Cestou z Kysúc sme sa zastavili v Tepliciach. Najesť aj okúpať. Bolo práve po búrke, videli sme ju utekať z meste ešte keď sme bočili z diaľnice.

Vonkajší bar v Kursalone

Príliš dlho sme nehľadali, na terase Kursalonu sme našli voľný stôl a usadili sa. Obsluha bola u nás rýchlo, dostali sme do rúk jedálne lístky. Relatívne objemné, ale zdanie klame. Ponuka je skôr jednoduchá, zato má každá položka vlastnú stranu. Nechýbali limonády, koktejly a široká ponuka vín.

Vybrali sme si slepačí vývar (1,90€), hubové rizoto (6,90€), krupicové guľky plnené nugátom (3,90€) a dve citronády (1,30€). Jednu sladenú, druhú nie. Krátko nato sa nám objavili na stole. Potom nasledovala pozornosť podniku, maličké predjedlo v podobe grahamového pečiva a kuracej paštéty. Neskôr nám priniesli polievku. So širokými rezancami aj slušnou porciou mäsa a zeleniny. Milovanej sa zdala byť na hranici kyslosti, ja som to posúdiť nevedel. Práve som dochlípal polovicu kyslej citronády, všetko od nej mi chutilo sladšie. Malý ju tiež z veľkej časti nechal tak, pritom bol hladný a polievky sú jeho denné jedlo.

Pozornosť podniku

Neskôr sa na stole objavilo rizoto. Hubami v ňom kuchár nešetril, vyzeralo takmer ako na fotke v lístku. Dochutené bolo dobre, navrchu parmezánové hobliny a rukola, pri jedení nebol problém naraziť na kúsky cesnaku. Na môj vkus trochu viac al dente a krémovosť bola trochu redšia. Stále to však bolo obstojné jedlo.

Hubové rizoto

Dezert v podobe krupicových guliek plnených nugátom v studenej vanilkovej omáčke vyznel najlepšie. Podobne ako rizoto, na tanieri bol naaranžovaný rovnako ako na fotke, len mamiesto jahody bola figa. Vyslovene lákal k nakusnutiu. Guľky boli výborné a ľahučké, žiadna krupicová chrumkavosť. Plnku tipujem na nutellu, zato vanilkový krém mal tisíc maličkých tmavých bodiek po vanilkovom struku. Mal som v pláne dať si kávu, nakoniec som si to rozmyslel. Pretože Lavazza.

Krupicové guľky plnené nugátom s vanilkovým krémom

Vypýtali sme si účet a čašníčka sa nás opýtala, či nám chutilo. Milovaná spomenula polievku. Nie preto, že sme ju chceli stornovať. Len ako upozornenie, že môže byť na hrane. Prisľúbila, že sa opýta v kuchyni. Medzičasom sa prihnala ďalšia búrka. Na chvíľu sme sa všetci len potisli trochu viac pod slnečníky. Keď sa pridal búrlivý vietor, museli sme sa stiahnuť dnu. Čašníčka s nami dokomunikovala polievku, vraj ju aj obedovala a zdala sa jej v poriadku, rovnako tak kuchárovi. Napriek tomu ponúkla storno, čo sme odmietli.

Záver

Chválim za jedálny lístok. Napriek malému výberu sa dá vybrať. Rozhodovali sme sa aj medzi predjedlami a šalátmi, ale nájdete tu napríklad aj typický rezeň so zemiakovým šalátom. Dôležitý detail je, že jedlo aj v skutočnosti vyzerá rovnako, ako bolo nafotené na veľkorozmerných fotkách v lístku. Jediná škoda, že o sezónnom lístku s ponukou brazílskych jedál sme sa dozvedeli až doma z ich stránky. Platí ešte do dneška, ale buď sa minulo, alebo nám ho zabudli pri usadení ponúknuť.

Obsluhe nemám čo vytknúť, bola prívetivá a ochotná. Chválim aj prostredie a vybavenie reštaurácie. Žiadne napodobeniny ratanu, bolo vidno, že sa na základnom vybavení nešetrilo a podnik zdobí promenádu.

Napriek menším detailom by sme sa sem kedykoľvek vrátili. Celá ponuka vyzerala, že si s ňou dali námahu, problémom mohol byť nával ľudí ešte aj po tretej poobede.

Kursalon Trenčianske Teplice
Ul. 17. Novembra 32
914 51 Trenčianske Teplice
www.kursalonteplice.sk

View Reštaurácie in a larger map

Pomerne jednoduchý aj výdatný koláč, dá sa spraviť aj bez pečenia. Pracovne som ho nazval nie-cheesecake.

Je to vlastne skladačka troch rôznych receptov. Keksíkové cesto na korpus väčšinou používam na plnené šatôčky, jogurt je labneh a karamelizované pomaranče sú parádne dochucovadlo.

Keksíkové cesto

Suroviny

- 200g masla
- 250g polohrubej múky
- 1PL kyslej smotany
- 1l bieleho jogurtu
- 1ČL soli
- cukor alebo med
- 2 pomaranče
- trstinový cukor
- pomarančová/citrónová kôra

Poskladať koláč ide rýchlo. Vymiešajte spolu múku, mäkké maslo a smotanu, vypracujte na hladké cesto. Dajte na chvíľu do chladničky, a potom vyformujte valčekom na kruh. Ten vložte do tortovej formy, aby mal vyššie okraje. Formu netreba vymasťovať, cesto je mastné až-až. Nechajte piecť vo vyhriatej rúre asi 20 minút, alebo kým sa nenafúkne a nechytí ružovú farbu. Upečený korpus nechajte vychladnúť.

Karamelizované pomaranče

Kým sa pečie korpus, urobte si karamelizované pomaranče. Ak sú striekané, ošúpte kôru a nakrájajte na tenké kolieska. Nestriekané môžu ísť aj s kôrou. Na panvici roztopte trstinový cukor s trochou pomarančovej šťavy, ktorá vám zostala z krájania a koncov pomaranča. Do roztopenej masy poukladajte kolieska pomaranča a nechajte karamelizovať. Priebežne obracajte pinzetou. Keď budú hotové, budú sa lesknúť ako sklo, niekde môžu chytiť tmavšiu farbu.

Labneh, čiže odkvapkaný jogurt

Odkvapkaný jogurt musíte urobiť deň vopred. Pozor, vodu začne púšťať prakticky hneď, takže nádobu priebežne vylievajte. Stačí jeden krát prebaliť do novej a suchej handry. Výsledný labneh bude pevný až sa dá krájať. Keď už tak vyzerá, zamiešajte doňno strúhanú pomarančovú alebo citrónovú kôru. Dosladiť môžete medom alebo cukrom. Ochutnávajte, aké množstvo vám vyhovuje najviac. Pôvodnej slanej chuti sa báť nemusíte. Cukor ju prebije a soľ sa iba premení na zvýrazňovač chuti. Hotovú masu rovnomerne rozotrite na studený korpus a zarovnajte.

Na korpuse je už osladený jogurt

Posledná vec, ktorá koláču chýba, sú pomaranče. Keď už vychladli, poukladajte ich navrch a máte napečené.

 

Hotový jogurtový koláč

Koláč v reze

Jogurtový koláč s karamelizovanými pomarančami

Výsledok bol celkom obstojný, ale napriek tomu nie dokonalý. Okraje cesta sa mi podarili príliš hrubé. Jogurt bol dobrý, ale pomarančov mohlo byť viac. Inak je tu veľa priestoru na ďalšie úpravy. Napríklad nakvapkať na upečený čistý korpus pomarančovú šťavu, nech ňou poriadne presiakne. Prípadne použiť pomarančový likér.

Komu by sa vyslovene nechcelo piecť, môže urobiť korpus s drvených keksov. Odkvapkaný jogurt sa ale oklamať nedá. Treba ho spraviť poriadne, aby koláč držal v reze tvar. Čo vidíte na fotke, nemá v sebe ani gram želatíny či iných stužovačov.

Skladovať v chladničke, podávať studený a zjesť najneskôr za dva dni.

Nadpis myslím doslovne. Poviem to rovno, patizón sám o sebe vyniká asi len šťavnatosťou, chuťou určite nie. So správnou plnkou mu ale viete dopomôcť do veľmi chutného jedla.

Od dobrého priateľa Mareka som dostal za tašku malých patizónov. Tak malých, že šupa sa dala prepichnúť nechtom. Nie ako pri tých veľkých pancierových. Hneď prvá myšlienka padla na plnenie a pečenie. Ako som si vymyslel, tak som spravil.

Odrezať čiapočku

Vyrezal som “dekel” a vykuchal semiačka. Treba si dávať pozor, aby ste nezabrdli príliš hlboko, inak vám patizón pri pečení prehorí. S plnkou som príliš nešpekuloval, išlo o prvý pokus a potvrdenie teórie. Rozhabarkoval som metličkou dve vajíčka, pridal strúhaný parmezán, nasekanú mladú cibuľku, dva statočné strúčiky cesnaku a za lyžicu strúhanky.

Menšou lyžičkou vykuchať

Zarobiť plnku

Štyri vykuchané patizóny som naplnil touto zmesou, do dvoch som navyše pridal aj grilovanú červenú papriku pokrájanú na malé kocky. Vajíčková plnka nesmie byť až po okraj, lebo pri pečení vybehne von a vytiekla by. Patizóny som znovu pozatváral a dal piecť do vyhriatej remosky. Predtým som ich ešte zľahka potrel olivovým olejom. Piekli sa asi 30-35 minút, kým vrchná šupa nechytila zlatistú farbu.

Hotový upečený patizón

Stalo sa presne čo som predpokladal, plnka vybehla a na niektorých aj vytlačila vrch. Stalo sa aj niečo iné. Patizón stiahol takmer všetku chuť z plnky. Len neviem kam ju dal, lebo v ňom nezostala. Poučenie? Nabudúce patizóny narežem a nechám upiecť samostatne. Až potom ich potrem cesnakom a olivovým olejom. Plniť sa môžu plnkou urobenou zvlášť alebo na panvici. Nápadmi ani korením nešetrite. Základ je väčšinou ryža, ale hodili by sa aj varené krúpy. K tomu rímska rasca, huby, kozí syr. Skrátka chuťovo výrazné veci. Inak výborné predjedlo. Mladý patizón je šťavnatý a s dobrou plnkou aj chutný.

rozkrojený na polovice

Letná úroda

Z patizónu sa dajú urobiť aj parádne placky. Problém s vodnatosťou sa dá krásne vyriešiť cícerovou múkou, výsledok je výdatný aj dobrý.

Leto, olivovému oleju sa podarilo prejsť zo šalátov do zmrzliny, našinci sa rozohňujú nad rakúskymi potravinami a bude pár príjemných gastro akcii. Sú tu júlové Omrvinky.

Poďme vytrestať naše obchody

Aspoň taký pocit mám z článku, ktorý sa momentálne veselo preháňa po slovenských internetoch. Preháňa a pritom riadne preháňa. V skratke, článok je o porovnávaní slovenských a rakúskych potravín.

Zdravá nasratosť je fajn, populizmus bokom. Namiesto “vytrestávania” našich prevádzok nákupom v Rakúsku by bolo dobré sa pozrieť čo je v našom potravinovom kódexe a to, čo sa doň za 20 rokov zanieslo. Meniť sa to bude už len ťažko, lebo nám EU klepne po prstoch, že obmedzujeme hospodársku súťaž. Čo sme si nevyboxovali doteraz, už nedobehneme, sorry. Zásadný rozdiel je, že Rakúsko má skôr malé obchodíky a aj reťazce sú maloformátové, u nás sa to hemží hyper/super-marketmi. Výsledok je deformácia trhu, takto veľkých a usadených ich už jednoducho nevyhodíte.

Ak si myslíte, že práve takto vytrestáte reťazce, zamyslite sa. Rakúsko/Nemecko na vás zarobí hneď dva krát. Prvý krát pri nákupe u nás (stále tu máme dosť rakúskych/nemeckých reťazcov), druhý krát zarobí, keď nakúpite rovno u nich. Vy ste ušetrili, ale z dlhodobého hľadiska sú víťazi oni, dostali vaše peniaze na oboch frontoch. Keď vám teda išlo o vytrestávanie našich obchodov.

Ďalej sa pozrite na spôsob používania E-čiek. Ich spotreba (teda koľko sa ich predá) je v prepočte vyššia v Rakúsku a Nemecku, u nás sme na tom ešte stále relatívne light. Niektoré E-čka, ktoré sa pridávajú počas výroby sa napríklad v Nemecku nemusia uvádzať na obale. Čítať etikety je ok, ale aj to treba brať s rezervou. Mäso nerovná sa čistá svalovina. Opäť viď Potravinový kódex tej ktorej krajiny. Že vám to lepšie chutí? Myslíte, že v labákoch pracujú amatéri?

A naposledy – toto je výlučne bratislavský problém. Ľudia majú proti zvyšku Slovenska vysoko nadpriemerné zárobky, zároveň je toto mesto šialene predražené. Teraz sa panstvo zobudilo. Zvyšok republiky jednoducho nemá z čoho grcať a tie lepšie potraviny si nemá za čo kúpiť. Aj keby stokrát chcela.

P.S. snažil som sa spísať faktografiu, nie ako by to malo byť v ideálnom stave…

Zmrzlina z olivového oleja. Možné a dokonca aj chutné!

Zhruba pred týždňom som štuchol do vychýrenej nitrianskej zmrzlinárne Gio Caffé, či neskúsia niekedy spraviť olivovú. Článkom aj receptom z tejto stránky. Týždeň nato ma šťuchli naspať s otázkou, kedy ju prídem ochutnať. Že majú hotovú malú podpultovú vzorku. Rovno aj s kúskami olív.

Poobede sme sa tam vybrali aj s rodinkou. Smotanová zmrzlina naozaj chutila po olivovom oleji. Nie slano, ale sladko, kvetinovo, až ovocne. Jedna z najzaujímavejších chutí, aké som za posledný rok ochutnal. Dokonca lepšia, ako zmrzlina z čierneho sezamu vo Fou Zoo. Po príjemnej ovocnej chuti prišlo jemne stipľavé zakončenie, krásne. Ak by som mal chuť prirovnať k ostatným bežným, tak mi trochu pripomínala pistáciovú.

Do stálej ponuky to táto exotika nedotiahne, ale na špeciálne príležitosti dúfam áno. Keď ju uvidíte, hneď ju ochutnajte.

Zmrzlina z olivového oleja

Najbližšie gastroakcie

Strekovský festival vína – 19. – 20. júla
Akcia stále rastie, tento rok sa prihlásilo najviac cezpoľných vinárstiev. Bude čo koštovať. O predošlom ročníku je táto reportáž a oficiálna stránka festivalu tu: www.strekovin.sk.

Podsitnianske dni hojnosti – 19. júla
Akcia s tradíciou, každý rok má inú tému. Tentoraz to bude “Odievanie v Honte”. K tomu prirátajte lokálne jedlo a koláče. Menší a možno útulnejší festival ako ten v Pukanci. Pozrite reportáž z minulého ročníka, oficiálna stránka obce je tu: badan.webnode.sk/kalendar-akcii/

 

 

Hnedú práškovú omáčku z našich reštaurácii zrejme poznáte. V skratke ju prezývajú UHO. Pozrite, ako sa dá spraviť z dobrých surovín, chutnejšie a aj rýchlo.

Suroviny

- 2 menšie cibule
- 1 PL trstinového cukru
- trochu cabernetu

Celá finta v je v karamelizovanej cibuli. Väčšinou sa robí tak, že sa nechá pokrájaná cibuľa zhnednúť na oleji alebo masle. Keď vynecháte tuk a použijete suchú panvicu, pôjde to omnoho rýchlejšie. Samozrejme, treba ju stále miešať.

K cibuli trstinový cukor a červené víno

Výsledok bude chutnejší, ak k cibuli prihodíte lyžicu trstinového cukru. Možno aj menej, inak beztak sladkú cibuľu presladíte. Ak si predsalen chcete prípravu o niečo predĺžiť, ku koncu karamelizácie podlejte trochou cabernetu a nechajte odpariť vodu. Vznikne vám krásna bordová omáčka, bude doslova nadupaná chuťou.

Hotová omáčka

Takmer rôsolovitá konzistencia

Čo s ňou? Ideálne do burgrov, ale môžete ju použiť aj ako čatní k iným jedlám. Ja som ju použil do lisovaného sendviču, recept naň dal nedávno Dano na svojom foodblogu. Naša verzia sa skladala z grilovanej papriky, šampiňónov a baklažánu, ďalej tam šla fetta, mladý špenát a spomínaná omáčka. Urobil som dva bochníky, traja sme ledva zjedli jeden. Pri tejto chuti musím vysmiať polovicu vegošských hamburgerov. Sú zbytočne obrovské, zle sa jedia a často im chýba správne dochutenie. S lisovaným sendvičom sa vám toto všetko nestane. Zjete ho elegantne a to s nadupanou chuťou som už spomínal. Tak len znovu pripomínam. Dano vďaka, objavil si poklad!

Domáci biely kváskový chlieb, z neho bude lisovaný sendvič

Kopa grilovanej zeleniny, fetta a mladý špenát

No related photos.

Nenechajte sa odradiť titulkom, bude to normálna recenzia. Len ma nakopla k úvahám o čom vlastne tento typ podnikov je. Alebo môže byť.

Foxford na začiatok otvoril v Košiciach, Bratislava ho schytala túto jar a v pozmenenej podobe. V podtitule má napísané coffee campus inspired by Martinus. Výsledok je teda spojenie kníhkupectva a kaviarne. V novom Foxforde je tento vzťah o niečo viac prepojený aj posunutý. Knihy sú len kuchárske a je ich len za dva regále. Zato tu nájdete trebárs aj Modernist Cuisine za takmer 500 eur aj mnoho iných cudzojazyčných kníh. Našťastie hlavná téma jedlo prestupuje podnik viac než len v názve a marketingu.

Ako prvý udrie do očí interiér. Je doslova prešpikovaný kuchynskými detailami, hlavne v svietidlách. Nájdete tu čokoľvek kuchynské, čo sa dalo skrížiť so svietidlom. Strúhadlá, cedníky, zaváraninové fľaše. Niektoré stoly majú zasa tvar keksov. Menu v iPadoch je zamontované v drevených lopárikoch. Papierové menu je dizajnované ako staré počítačové 3D hry. Pekné a neprehľadné. Našťastie, na kraji stránok je vždy aj normálny výpis jedál a nápojov v zrozumiteľnejšej podobe. Zvyk je sviňa, pri druhej návšteve som sa už ani neunúval hľadať si jedlo v grafike, pozrel som rovno do výpisu. Škoda, že sa snaha grafika vystrelí len raz.

Interiér Foxfordu

Svetlá z kuchynských vecí

Jedlo a pitie

Prvý krát som tu bol deň po otvorení. Dal som si narýchlo len espresso (1,50€). Káva mala byť Etiópia Sidamo, pripravená bola správne a chutila nad slovenské kaviarenské pomery. K nej klasický makaron, čiže mandľová sušienka.

Pri ďalších dvoch návštevách som si dal cappuccino (2,00€) a pomarančový blondie (2,20€), neskôr espresso a vajíčkový sendvič (1€). Obe kávy boli slabšie. Cappuccino nenadchlo a espressu sa rozpadala crema. Koláču by som doprial o trochu viac pomarančovej chuti, inak bol dobrý. Sendvič bol akurát, malá a akurát sýta vec na zahryznutie.

Naposledy som vo Foxforde ochutnal šošovicový dhal (3,10€), marhuľovú zmrzlinu (0,80€) a espresso. Stále zostávam pri hodnotení, že úplne prvá káva deň po otvorení mi chutila najviac, všetky ostatné boli slabšie. Naopak dhal ma potešil. Žiadna ustráchaná verzia, korenia bolo akurát, aj trocha pikantnosti. Robievame si ho doma často, mal som s čím porovnávať. Jediné čo vytýkam je spôsob podávania. Možno som za lajbavého, ale iba nožík mi nestačil. Nie pri tekavej smotane a šošovici, ktorá sa rozpadáva. Nakoniec som vzal lyžičku od kávy a najedol sa pohodlnejšie. Exotika bokom, človek sa chce najesť a nie upaprať jedlom.

Šošovicový dhal

Espresso

Ako verný zákazník Gio Caffé som bol zvedavý na domácu marhuľovú zmrzlinu. Je súčasťou letného menu. Dopadla nad moje očakávania, teda chutila.

Marhuľová zmrzlina

Obsluhe je rýchla a pomerne precízna, pri všetkých doterajších návštevách. Naposledy sa napríklad nedala zmiasť ani objednávkou “malej kávy bez mlieka a cukru”. Mladý chlapec pohotovo kontroval otázkou, či myslím espresso alebo ristretto.

To ostatné

Podnik začal pravidelne robiť debaty o jedle. O prvej som písal už dávnejšie v tomto článku. Druhú debatu na tému Koľko stojí jedlo som tesne minul, tretia akcia bol zasa krst knihy o bylinkách. Akcie sú moderované a hostia majú čo povedať, výborná nadstavba pre tento typ podniku.

Vonku na terasa pribudol stojan s tandemovým bicyklom, dá sa požičať na obhliadku mesta. Nápad je to šikovný, ale prázdny stojan som zatiaľ nevidel.

Záver

Postupne zisťujem, že čím viac bistier sa v Bratislave otvára, tým viac sa mení definícia tohoto slova. Po Shtoorovi som začal mať pocit, že sa podniky začali predháňať v zdobení interiéru a originálnosti ponuky. Nie je to nutne zlé, rozširuje sa tým ponuka. Napríklad Mondieu nedávno začal ponúkať raw koláče. Aj keď je táto snaha milá, začína stierať rozdiely medzi kaviarňou, bistrom aj reštauráciou. Proti kombinácii podnikov a ich funkcii v zásade nemám nič, spestrujú výber. Vadí mi ale, ak sa pomerne jednoduchý podnik zbytočne hrá na viac ako má. Naozaj nečakám od bistra, že v ňom dostanem servis ako v X-hviezdičkovej reštaurácii. Kľudne si objednám pri bare a radšej prehodím pár osobnejších viet s majiteľom. S tým budem mať možno problém, podniky sa pri samoobsluhe zrejme boja nálepky fast-food a majiteľ bude mať zrejme kopec iných aktivít a podnik má skôr ako bokovku. Výsledok je sterilita. Milá pekná, ale sterilita.

V tomto zmysle je Foxford podnik dotiahnutý do extrémneho detailu. Interiérom aj jedálnym lístkom, ktorý vyhral cenu za grafiku. Svojou podstatou do centra mesta patrí určite viac, ako predražené a chronicky prázdne butiky. Len nech ho pre boha ostatné podniky nechcú za každú cenu tromfnúť.

Foxford
Laurinská 1
Bratislava
www.foxford.sk

View Kaviarne in a larger map

Cez víkend bola v Nitre podarená akcia, piknik v tráve, navyše v dobových kostýmoch. Nabalili sme si košík a vyrazili tam.

Dražovce boli voľakedy samostatná dedina, dnes sú mestskou časťou Nitry. Najviac ju preslávil románsky kostol svätého Michala Archaniela z 12. storočia. Stojí na vŕšku nad obcou. Vedie k nemu pekná lesná cestička. Pred eurom sme mali vyobrazenie kostolíka na päťdesiatkorunáčke.

Dražovský kostolík

Raňajky v tráve nie sú nová akcia. Prvý krát sa konala minulý rok, keď Dražovce oslavovali svojich 900 rokov. Evidentne bola úspešná, keď prežila výročie a pokračuje ako samostatná akcia. Tentoraz v duchu impresionizmu.

Nabalili sme do prúteného košíka ovocné bublaniny, kávu aj porcelán a navliekli sa do šiat. Milovaná ich požičala v divadle, ja som pozbieral doma panamák, staré okuliare s hrubým rámom a košelu bez goliera.

Lúka plná ľudí

Na mieste už bolo rušno a lúka plná. Dražovce tu mali stánok s vínom, bola tu zmrzlina z Gio Caffé, čajový stan aj detský drevený kolotoč na ručný pohon. Pri kríkoch voňala káva, chalani z Coffee Festu tu varili prekvapkávanú. Rozložili sme sa s dekou pod borovicami a vytiahli proviant. Vytasil som sa aj s poľným kávovarom, ale statočný vietor mal na vec iný názor. Bol som síce za perzistentného, ale keď mi desiaty krát sfúkol kahanec, vzdal som to a okoštoval radšej “calvados”. Inak povedané kávu od Števa Vargočka. Medzi koláčmi sa objavila aj kvásková dvojfarebná bábovka, nebolo si na čo sťažovať.

Príjemná akcia, dopĺňala ju minivýstava historických vozidiel aj prednášky v kostolíku, ktorý nie je bežne dostupný verejnosti. K tomu tango aj gajdy. Organizátorom patrí pochvala mimo iného aj za cisternu s pitnou vodou a turistický vláčik, ktorý vozil ľudí z centra do tejto mestskej časti. “Dobovosť” kazil len fakt, že sme sa cestou v lese museli uhýbať limuzínam všetkých, ktorým bolo zaťažko prejsť ten malý kúsok po vlastných. Vrátane primátora.

Zmrzlina Gio Caffé

Dražovské víno a olivy

Pop Up Brew Bar

Ručne poháňaný detský kolotoč

Káva a bávovka

Kto chce viac “dobovosti” na fotkách, môže mrknúť napríklad na tento článok

www.nitralive.sk/kam-v-nitre/121-podujatia/8662-fotogaleria-ranajky-v-trave-2014