Monthly Archives: March 2014

Nedá sa povedať, že táto jar by bola normálna, ale bylinky sú našťastie vonku. Stačí ich pozbierať a uvariť z nich napríklad zaujímavý obed.

So žihľavou treba opatrne. Nielen preto, že pŕhli, ale aj preto, že nie vždy je čistá. Treba sa poriadne pozrieť na listy, či nemajú pľuzgiere alebo či sa na ich spodnej strane neusadil hmyz. Ďalší pozor si treba dať na samotné rastliny. Zbierajú sa len tie mladé, ideálne len najvrchnejšie listy. Všetko ostatné môže spôsobiť zbytočnú horkosť jedla.

Pri zbere sa mi osvedčila kuchárska pinzeta a veľká misa. Nazbieral som ju doplna, doma poriadne opláchol studenou vodou, precedil cez sitko a nechaj ju v ňom. Potom som dal variť v kanvici vodu.

Keď voda zovrela, obaril som žihľavu a vodu zachytil do misky. Teraz už je žihľava pripravená na spracovanie, nepŕhli a dá sa pokrájať.

Rozmýšľal som, ktorý recept vybrať. Nakoniec som skúsil jeden tradičný z knihy Poklady slovenskej kuchyne. Bol s mliekom a maslovou zápražkou. Zápražky už nerobievam, ale povedal som si, že po dlhom čase ju znova skúsim. Navyše som k receptu pridal cesnak.

Najprv rozohrejte na panvici dostatok masla a pridajte múku. Dávam radšej hrubšiu, neurobí tak rýchlo hrčky. Potom podlejte mliekom a dobre zamiešajte. Teraz pridajte žihľavu, cesnak a trochu vody z obarenia. Nechajte dusiť, pravidelne miešajte a podľa potreby podlievajte žihľavovou vodou. Celá príprava nemusí trvať dlhšie ako 10 minút.

Rozmýšľal som, ako by to celé vyzeralo bez zápražky. Jednoducho. Rozohrial by som maslo, kratúčko orestoval cesnak, prihodil žihľavu, podlial žihľavovou vodou.

Hotová žihľava je naozaj chutná. Trochu iná ako špenát, ale chuťovo sa k nemu naozaj blíži. Dali sme si ju ako nedeľný obed, s omastenými zemiakmi a vajíčkom pusteným do vody. Kľudne môžete spraviť aj to, že počas dusenia pridáte k žihľave aj skutočný mladý špenát.

Podobné články

• 
  

  Medvedí cesnak, pesto, žihlava a polievka…

• 
  

  Jačmenné “rizoto”, čiže krupoto

• 
  

  Jahody so šľahačkou obkľúčené piškótami, čiže jahodová šarlotka

• 
  

  Čudné listy

Jar vždy prináša nové veci. Len tento rok bude zmien o niečo viac. Sú tu jarné Omrvinky.

Festival v Medickej už nebude v Medickej

Gurmán fest Bratislava sa sťahuje do parkovej časti dostihovej dráhy v Petržalke. Dôvod je miesto, do záhrady uprostred mesta sa rozšírenie nevojde. Dávam organizátorom za pravdu, miesto krásne, ale uličky boli pri niektorých stánkoch naozaj úzke a bol problém prejsť.

Festival sa bude konať 30. mája až 1. júna, bude na ňom 25 reštaurácii, meniť sa bude aj systém vstupného, vraj smerom dolu. Všetky ostatné informácie nájdete na stránke festivalu www.gurmanfestbratislava.sk.

Festival na hrade sa tiež mení

Slovak Food Festival na Bratislavskom hrade možno vypočul kritiku a tento rok zaradil do programu o niečo zdravšie varenie. Pozval ako hosťa Zdeňka Pohlreicha a ambasádorky Jamieho Olivera na Slovensku, Janicu Lacovú a Anetu Orosiovú. Smeruje to teda k miestnym produktom a zdravšiemu vareniu, som zvedavý na skutočný výsledok.

Festival sa bude konať 22. – 25. mája, všetky informácie nájdete na stránke festivalu www.slovakfoodfestival.sk.

Festival rómskeho jedla pokračuje

Spomínam si, že tento festival sa už konal. Tento rok ho organizuje nadácia Divé maky, ktorá podporuje talentované rómske deti. V bratislavských reštauráciách budú ponúkať napríklad žufku, marikľu aj pešvare. Ochutnať sa budú dať napríklad v El Gaucho, St. Marten, Pohoda Caffe, Funki Punki, Lemon Tree, Pod Kamenným stromom a v Prašnej bašte. Všetko od 7. – 13. apríla.

Všetky informácie aj s receptami nájdete na pekne spravenej stránke festivalu gipsyfoodfestival.divemaky.sk.

Nový rebríček Trend Top Reštaurácie

Dá sa povedať, že v tomtoročnom hodnotení prevažujú podniky, kde je majiteľ zároveň šéfkuchár. Ale k veci. Na prvom mieste skončili spoločne Afrodita a Fou Zoo, v tesnom závese Mlyn 108, Culinarium a Albrecht. Kompletný rebríček aj podľa jednotlivých krajov nájdete tu restauracie.etrend.sk/restauracie-aktuality/najlepsie-restauracie-hotely-a-penziony-slovenska-2.html.

Ešte jeden festival kávy

Po Coffee Feste v Bratislave sa bude konať ešte jeden festival zameraný na kávu. Bude v Banskej Bystrici, 26. apríla v kaviarňach po celom meste a v Záhrade – centre nezávislej kultúry. Súčasťou festivalu majú byť ochutnávky slovenských pražiarní, workshopy s Mariánom Galuškom a ďalší program.

Všetky informácie o akcii nájdete na stránke festivalu coffeefiesta.sk.

P.S.

Zabudol som na inú dobrú akciu? Viete o nejakej? Pošlite ho do komentárov pod článkom, ďakujem.

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: samé nové veci a pár festivalov k tomu + súťaž

• 
  

  Definitívne letné Omrvinky – ďalší food fest a veľa nových správ

• 
  

  Omrvinky: festival kávy, pár inšpirácii a súťaž

• 
  

  Omrvinky: kopec užitočných informácii a pár poznámok k festivalom

Tento víkend sme doma venovali kvetom. V sobotu ráno sme si zbalili kávu a koláč, aby sme mohli vyraziť do Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch.

Dúfali sme, že už bude kvitnúť sakura. Ešte jej chýbajú asi 3 týždne, ale pár iných stromov v čínskej a japonskej časti záhrady už stihlo vykvitnúť. Pridali sa aj mohutné magnólie.

Niečo na tom japonskom zvyku obdivovať kvety musí byť, vrátili sme sa spokojní a oddýchnutí. Krpec videl vodné slimáky aj žabu ako kládla vajíčka. V arboréte sme sa zatiaľ nikdy nenudili, to sem chodíme aspoň 4x ročne.

Doma som len tak tak stihol pozbierať pár schopných fialiek, väčšina už odkvitla. Čo by som s nimi robil, jasné, že ich chcem zjesť. Len ich predtým treba skandizovať. S malou prípravou to ani nie je veľká piplačka.

Do malej misky vyklopte vaječný bielok a nechajte ho zohriať na izbovú teplotu. Do druhej misky dajte práškový cukor. My ho nekupujeme, tak som si v elektrickom mlynčeku pomlel trochu kryštálového. Ďalej už potrebujete len papier na pečenie a pinzetu.

Každý kvet vezmite za stonku do pinzety a poriadne ho ponamáčajte v bielku. Potom ho presuňte do cukru a na záver položte na papier. Keď ste hotový, vezmite zvyšok cukru, dajte ho do sitka a poprášte všetky kvety. Je dobré ich pinzetou ešte raz poprevracať a posledný krát poprášiť cukrom. Mimochodom, šibrinkovanie pinzetou nie je žiadne machrovanie, ale vyslovene praktická vec. Keby ste kvety namáčali len prstami, skôr alebo neskôr by ste sa ulepili. Čo nepomôže aj výsledku ani radosti z roboty.

Teraz ich odložte na suché miesto a nechajte pomaly sušiť. Môže to trvať aj pár dní, nemáte sa kam ponáhľať.

Keď kvety konečne uschnú, treba im nožnicami odstrihnúť stonky. Potom ich môžete odložiť do vzduchotesnej nádoby, kde môžu čakať na svoju veľkú chvíľu. Napríklad dozdobenie slávnostnej torty.

Ak ste nestihli fialky, neuzúfajte. Počkajte si napríklad na biele kvety pajazmínu a skúste to s nimi. V každom príprade musia byť kvety čerstvé, bez jedinej známky zvädnutia.

Podobné články

• 
  

  Kvitne baza čierna, vysmažte ju v palacinkovom ceste

• 
  

  Šedá zmrzlina, čierna polievka a iné zvláštnosti

Arabské šaláty mám vyslovene rád. Nedávno som natrafil na jeden, ktorý sa pripravuje najprv teplý, aby sa neskôr servíroval ako studený.Základ kisiru je bulgur. Sú to predvarené a nalámané krúpy. V tomto prípade z tvrdej pšenice. Predvarenia sa báť netreba, bulguru skôr pomáha ako by mu uškodilo. Časť cukrov sa pri ňom totiž premení na jednoduchšie, takže je lepšie stráviteľný. Druhá výhoda je samotná príprava, stačí ho zaliať dvojnásobným množstvom horúcej vody a nechať vsiaknuť, trvá to asi 20 minút. Nabobtná dokonca aj namočením do studenej vody, len to trvá minimálne hodinu. Aj vďaka tejto šetrnej príprave v ňom zostane zachovaných slušný objem živín.

Podobne ako pri našich jačmenných krúpoch, aj pri bulgure sa rozlišujú jednotlivé veľkosti. Lenže naše obchody so zdravou výživou dovážajú väčšinou jednu paušálnu zmes, bez označenia veľkosti. Už na pohľad je to skôr hrubšie a väčšie zrno. Do kisiru sa viac hodí jemnejší bulgur, ale podaril sa mi aj z hrubšieho.

Začnite teda bulgurom. Nechajte ho napučať, či už horúcou alebo studenou vodou. Či je hotový zístíte jedným veľmi netradičným kuchynským trikom, ochutnaním. Keď je, treba ho premiestniť do čistej kuchynskej utierky a poriadne z neho vyždímať prebytočnú vodu.

Teraz vezmite panvicu, rozohrejte olivový olej a orestujte na ňom najemno pokrájanú cibuľu. Pridajte drvený kumin a čili. Keď je cibuľa hotová, pridajte rajčinovú šťavu a krátko poduste. Namiesto šťavy môžete použiť aj šúpané a polené rajčiny. Poduste naozaj len krátko, nech sa šťava neodparí. Na konci nasypte do panvice hotový bulgur a poriadne premiešajte. Mal by zostať zafarbený na červeno.

Bulgur odstavte a nechajte ho vychladnúť. Teraz vezmite za hrsť petržlenovej vňate, mäty a mladú cibuľku. Ostrým nožom ich posekajte nadrobno. Vňate má byť dostatok, nie len tak pre oko. Ďalej ošúpte uhorku, lyžičkou z nej vyberte zrniečka a tiež pokrájajte na drobné kocky. Všetko dobre zamiešajte do bulguru, pokvapkajte citrónom alebo limetkou a kisir je hotový. Vlastne ešte nie. Tradične sa podáva na šalátových listoch. Videl som, že z neho niekedy formujú aj malé kofty, niečo ako fašírky.

Akurát sýty a zároveň osviežujúci šalát. Ak ho chcete ochutnať predtým, než sa pustíte do prípravy, pohľadajte ho v niektorom z lepších stánkov s kebabmi. Kisir majú napríklad v Bratislave na Obchodnej, v Tulipáne. Je o niečo pikantnejší, mne taký chutil.

Šalát treba skladovať v chlade a zjesť za pár dní. Mimochodom, voda po napučaní sa z bulguru vytláča práve preto, aby dlhšie vydržal.

 

Podobné články

• 
  

  Pestrý libanonský šalát fatouche s praženým pita chlebom

• 
  

  Libanonský šalát tabbouleh + video

• 
  

  Ľahký feniklový šalát

• 
  

  Strúhanie bez strúhadla alebo rýchly cuketový šalát (+video)

Občas si doma k čerstvému chlebu urobíme nátierku alebo dip. Tentoraz som v zásobách natrafil na údené šproty. Čo začalo ako bežná rybia nátierka skončilo nakoniec ako jedlo na olizovanie si prstov.

Do misky som povyberal z konzervy šproty a zbežne ich premiešal vidličkou. Olej som nechal tak, bolo by to príliš silné. Namiesto toho som radšej zapracoval trochu masla, kým masa nebola hladšia. Potom som očistil stopkatý zeler od fúzov a posekal ho na drobné kocky. Rovnako som posekal aj pár zelerových listov a trochu pažítky, všetko som pridal k rybe. Už v tejto fáze bola nátierka relatívne svieža. Ťažká údená chuť a chrumkavý zeler sa dobre dopĺňali, ale stále mi k tomu niečo chýbalo. Pár kvapiek citrónu? Povinnosť. Ďumbier? Rozotrel som ho nožom na doske a pridal k nátierke. Vtedy to prišlo, tá nutkavá chuť natreť si na chleba dvojcentimetrovú vrstvu.

Recept ale stále nie je hotový, chýbalo ešte niečo tekuté. Mali sme načatú fľašku plnotučného austrálskeho shirazu, k nátierke vyslovene sadol. Ale viem si celkom dobre predstaviť, že ani tmavé pivo by nemuselo byť zlé.

Máte podobný vylepšený nátierkový recept? Sem s ním, do komentárov!

Podobné články

• 
  

  Poriadne toho piva do varenia!

• 
  

  Káva, na ktorú treba poriadne zatlačiť

• 
  

  Priznajte sa, kedy ste naposledy jedli bôb?

• 
  

  Nedeľný obed: ako som zbalil čiernu tresku

Kaviareň s kníhkupectvom tu už máme, teraz nasledujú ďalšie zlúčeniny.

Obchod je na okraji Hlavného námestia v Bratislave, na Sedlárskej ulici. Už zvonka vidno stojan s pohladnicami. Vo vitríne sú koláče a lákajú dnu. Keď vojdete, ocitnete sa priamo pred ďalšou vitrínou so slanými koláčmi a posúchmi. Okolo po stenách sú suveníry a drobné umenie. Slečna za pokladňou nás po vstupe s úsmevom a nahlas pozdravila.

Vošli sme hlbšie do podniku. Má niekoľko zákutí a na konci je malý bar s tortami. Objednali sme si kávový koláč (2,00€), ktorý sme videli z ulice, krémeš (1,80€) a dve espressá (à 1,30€). Usadili sme sa s Marekom v suvenírovej časti a čakali, čo nám prinesú.

Najprv priniesli zákusky, oba vyzerali dobre. Podľa fotky hore možno budete kávovému hádať chuť podobnú marlenke, ale fotka tentoraz klame. Chutil po káve, ale len jemne. Vytknem mu len to, že sa vyslovene ťažko krájal. Nie kvôli svôjmu veku, ale skôr typu cesta. Krémeš nám obom chutil viac. Bol jemný, navrchu bola namiesto lístkového vrstva drobivého cesta.

Priniesli nám kávu. Na šálke bolo logo Costadoro, spýtali sme sa na zmes. Čašníčka nám ochotne odpovedala 90/10 a popriala nech nám chutí. Obe kávy boli pripravené správne a s peknou cremou, nemali sme im čo vytknúť. Spomedzi podnikov, ktoré majú túto kávu, mne chutila asi najviac. Jednu výtku ale mám a všimol som si ju na viacerých miestach. Nápojový lístok tvrdí, že káva je od 9 grams coffee, ale reálne podávaná káva je práve Costadoro. Podľa mňa je to mierne povedané zavádzanie. Ak by som sa mal rozhodovať podľa lístka, omnoho radšej by som ochutnal čo praží Mayo Galuška a nie taliansku zmes.

Záver

Kaviareň až tak neprekvapuje interiérom, pretože sa vezie na vlne bratislavských bistier. Sú na pohľad milé, ale aj mne sa z nich už doslova grgá. Ale ak má takýto podnik niekde význam, tak práve tu. Priamo v turistickom centre je to konečne pekné miesto, navyše s dobrou ponukou, namiesto lunaparkového obchodu so všetkým, na čo sa dal nacapiť slovenský znak.

Možno si všimnete, že taniere na zákusky sú rovnaké ako majú napríklad v Gorila Urban Space a kávou sa možno inšpirovali u Kubistu. Skrátka vyskladané a odpozerané. To podstatné ale spravila obsluha, ktorá bola nevtieravá, mimoriadne milá a ochotná. Po slušnej káve a zákuskoch sme odišli spokojní. Či sa vrátime? Neviem, možno na koláč, ale skôr asi podnik prenecháme turistom. Nech si od nás odnesú niečo pekné.

Zeppelin Café & Souvenirs
Sedlárska 10
Bratislava
www.zeppelincafe.sk (zatiaľ nefunguje)
www.facebook.com/zeppelincafebratislava

(Na mape je ešte meno starého podniku, ale už som poslal návrh na zmenu. Opravovať údaje na mape teraz môže ktokoľvek, po preverení to aktualizujú.)

Podobné články

• 
  

  V Nitre je nová čokoládovňa s kaviarňou

• 
  

  Malý obchod s kávou v Nitre má skvelé cappuccino

• 
  

  Kde sa dve bistrá bili, vyhráva zatiaľ tretie

• 
  

  Bistro, ktoré sa nebojí piecť vlastné koláče a nepredáva kolu

V káve sa namrvilo toho toľko, že zabrali celé Omrvinky.

Coffee Fest už o mesiac

Druhý ročník festivalu kávy sa bude konať na tom istom mieste, teda v hoteli Sheraton v Bratislave (vedľa Eurovea). Oproti minulému roku bude mať množstvo zmien. Bude dvojdňový, 12. – 13. apríla 2014, je to sobota a nedeľa. V rámci festivalu sa budú konať dve súťaže. Prvá je už známy Latte Art Jam, druhá je úplne nová – Slovak Aeropress Championship. Minulý rok traja Slováci prevalcovali rovnakú súťaž v Čechách, tento rok sme našim susedom dali možnosť oplatiť nám to ;-).

Program festivalu sa ešte stále dopĺňa, ale znova v ňom budú prednášky, cupping, espresso bary aj alternatívne prípravy. Časť programu sa už dokonca začala, minulý týždeň sa napríklad konal predfestivalový cupping káv.

S lístkami máte dve možnosti, na výber máte jednodňový alebo dvojdňový. Už sú v predaji tu. Pre všetky ostatné informácie, mrknite na oficiálnu stránku festivalu alebo na facebookovú nástenku.

Teším sa ako malý chlapec, dúfam, že sa tam stretneme!

Goriffee

Minulý týždeň som sa stretol s Erikom Šimšíkom, ktorý sa rozhodol na Slovensko dovážať kávu z Rwandy. Výlučne odtiaľ, pretože tam strávil nejaký čas. Kávy z fariem, ktorú sem dováža dostali v rokoch 2008 a 2010 známku Cup of Excellence a zvláštne sú napríklad tým, že sú aj pražená priamo v Rwande. Nateraz je v ponuke len tmavo pražená, ochutnal som ju v bratislavskom Káva.Bar na Židovskej. Podľa mňa praženie zabilo veľa krásnych chutí tejto kávy, ale v pláne je aj stredný stupeň praženia. Recenziu aj príbeh rwandskej kávy si teda nechávam napotom. V každom prípade zaujímavý počin na kávovej scéne, držím mu palce.

www.goriffee.com

Power Coffee

Dušana Plichtu poznám osobne, ale niektoré jeho posledné vyhlásenia ohľadom kávy ma trochu dvihli zo stoličky. Káva, ktorú predáva pod svojou značkou, je pražená v sereďskej Veronia Coffee. Je organic alebo bio a potiaľto je to ok. Problém je v PR, ktorý je na môj vkus násilný a tvrdí príliš silné veci nato, aby ich vedel alebo mohol dokázať. Pochváliť môžem zatiaľ len za jediné. Že si za priamu konkurenciu vybral umelohmotné energetické nápoje a snaží sa robiť osvetu na tomto poli.

www.powercoffee.sk

 

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: kávičkárske krátke správy

• 
  

  Správy zo sveta kávy

Kaviareň na námestí v Trnave je už dávnejšie pojem. Prvý krát som sa tam zastavil pred dvoma rokmi, ale nebolo si kde sadnúť. To isté sa potom zopakovalo ešte dva krát, do kaviarne som sa nakoniec vďaka priateľovi dostal túto stredu.

Bolo ráno, krátko po deviatej a mali voľný stôl hneď pri bare. Inak bola kaviareň plná, väčšina hostí si pochutnávala na raňajkách. Pozreli smem do vitríny so zákuskami, a potom sa pohodlne usadili ku stolu. Čašník sa objavil krátko nato, objednal som espresso (1,35€), opitého izidora a punčový rez. Káva je tu illy, plus ponúkajú aj 4 plantážne kávy. Schválne som si dal bežnú kávu a bol zvedavý, čo z nej dokážu dostať.

Výsledok ma celkom prekvapil. Espressu chýbalo trochu viac tela, ale inak bolo ľahké aj dobré. Neskôr prišlo aj na ochutnanie plantážnych káv, tie sú na tom o niečo lepšie, na fotke je Kuba.

Trochu sme sa  rozbehli, na rad prišlo aj cappuccino. Z trojice káv dopadlo najslabšie. Navrchu malo pekný latte art, ale inak bola mliečna pena príliš tenká. V chuti sa káva trochu strácala na úkor mlieka. Ale to je znova problém základného espressa.

Koláče sú kapitola sama o sebe. Pečú ich na mieste a sú to väčšinou klasické recepty. Všetky stoja rovnako, 1,90€. Izidor bol nízky, ale nadupaný chuťou. Určovala ju vrstva orechov s rumom a maslový krém. Skoro by som povedal, že orechová vrstva chutila takmer ako marcipán. Punčový rez bol presiaknutý arómou, žiaden suchár. Oba veľmi vydarené zákusky.

Za hodinu, ktorú som u Thalmeinera strávil, som si všimol jednu vec. Atmosféru. Prejavuje sa napríklad v skladbe hostí. Od mladých študentov, cez podnikateľov až po staršie dámy sú tu všetci. Pripočítajte personál, ktorý tým dámam pomáha do kabátov a zdraví hostí po príchode vetičkou Vitajte v Thalmeineri. A nezabúda pozdraviť ani pri odchode z podniku.

So zachovaním tradičných podnikov má problém celé Slovensko, prakticky tu nezostalo nič. To málo, čo by chcelo nadviazať na prerušenú tradíciu, vyzerá väčšinou umelohmotne, chystá pascu na turistov alebo jednoducho zíva prázdnotou. Ešte v ten istý deň sme boli skúsiť v Bratislave známu Štefánku. Podnik prázdny a ponúkal príšerne zhorenú kávu za nehoráznu sumu. Darmo bola v krásnom porceláne a priniesol mi ju pán čašník zo starej školy.

Že sa niekomu podarilo oživiť dobovú kaviareň a vyrobiť v nej takúto atmosféru je podľa mňa zázrak. Chcel som dopísať …hodný nasledovania, len atmosféru si nekúpiš. Atmosféru sa môže snažiť vyrábať personál, ale omnoho viac ju určujú hostia. Thalmeiner tú atmosféru má, presne ako ktorákoľvek stará viedenská kaviareň. Dokonca ju má aj keď neponúka najtrendovejšie zákusky ani sýtené nápoje.

Počul som správy o tom, že podnik sa chystajú rozšíriť. Som zvedavý, či aj potom bude problém nájsť voľný stôl. V každom prípade je Thalmeiner pre mňa jedna z najlepších kaviarní na Slovensku. Ak popracujú na káve, viem si predstaviť, že napíšem najlepšia.

Thalmeiner

Trojičné námestie 4

Trnava
thalmeiner.com

Podobné články

• 
  

  Majstrovstvá baristov Maďarska a zopár kaviarní v Budapešti

• 
  

  Prečo nie je tragédia, keď má foodblogger prísnu diétu

• 
  

  Čo presne znamená maďarské kotyogó

• 
  

  Jedna chladná sobota v Mikulove

V nedávnej súťaži som spomínal, že výhre bude predchádzať večera s hosťujúcimi thajskými kuchármi.

Lemon Tree v Bratislave dostala ako zatiaľ jediná reštaurácia na Slovensku známku Thai Select. Dáva ju thajské ministerstvo obchodu podnikom, ktoré považuje za autentické. Udelenie tejto známky chcel podnik patrične osláviť, preto si pozval dvoch thajských kuchárov. Jamnong Nirungsan je prezidentom Thajskej kuchárskej asociácie a Kent Arnon Masanglong šéfuje dvom reštauráciám v Bangkoku a porotcoval miestny Master Chef.

Spolu pripravili 5 chodové menu, Lemon Tree ho navyše spároval aj so slovenským vínom. Čo navarili? Thajské jedlá, ktoré občas zachádzali aj do fusion. Začali mušlami sv. Jakuba v sladko-kyslej tamaridovej omáčke. Úžasne jemné a vydarené jedlo. K nemu muškát moravský z Karpatskej Perly.

Druhý chod bol grilovaný losos s ovocným šalátom. Sladký ale nebol, aj keď v dresingu použili palmový cukor. Bol skôr akurát pikantný.

Tretí chod bol pre mňa najzaujímavejší. Krémová kokosová polievka s kačkou, čili, citrónovou trávou a hubami. Predstavte thajskú verziu našej smotanovej kapustnice. A poriadne ostrú. Tešil som sa, že sa neprispôsobili európskym chutiam a polievku spravili tak ostrú, akú ju robievajú doma. To znamená prudké návaly studeného potu. Dobrá správa je, že asi v polovici jedenia si človek zázračne zvykne a vie si jedlo vychutnať do konca.

Mimochodom, ostrá kokosová polievka s mastnou kačkou a hubami ladí spolu celkom dobre. Ale takáto kombinácia by mi naozaj nenapadla. Prišla mi ako veľmi sýte a mastné zimné jedlo.

Štvrtý chod boli jahňacie kotlety s jasmínovou ryžou, thajskými bylinkami a omáčkou. Mäso jemné a omáčka svieža. K tomu dunaj – výber z hrozna od Pavelku.

Posledný chod bol mix ovocia v kokosovom mlieku. Pri dezertoch sa asi najviac ukazujú rozdiely v chutiach Európanov a ľudí z Ázie. Teplé kokosové mlieko s banánmi, chlebovníkom a ďalším ovocím skrátka nie je moja predstava sviežeho dezertu, ale napriek tomu viac oceňujem autentické jedlo ako zbytočné podliezanie sa.

Bolo dobré vidieť postup prípravy aj počuť vysvetlenia kuchára. Zo všetkých jedál si doma najskôr spravím thajskú omáčku a zrejme ju použijem na hlivu. Len musím domyslieť, ako to celé skombinovať. Niektoré recepty z večera uvádzam nižšie.

Pár vybraných receptov

Grilované jahňacie kotlety a jazmínová ryža na thajských bylinkách s thajskou omáčkou (4 porcie)

Suroviny

Jahňacie kotlety 800g

Olivový olej /extra panenský olivový olej 2 pl Cesnak 10g

korene koriandra 10g

čierne korenie 0,5g

červené víno 100 ml

soľ 20g

tymián 10g

rozmarín 10g

-

jazmínová ryža 2 HR

žltá kurkuma 1 a ½ PL

žlté karí 1 a ½ PL

maslo 2 PL

olivový olej /extra panenský olivový olej 2 PL

biely cukor 20g

soľ 10g

korene koriandra 10g

cesnak 10g

zázvor 10g

šalotka / červená cibuľa 10g

cibuľa 10g

bobkový list 0,5g

škorica 0,5g

voda 2 šálky

badián (aníz) 0,5g

-

ocot 300 ml

cukor / biely cukor 250g

soľ 20g

voda 1 šálka

zelené čili / kajenské korenie 15 g

jarná cibuľka 15g

cesnak 10 g

cibuľa 10 g

šalotka / červená cibuľa 10 g

zelená chilli 15g

mäta 50g

červené chilli 10g

vňať koriandra 10 g

zázvor 10 g

Postup

Grilované jahňacie marinované

Jahňacie nakrájame na pekné kusy. Na marinádu si do misky roztlačíme cesnak, koreň koriandra, nasekaný tymian a nasekaný rozmarín, soľ, čierne korenie, olivový olej, červené víno. Namarinujeme jahňacie a necháme odstáť na tri minúty. Potom grilujeme na drevenom uhlí.

Ako variť thajskú jazmínovú ryžu s bylinkami

V sitku umyjeme ryžu a necháme uschnúť. Do hrnca dáme ryžu, olivový olej a maslo, pridáme všetky koreniny, koreň koriandra, šalotku, cesnak, cibuľu, bobkový list, škoricu, badián a zamiešame. Miešame tri minúty na miernom ohni pokiaľ neucítime vôňu, a potom pridáme žlté karí a kurkumu. Dochutíme cukrom a soľou. Pridáme vodu a varíme, pokiaľ nie je hotové.

Ako pripraviť thajskú omáčku

Do hrnca dáme cukor, ocot, soľ a vodu. Varíme pokiaľ sa nerozpustí cukor, potom necháme vychladnúť. Mixérom rozmixujeme zelené čili, mladú cibuľku, cesnak, šalotku, cibuľu, červené čili, mätu, koriander a zázvor. Potom pridáme vychladnutú zmes cukru a zmixujeme dokopy na jemnú zmes.

Krémová kokosová polievka s kačkou, čili, citrónovou trávou a hubami (3-4 porcie)

Suroviny

pečená kačica 300g

kokosové mlieko 2 šálky

galangal 10g

citrónová tráva 5 – 8g

kafírové listy 0,8g

korene koriandra 15g

šalotka /červená cibuľa 10g

huby / šampiňóny 20g

cherry rajčiny 10g

limetová šťava 3 – 4 pl

malá thajská čili paprička 5-8g

vňať koriandra 0,5g

soľ 10g

rybacia omáčka 5g

Postup

Do hrnca dáme kokosové mlieko na nízku teplotu. Pridáme galangal, citrónovú trávu, koreň koriandra a šalotku. Varíme, pokým nezovrie kokosové mlieko, potom pridáme na kocky pokrájanú kačicu a dochutíme soľou. Následne pridáme šampiňóny, paradajky a kafírové listy. Zmiešame a vypneme varič. Dochutíme rybacou omáčkou, pridáme čili a posypeme koriandrovou vňaťou.

Podobné články

• 
  

  Mozaika z vašich dovolenkových receptov

• 
  

  Skúste vymeniť v hummous cícer za tvaroh

• 
  

  Cícerové placky ako maškrta aj jedlo na cesty

Dať do sladkého pečenia strukoviny som už raz skúsil. Vtedy to dopadlo dobre, tak špekulujem ďalej.

Recept na toto čudo som našiel v reklamnom magazíne Jednoty. Vyzeral jednoducho, ale zároveň mi pripadal, že potrebuje úpravu. Skoro ráno som teda namočil fazuľu. Poobede už natiahla dosť vody, tak som ju dal variť v novej osolenej vode.

Keď bola uvarená, šupky mi pripadali príliš tuhé. Chcel som sa vyhnúť nepodarku, tak som fazuľu radšej ošúpal. Prplačka, ale našťastie veľa kúskov sa dalo vylúpnuť len tak, že som ich zmačkol medzi prstami. Načistenú fazuľu som hodil do kutra, je to ten mixér so zahnutými čepeľami.

Po chvíľke mixovania sa z fazule stala celkom hladká masa.

Pôvodný recept prikazoval 2 vajíčka. Podľa mňa by bol výsledok príliš suchý, tak som prihodil ešte jedno a znova pomixoval. Tentoraz už bola z cesta hladučká masa.

Nad parou som nechal roztopiť horkú čokoládu, a keď trochu vychladla, vlial som ju “za jazdy” do mixéra. Masa sa spojila a zhnedla. Nakoniec som pridal lyžičku sódy bikarbóny a pár lyžíc vanilkového cukru. Potom som vystlal podlhovastú formu papierom na pečenie a vylial do nej cesto.

Zvyšky roztopenej čokolády som poctivo vyškrabal a pofŕkal nimi cesto pred pečením. Dúfal som, že to spraví na výslednom koláči vzorku. Aspoň nejakú…

Urobilo to niečo ako jazvy. Keby koláč pri pečení nepukol a fŕkance mali pravidelnejšiu vzorku, možno by aj výsledok dopadol lepšie. S tým sa pohrám nabudúce, nesmelo skúšam narezať prvý plát a ochutnávam. Štruktúra je jemnučká, cesto má milión maličkých bubliniek. Je to veľmi blízko piškóte. Dal som málo cukru, tak je to trochu diétne a suché.

Najviac tomu ale podľa mňa chýba tuk. Nabudúce dám aspoň trochu mäkkého masla. Alebo lepšie, mleté orechy. A vynechám všetky prášky do pečiva a podobné nezmysly. Zbytočne vysušia cesto, ktoré je už aj tak suché od čokolády. Dostatočný počet vajec alebo dobre vyšľahaný sneh zvládnu svoju robotu bez akejkoľvek pomoci, mám to overené aj na iných receptoch.

Fazuľa sa v koláči sa maskuje celkom úspešne a pohodlne nahrádza bielu múku. Ak nechám recept tak, potom treba koláč podávať so šľahačkou alebo jogurtom osladeným medom. Bude chutiť trochu ako odľahčená verzia brownie. Najviac ma ale láka pridať to maslo alebo orechy. Prípadne ho hneď po dopečení obliať so sherry alebo iným voňavým alkoholom. Určite budem skúšať ďalej, je to slušný základ na dobrý koláč.

Mimochodom, množstvo uvarenej fazule je zradné. Dal som namočiť asi 250 gramov suchej. Keď som po dovarení načistil množstvo potrebné na koláč, tak mi ešte furt zostalo za jeden zaváraninový pohár. Ľahká pomoc, zarobil som fazuľový šalát.

Vylepšenie

Dnes som skúsil koláč spraviť ešte raz. Rozmixoval som spolu fazuľu a 30g vlašských orechov, potom pridal 3 žĺtka, 3 ČL vanilkového cukru a strúhanú citrónovú kôru. Do cesta som rukou zamiešal roztopenú čokoládu (52%) a na záver dotuha vyšľahaný sneh. Žiaden prášok do pečiva ani sóda. Zvyšnú čokoládu som nafŕkal navrch a urobil z nej špáradlom vzorku. Piekol som 30 minút.

Výsledok bol jednoznačne lepší. Dal som zhruba toľko isto cukru. Vďaka orechom je cesto vlhkejšie aj chutnejšie. Myslím, že pri tejto verzií zostávam. A ak ho budem chcieť plnotučný, pridám pri servírovaní šľahačku.

Podobné články

• 
  

  Pekne vysoký a makový, ako inak, koláč kysnutý

• 
  

  Vyfintený a príjemne kyslý čerešňový koláč

• 
  

  Ťažká klasika ale ľahký koláč – jablková šarlotka

• 
  

  Mandľový koláč Anello di San Luigi