nie je problém. A pribalili aj šikovnú plastovú špachtľu. Jediné, čo poriadne nesedí je plastový kryt misy, ktorý ma zabraňovať fŕkaniu cesta pri miešaní. Uchytáva sa na hlavu robota a mal som pocit, že pri zdvihnutom ramene môže kedykoľvek padnúť. Pre porovnanie, Kitchenaid Artisan dáva kryt na miešaciu misu a výška nástrojov sa upravuje centrálne, nastavením celého ramena, nie pre každý nástavec zvlášť.

Nadstavce sa dajú upraviť pomocou matice

Nepoužiteľné strúhadlo

V doplnkovom príslušenstve je mlynček na mäso a strúhač s piatimi nadstavcami. Mlynček pri prvom testovaní fungoval ako má, spokojne pomlel mäso aj zeleninu a v balení je množstvo prídavných dielov aj rôznych druhov sitiek. So strúhačom to bolo horšie. Hodil som doň zemiak a mrkvu, zapol, zatlačil a nič. Tak som ho rozobral a pozrel sa na samotné strúhacie nože. Zistil som, že neboli nijakým spôsobom nabrúsené. Vo fabrike do plechu iba vyrazili diery a ďalej žili v presvedčení, že hádam budú aj strúhať. Ani náhodou. Neverím, že by reklamácia tento problém odstránila, tak som skočil do dielne a nože si prebrúsil sám. Odvtedy strúhadlo konečne strúha a kuchynský život ide ďalej. Nadstavce na mletie mäsa a strúhanie zeleniny sú z hliníka, takže sa nedajú čistiť v umývačke riadov.

Strúhadlo po nabrúsení

Strúhadlo po nabrúsení

Omnoho viac ma zaujímalo, ako to bude s miesením cesta na chlieb. Stroj na nízkych otáčkach utiahne čo treba a beztak väčšinou nepečiem z dávky väčšej ako 1,3kg. Zistil som, že je dobré začať s redším cestom a až potom postupne pridávať múku. Čím je cesto tuhšie, tým viac sa tlačí hore. Aby sa nenamotalo do otáčacieho mechanizmu, je tam zábrana. Napriek tomu treba pri miesení stáť a čas od času stroj zastaviť, cesto zoškrabať z háku a opäť pustiť.

Z ostatných článkov aj kurzov asi viete, že doteraz som doma miesil chlieb len ručne a v drevenom korýtku. S novým robotom som pár krát zamiesil, ale korýtko v pivnici neskončilo. Práve naopak. Ak mám porovnať ručné miesenie a robota, vyberám si jednoznačne korýtko. Nie preto, že ma viac baví ručné miesenie, ale z čisto praktických dôvodov. Pri ručnom miesení si stačí po práci umyť ruky a trochu oškrabať misu. Pri miesení v robotovi treba poumývať misu aj hák, prípadne aj pomúčený stroj. Ak nie ručne, tak to celé zaberie miesto v umývačke riadov, kam by sa inak zmestilo niečo iné. Keďže varíme veľa a denne, to zabraté miesto v umývačke skutočne chýba. Netreba zabúdať ani na leštenie, ochytaná alebo neutretá nerezová misa vyzerá v peknej kuchyni asi ako limuzína zasvinená od prachu a blata.

Tuhšie cestá sa v robotovi poriadne nepremiesia, len sa otáčajú na háku, aj keď ho maticou spustíte takmer na dotyk s misou. Na druhej stane je robot výborný na vysoko-hydratované cestá, ktoré by ste inak miesili na linke len s pomocou oleja alebo špachtle. Dobrú prácu spraví aj pri mimoriadne lepkavých cestách (špalda).

Čo sa týka ostatných nástavcov, metlička na sneh je výborná, ale hodí sa viac na veľké práce a koláče. Na 2-3 bielky alebo 250ml šľahačky radšej vezmite tyčový mixér alebo metličku. Trené cestá tomuto robotovi idú veľmi dobre, ale mi príde zbytočné špiniť ho pre malé koláče. Skúsil som rôzne bábovky, piškóty aj hustejšie ovocné koláče, kde sa na konci do cesta zapracováva sneh. Robot má na to samostatný režim, kedy sa lopatka otáča mimoriadne pomaly. Výsledok je hladká masa, ktorá sa po upečení nevyduje na mieste, kde vám zostala hrudka snehu. Trené cestá sú teda ako od profíka.

kMix musím pochváliť za tichosť práce. Najviac ho používam pri najpomalších otáčkach, a tam je mimoriadne tichý. Príkon motora je 500W. Ak ho necháte zapnutý v sieti, kontrolka nad vypínačom bude stále slabo svietiť. To mi trochu vadí, prístroj mohol mať hlavný vypínač, pri ktorom nebude mať stroj žiaden odber. Tým skôr, že tento typ stroja určite nebudete odkladať z linky a môže byť stále zapojený.

section divider

Veľká limuzína vs. menší pracant

Celý robot má však jedno veľké ale. Vrátim sa k nadpisu a prirovnám to celé k autám. Veľký kuchynský robot je pre mňa ako drahšia limuzína. Silný motor utiahne všetko, má kopu funkcii a nadstavcov, je v peknej farbe a dobrom vypracovaní, dá sa vystaviť na obdiv. Väčšinu času však môj robot sedí naleštený v garáži, pretože auto nižšej triedy ma odvezie rovnako, všade s ním zaparkujem, výkon mi stačí na väšinu typov ciest a nemusím sa báť ani občasných škrabancov.

Určite sa bude hodiť na väčšie pečenia, ale nie som cukrár a ani nežijem z koláčov. Veľké oslavy tiež nemáme každý rok. Väčšinu času potrebujem teda variť a s tým mi viac a častejšie pomôžu nože starého kutra.

Celý výber sa (ako pri všetkom) zúži hlavne na spôsob používania. Pri výbere vám poradím to najhlavnejšie – podrobne si spíšte, čo ste za posledných pár týždňov varili a piekli. A potom sa pozrite, pri ktorých jedlách a zákuskoch by sa dal použiť niektorý z kuchynských pomocníkov (tyčový mixér, stolový mixér, kuter, robot). Z toho vám presne vyplynie, aký stroj potrebujete. Ak ste povedzme mamou širokej rodiny a každý víkend vypekáte koláče, torty a prípadne aj chlieb, určite ho využijete viac ako ja a kúpa bude mať zmysel. A keď k tomu pridáte napríklad aj mletie mäsa, tak si ho rozhodne kúpte. Dokúpiť sa dajú aj nadstavce na výrobu cestovín, ale opäť si musíte zvážiť, ako často ich chcete a skutočne aj budete pripravovať.

Moje doterajšie kuchynské skúsenosti mi hovoria, že si ako 3-členná rodina bohate vystačíme s dvoma strojmi – tyčovým mixérom a kutrom. Všetko ostatné sa dá spraviť rýchlejšie a v ruke. Tyčový mixér brávame aj všade so sebou, kuter zas pomôže pri posekaní tuhších zelenín, dávnejšie som v ňom robieval aj mleté mäso na fašírky. Robot pre mňa nikdy nie je univerzálny alebo všehoschopný. Sú veci, ktoré zvláda výborne, ale sú veci, pri ktorých bude slabý alebo nepraktický.

section divider

Kovové prevody a to ostatné…

Na internetových fórach je toto asi najčastejšia otázka – či má stroj kovové prevody a súčiastky. Mnohí tomu prikladajú veľkú doležitosť, pretože sa buď v minulosti popálili na lacnom šunte z plastu, prípadne to počujú z každej strany už aj od samotných výrobcov v ich reklamách. Kovovými prevodymi sa chváli ako Kitchenaid, tak aj lacnoška z Lidla.

V skupine Pečem peceň na Facebooku je otázka aký robot si kúpiť na miesenie cesta takmer na dennom programe. Niekto chváli Etu Gratus, iný zas ospevovaný Kitchenaid a sú tam aj ľudia, ktorý chvália Sencor. Stálicou medzi kuchynskými robotmi je Bosch MUM. Internet je tiež plný názorov typu: „tých 300W v prípade KitchenAid úplne stačí, má iný princíp pohonu, tak zvládne toho dosť“. To je celkom slušná mystifikácia.

Treba si prečítať návod, v ktorom výrobcovia uvádzajú, koľko môže stroj nepretržite pracovať a akú prestávku potrebuje pred ďalšou prácou. Tieto údaje nie sú pre srandu. Pri tyčových mixéroch je obvyklé, že tam je uvedených len 30 sekúnd. Pri mojom bamixe sú to napríklad 2 minúty a pri kMixe je to 5 minút plus 20-minútová prestávka pred ďalšou prácou. Pri Bosch MUM ani pri Kitchenaid Artisan som tento údaj v návodoch nenašiel. Iba zmienku, koľko treba mixovať a miešať jednotlivé typy cesta. Ako aj pri autách, ani robotom nerobí dobre túrovať alebo zaťažovať ich stále naplno. Ak chcete robot na miesenie chleba a ste zvyknutý, že miesenie má trvať 10-15 minút, potom sami vidíte, že to do výrobcom udávaných 5-tich minút nenapracete. Kvalita vypracovania cesta potom nezáleží ani tak od toho, či to robil stroj alebo vy, ale skôr od kvality múky a typu receptu. V upečených chleboch som výraznejší rozdiel v striedke nevidel. Pri trených cestách rozdiel vyslovene bije do očí.

Ale späť k prevodom. Kov nie je všetko a tiež sa môže puknúť. Alebo horšie, robot nadmerne zaťažíte, prevody to prežijú, ale odpasiete tým samotný motor, prípadne elektroniku. V takom prípade znamená oprava len dve veci. Buď budete jesť najbližší mesiac iba zemiaky alebo kúpite rovno nový stroj. Niektorí výrobcovia si dali povedať a predsalen do svojich strojov namontovali jedno plastové koliesko. Je to lacný medzikus, ktorý v prípade záťaže zlyhá, ale uchráni tým motor pred katastrofou.  Následná oprava vás už nezruinuje. Pokiaľ viem, toto riešenie používa napríklad Bosch MUM, resp. každý stroj, ktorý uvádza, že stroj obsahuje poistku proti preťaženiu.

Kitchenaid Artisan má podľa mňa aj ďalší problém. Vďaka svojej povesti budí možno až prílišnú dôveru a ľudia majú potom tendenciu nakladať mu viac, než mu je milé alebo osožné. Viem o prípadoch, že si tento stroj kúpili do kaviarní a reštaurácii, kde nakoniec nevydržal. Bacha si treba dať aj na mimoriadne zlacnenú verziu tohoto mixéra v rakúskom Merkure (vďaka Tomášovi za upozornenie). Volá sa Classic, má príkon znížený na 275W a cena je asi polovica normálneho Artisanu. Keď si však pozriete recenzie (napríklad na Amazone), tak nájdete príliš veľa ľudí, ktorí sa sťažujú na vypadávanie kovových pilín z útrob stroja. Spomeňte si ako dopadla hociktorá pôvodne drahá a kvalitná lahôdka, ktorú chcel výrobca priblížiť širokým masám. Trebárs šunka, párky alebo olivový olej. Ako sa vraví, zadarmo je len syr v pasci na myši.

section divider

Záver

Nech si už vyberiete akýkoľvek stroj, skúste týchto pár základných pravidiel:

  • nikdy nie podľa farby
  • príkon a kovové prevody nie sú všetko
  • vyberajte podľa najčastejšieho použitia (aj keď možnosť rozšírenia je dobrý bonus)
  • nesnažte sa za každú cenu ušetriť, ale ani nečakajte 30 ročnú prevádzku
  • aj kvalitný výrobok používajte s mierou a stroj zbytočne nepreťažujte, predĺžite jeho životnosť

Držím vám palce vo výbere a sám som zvedavý, ako dopadne test po rokoch používania v prípade môjho kMixu. Do komentárov samozrejme možete už dnes napísať, aký stroj máte doma a ako ste s ním spokojní.

 

Tento hotel som s odstupom času chcel navštíviť ešte pred troma rokmi, len vtedy bol práve v rekonštrukcii. Dostal som sa tam až teraz, osem rokov po poslednej návšteve.

Pred rekonštrukciou to bol trochu spustnutý secesný hotel, ktorý mal časy svojej najväčšej slávy za pána Denka už dávno za sebou. Škoda, že nemám fotky interiéru, ale pamätám si drevené obloženie, k nemu zrkadlá a kombinácia zelenej s ružovou. Vlastne, prečítajte si tú starú recenziu sami.

Aj keď rekonštrukcia zachovala všetku tu secesiu, zvonka prezrádza modernizáciu presklená moderná terasa. Po vchode do reštaurácie je rozdiel ešte výraznejší.

Vchod do Hotela Lev

Priestoru dominujú polopriesvitné farebné panely a k histórii sa hlási len pár plastík, sekretár a hnedý stolík pri vchode. Niekoľkým miestnym, s ktorými som sa rozprával, pripadala táto prerábka trochu príliš odvážna. Primeraním k lokalite a mestu to je skutočne interiér, ktorý by som hľadal v omnoho väčšom meste. Netradičnosť podčiarkuje aj bar, ktorý je schovaný vo výklenku. Inak je z podniku dobrý výhľad na rušnú ulicu, je tu aj dostatok svetla.

Interiér reštaurácie Hotela Lev

Boli sme tu s rodinou v čase obeda, tak sme si dali denné menu – slepačiu polievku so zeleninou (1€), kuraciu rolku na smotanovom keli s ryžou (4,90€), brokolicové placky s pohánkovým rizotom (3,90€) a lievance s marmeládou (2,80€). Pohľad na podobné jedlá v týždennej karte dáva tušiť, že podnik sa snaží variť pestro a baliť aj tradičnejšie jedlá do trochu modernejších verzii.

Reštaurácia bola plná a obsluha pohotová. Onedlho nám na stole pristáli polievky. Mali akurátnu teplotu, žiadne prehriate umikrovlnkované jedlo, ktoré za ten svet nechce vychladnúť. Chutili dobre, hutne a takmer až sladkasto.

Slepačí vývar so zeleninou

Druhý chod sa predviedol veľmi dobre. Milovanej kuracia rolka bola dozdobená mikrozeleninou a smotanovú kelovú omáčku si viem veľmi dobre predstaviť spolu s parmezánom napríklad na cestovinách. Dobre skombinované aj chutné.

Kuracia rolka na smotanovom keli s ryžou

Moje brokolicové placky s pohánkovým rizotom boli vcelku podarené, aj keď by som im doprial trochu lepšieho dochutenia. Nie, dochutenie nie je strúhaný syr navrchu. V každom prípade oceňujem nápad a snahu mať v menu aj tento typ jedál.

Brokolicové placky s pohánkovým rizotom

Krpec chcel palacinky, ale nebola šanca ich žiadať v podniku počas rušného obeda. Vedeli nám však spraviť lievance. Prišli s ríbezľovou marmeládou a zmrzlinou. Jednoduché a dobré.

Ako bodku sme si vybrali krémeš (1€) a espresso (1,50€). Káva prišla pripravená správne a v peknom porceláne. Po ochutnaní som vedel, že to nie je žiadna zmeska, ale jednodruhová arabika. Jednoduchá, sladkastá a čokoládová. Jej pôvod neprezrádzal ani balený cukor, ani nič iné. Stroj bol la Pavoni. Na otázku, aká káva to je, mi čašník povedal, že brazílska Santos a obal vraj hovoril Casa Mia. Nakoniec sa z toho vyklubala stará známa Casa del Café na Dunajskej v Bratislave. Káva v hoteloch (dokonca aj tých lepších) sa často zvrtne na veľké značky a lepšie či horšie zmesky. Menšie lokálne pražiarne tam nájdete len ťažko. Tu však našli cestu, ako urobiť dobrú kávu, ktorá neurazí väčšinu hostí.

Espresso Brazilia Santos

Aby som nezabudol na krémeš. Bol z lístkového cesta a plnený vanilkovým krémom bez vrstvy šľahačky. Bol dobrý a akurát sýty ku káve.

Záver

Celkovo môžem povedať, že sa nám páčilo a chutilo. Chválim aj ochotný personál. Čašník, ktorý nás obsluhoval, po tejto recenzii asi pochopí to more našich otázok. Ani raz sa nenechal vyviesť z miery.

Zrekonštruovaný podnik robí svojmu mestu dobré meno. Interiér budovy (vrátane recepcie a veľkej sály) je obnovený v pôvodnom secesnom štýle, vymyká sa z neho len reštaurácia a kaviareň. Na miestne pomery možno príliš odvážne, ale zato nie prepísknuté. Denné menu je vydarené a podľa toho čo som počul, s nápadmi a receptami tu v rozbehu pomáhal Igor Čehy. Neviem, nakoľko ešte stále podľa neho varia, ale čo sme ochutnali bolo dobré.

Celková útrata bola 17,10 a platili sme si ju sami.

section divider

Hotel Lev
Ul. Čsl. armády 2
934 01 Levice
www.hotellev.sk