Prezradím vám tajomstvo. Foodblogger nie je žiaden asketický exot, občas dostane chuť na obyčajnú pizzu. Fakt obyčajnú, napríklad margheritu.
Nemám žiaden špeciálny recept, všetko robím od oka. Akurát cesto nechávam odstáť cez noc. Tento víkend som si s tým ale nedal príliš námahu. Ráno som zarobil cesto z čerstvých kvasníc, nechal ho dve hodiny na linke a na obed ju celú poskladal a upiekol. Ale pekne po poriadku.
Do misky som nasypal múku, do stredu urobil jamku, kam som dal droždie, lyžicu cukru a pár lyžíc teplej vody. Keď sa kvások rozbehol, pridal som olivový olej a soľ. Pomaly rozmiešal a postupne pridával vodu. Len koľko si cesto pýtalo. Potom treba riadne miesiť a miesiť, kým nie je cesto tuhé. Mimochodom, olej dávam preto, lebo mám radšej o niečo hrubšie a jemnejšie cesto. Keby som ho mal robiť tenšie, olej by som vynechal.
Suroviny
-300g hladkej múky, typ “00″
- 10g droždia
- 1dl olivového oleja
- 1 ČL soli
- ½ plechovky lúpaných rajčín
- malú plechovku rajčinového pretlaku
- strúčik cesnaku
- citrón a soľ
- 2 mozarrelly
- kapary
Vypracované cesto dávam večer do chladničky, teraz som ho len postavil asi na 2 hodiny kysnúť pod utierkou. Po tých dvoch hodinách vybehlo tak, že vydulo utierku. Zobral som teda liatinovú grilovaciu platňu a rovnou stranou som ju dal do rúry. Pečie mi len zhora, ale funkcia gril funguje. Kým sa platňa nahrievala, zarobil som si rajčinový základ. Z minulého varenia mi zostali lúpané rajčiny. K nim som pridal rajčinový pretlak a roztlačený cesnak. Ochutnal som, výsledok bol sladkastý, preto som chuť opravil trochou citróna.
Normálne pracujem s cestom priamo na linke, ale v tomto prípade robím výnimku. Vzal som veľkú dosku na krájanie, pomúčil ju a rukou na ňu roztiahol cesto. Žiaden valček, len naťahovanie prstami ku krajom. Okraje som trochu nazberkal, aby mi cez ne pri pečení nepretiekla šťava.
Na cesto som lyžicou ponatieral rajčinový základ a poukladal kúsky mozzarelly. Namiesto bazalky som to v túto ročnú dobu použil za hrsť kapár. Keď je pizza poskladaná, prichádza tá najťažšia časť, hodiť ju do pece. Povytiahol som rošt s liatinovou platňou a priložil dosku s pizzou. Potom prudko trhnem doskou, aby cesto skĺzlo dolu. Bacha, ak málo pomúčite dosku, skĺzne sa len časť a zvyšok vám zostane prilepený.
Hotovo, pizzu pečiem veľmi krátko. Odhadom 6 – 8 minút, lebo platňa je poriadne vyhriata. Aj keď mi rúra nepečie zospodu, pizza má vďaka platni zdola vždy chrumkavú kôrku. Úplne podstatná vec pri pečení pizze. Pri dlhšom pečení vám akurát tak zhorí syr a preschne cesto. Pizzové krekry skrátka nemám rád.
Ako vravím, nič mimoriadne. Ale raz za pol roka na to skrátka dostanem chuť. Aký recept a finty používate doma vy?
P.S. Liatinová platňa
Tú, čo používam, sa už dávno nepredáva. Ale ak si dáte do vyhľadávania spojenie “liatinová platňa na grilovanie“, určite niečo nájdete. Mimo toho máte aj ďalšie možnosti. Niektoré kamenárstva ponúkajú lávové kamene na grilovanie. Ďalšia možnosť je poobzerať sa po keramických platniach na pečenie pizze alebo chleba. Robí ich myslím aj Emile Henry.
Aj keď väčšinou pečiem v remoske, pizzu skrátka nedá. Vďaka nízkej teplote mi z nej vyšiel len akýsi slaný koláč.
