Nedá sa povedať, že táto jar by bola normálna, ale bylinky sú našťastie vonku. Stačí ich pozbierať a uvariť z nich napríklad zaujímavý obed.
So žihľavou treba opatrne. Nielen preto, že pŕhli, ale aj preto, že nie vždy je čistá. Treba sa poriadne pozrieť na listy, či nemajú pľuzgiere alebo či sa na ich spodnej strane neusadil hmyz. Ďalší pozor si treba dať na samotné rastliny. Zbierajú sa len tie mladé, ideálne len najvrchnejšie listy. Všetko ostatné môže spôsobiť zbytočnú horkosť jedla.
Pri zbere sa mi osvedčila kuchárska pinzeta a veľká misa. Nazbieral som ju doplna, doma poriadne opláchol studenou vodou, precedil cez sitko a nechaj ju v ňom. Potom som dal variť v kanvici vodu.
Keď voda zovrela, obaril som žihľavu a vodu zachytil do misky. Teraz už je žihľava pripravená na spracovanie, nepŕhli a dá sa pokrájať.
Rozmýšľal som, ktorý recept vybrať. Nakoniec som skúsil jeden tradičný z knihy Poklady slovenskej kuchyne. Bol s mliekom a maslovou zápražkou. Zápražky už nerobievam, ale povedal som si, že po dlhom čase ju znova skúsim. Navyše som k receptu pridal cesnak.
Suroviny
- za misu žihľavy
- maslo
- polohrubú múku
- 1dl mlieka
- strúčik cesnaku
- soľ
Najprv rozohrejte na panvici dostatok masla a pridajte múku. Dávam radšej hrubšiu, neurobí tak rýchlo hrčky. Potom podlejte mliekom a dobre zamiešajte. Teraz pridajte žihľavu, cesnak a trochu vody z obarenia. Nechajte dusiť, pravidelne miešajte a podľa potreby podlievajte žihľavovou vodou. Celá príprava nemusí trvať dlhšie ako 10 minút.
Rozmýšľal som, ako by to celé vyzeralo bez zápražky. Jednoducho. Rozohrial by som maslo, kratúčko orestoval cesnak, prihodil žihľavu, podlial žihľavovou vodou.
Hotová žihľava je naozaj chutná. Trochu iná ako špenát, ale chuťovo sa k nemu naozaj blíži. Dali sme si ju ako nedeľný obed, s omastenými zemiakmi a vajíčkom pusteným do vody. Kľudne môžete spraviť aj to, že počas dusenia pridáte k žihľave aj skutočný mladý špenát.
