Pomerne jednoduchý aj výdatný koláč, dá sa spraviť aj bez pečenia. Pracovne som ho nazval nie-cheesecake.

Je to vlastne skladačka troch rôznych receptov. Keksíkové cesto na korpus väčšinou používam na plnené šatôčky, jogurt je labneh a karamelizované pomaranče sú parádne dochucovadlo.

Poskladať koláč ide rýchlo. Vymiešajte spolu múku, mäkké maslo a smotanu, vypracujte na hladké cesto. Dajte na chvíľu do chladničky, a potom vyformujte valčekom na kruh. Ten vložte do tortovej formy, aby mal vyššie okraje. Formu netreba vymasťovať, cesto je mastné až-až. Nechajte piecť vo vyhriatej rúre asi 20 minút, alebo kým sa nenafúkne a nechytí ružovú farbu. Upečený korpus nechajte vychladnúť.

Kým sa pečie korpus, urobte si karamelizované pomaranče. Ak sú striekané, ošúpte kôru a nakrájajte na tenké kolieska. Nestriekané môžu ísť aj s kôrou. Na panvici roztopte trstinový cukor s trochou pomarančovej šťavy, ktorá vám zostala z krájania a koncov pomaranča. Do roztopenej masy poukladajte kolieska pomaranča a nechajte karamelizovať. Priebežne obracajte pinzetou. Keď budú hotové, budú sa lesknúť ako sklo, niekde môžu chytiť tmavšiu farbu.

Odkvapkaný jogurt musíte urobiť deň vopred. Pozor, vodu začne púšťať prakticky hneď, takže nádobu priebežne vylievajte. Stačí jeden krát prebaliť do novej a suchej handry. Výsledný labneh bude pevný až sa dá krájať. Keď už tak vyzerá, zamiešajte doňno strúhanú pomarančovú alebo citrónovú kôru. Dosladiť môžete medom alebo cukrom. Ochutnávajte, aké množstvo vám vyhovuje najviac. Pôvodnej slanej chuti sa báť nemusíte. Cukor ju prebije a soľ sa iba premení na zvýrazňovač chuti. Hotovú masu rovnomerne rozotrite na studený korpus a zarovnajte.

Posledná vec, ktorá koláču chýba, sú pomaranče. Keď už vychladli, poukladajte ich navrch a máte napečené.

 

Výsledok bol celkom obstojný, ale napriek tomu nie dokonalý. Okraje cesta sa mi podarili príliš hrubé. Jogurt bol dobrý, ale pomarančov mohlo byť viac. Inak je tu veľa priestoru na ďalšie úpravy. Napríklad nakvapkať na upečený čistý korpus pomarančovú šťavu, nech ňou poriadne presiakne. Prípadne použiť pomarančový likér.

Komu by sa vyslovene nechcelo piecť, môže urobiť korpus s drvených keksov. Odkvapkaný jogurt sa ale oklamať nedá. Treba ho spraviť poriadne, aby koláč držal v reze tvar. Čo vidíte na fotke, nemá v sebe ani gram želatíny či iných stužovačov.

Skladovať v chladničke, podávať studený a zjesť najneskôr za dva dni.

Podobné články

• 
  

  Brusnicový koláč preliaty so sherry

• 
  

  Vyfintený a príjemne kyslý čerešňový koláč

• 
  

  Pomarančový koláč z polenty

• 
  

  Pekne vysoký a makový, ako inak, koláč kysnutý

Nadpis myslím doslovne. Poviem to rovno, patizón sám o sebe vyniká asi len šťavnatosťou, chuťou určite nie. So správnou plnkou mu ale viete dopomôcť do veľmi chutného jedla.

Od dobrého priateľa Mareka som dostal za tašku malých patizónov. Tak malých, že šupa sa dala prepichnúť nechtom. Nie ako pri tých veľkých pancierových. Hneď prvá myšlienka padla na plnenie a pečenie. Ako som si vymyslel, tak som spravil.

Vyrezal som “dekel” a vykuchal semiačka. Treba si dávať pozor, aby ste nezabrdli príliš hlboko, inak vám patizón pri pečení prehorí. S plnkou som príliš nešpekuloval, išlo o prvý pokus a potvrdenie teórie. Rozhabarkoval som metličkou dve vajíčka, pridal strúhaný parmezán, nasekanú mladú cibuľku, dva statočné strúčiky cesnaku a za lyžicu strúhanky.

Štyri vykuchané patizóny som naplnil touto zmesou, do dvoch som navyše pridal aj grilovanú červenú papriku pokrájanú na malé kocky. Vajíčková plnka nesmie byť až po okraj, lebo pri pečení vybehne von a vytiekla by. Patizóny som znovu pozatváral a dal piecť do vyhriatej remosky. Predtým som ich ešte zľahka potrel olivovým olejom. Piekli sa asi 30-35 minút, kým vrchná šupa nechytila zlatistú farbu.

Stalo sa presne čo som predpokladal, plnka vybehla a na niektorých aj vytlačila vrch. Stalo sa aj niečo iné. Patizón stiahol takmer všetku chuť z plnky. Len neviem kam ju dal, lebo v ňom nezostala. Poučenie? Nabudúce patizóny narežem a nechám upiecť samostatne. Až potom ich potrem cesnakom a olivovým olejom. Plniť sa môžu plnkou urobenou zvlášť alebo na panvici. Nápadmi ani korením nešetrite. Základ je väčšinou ryža, ale hodili by sa aj varené krúpy. K tomu rímska rasca, huby, kozí syr. Skrátka chuťovo výrazné veci. Inak výborné predjedlo. Mladý patizón je šťavnatý a s dobrou plnkou aj chutný.

Z patizónu sa dajú urobiť aj parádne placky. Problém s vodnatosťou sa dá krásne vyriešiť cícerovou múkou, výsledok je výdatný aj dobrý.

Podobné články

• 
  

  Skúšali sme rôzne panvice, materiály aj povrchy

• 
  

  Tekvicové čipsy: nasucho v rúre alebo na oleji v panvici?

• 
  

  Na kváskové lievance si treba počkať

• 
  

  Vôňa korenia a pečenia, zeleninový tagine

Leto, olivovému oleju sa podarilo prejsť zo šalátov do zmrzliny, našinci sa rozohňujú nad rakúskymi potravinami a bude pár príjemných gastro akcii. Sú tu júlové Omrvinky.

Poďme vytrestať naše obchody

Aspoň taký pocit mám z článku, ktorý sa momentálne veselo preháňa po slovenských internetoch. Preháňa a pritom riadne preháňa. V skratke, článok je o porovnávaní slovenských a rakúskych potravín.

Zdravá nasratosť je fajn, populizmus bokom. Namiesto “vytrestávania” našich prevádzok nákupom v Rakúsku by bolo dobré sa pozrieť čo je v našom potravinovom kódexe a to, čo sa doň za 20 rokov zanieslo. Meniť sa to bude už len ťažko, lebo nám EU klepne po prstoch, že obmedzujeme hospodársku súťaž. Čo sme si nevyboxovali doteraz, už nedobehneme, sorry. Zásadný rozdiel je, že Rakúsko má skôr malé obchodíky a aj reťazce sú maloformátové, u nás sa to hemží hyper/super-marketmi. Výsledok je deformácia trhu, takto veľkých a usadených ich už jednoducho nevyhodíte.

Ak si myslíte, že práve takto vytrestáte reťazce, zamyslite sa. Rakúsko/Nemecko na vás zarobí hneď dva krát. Prvý krát pri nákupe u nás (stále tu máme dosť rakúskych/nemeckých reťazcov), druhý krát zarobí, keď nakúpite rovno u nich. Vy ste ušetrili, ale z dlhodobého hľadiska sú víťazi oni, dostali vaše peniaze na oboch frontoch. Keď vám teda išlo o vytrestávanie našich obchodov.

Ďalej sa pozrite na spôsob používania E-čiek. Ich spotreba (teda koľko sa ich predá) je v prepočte vyššia v Rakúsku a Nemecku, u nás sme na tom ešte stále relatívne light. Niektoré E-čka, ktoré sa pridávajú počas výroby sa napríklad v Nemecku nemusia uvádzať na obale. Čítať etikety je ok, ale aj to treba brať s rezervou. Mäso nerovná sa čistá svalovina. Opäť viď Potravinový kódex tej ktorej krajiny. Že vám to lepšie chutí? Myslíte, že v labákoch pracujú amatéri?

A naposledy – toto je výlučne bratislavský problém. Ľudia majú proti zvyšku Slovenska vysoko nadpriemerné zárobky, zároveň je toto mesto šialene predražené. Teraz sa panstvo zobudilo. Zvyšok republiky jednoducho nemá z čoho grcať a tie lepšie potraviny si nemá za čo kúpiť. Aj keby stokrát chcela.

P.S. snažil som sa spísať faktografiu, nie ako by to malo byť v ideálnom stave…

Zmrzlina z olivového oleja. Možné a dokonca aj chutné!

Zhruba pred týždňom som štuchol do vychýrenej nitrianskej zmrzlinárne Gio Caffé, či neskúsia niekedy spraviť olivovú. Článkom aj receptom z tejto stránky. Týždeň nato ma šťuchli naspať s otázkou, kedy ju prídem ochutnať. Že majú hotovú malú podpultovú vzorku. Rovno aj s kúskami olív.

Poobede sme sa tam vybrali aj s rodinkou. Smotanová zmrzlina naozaj chutila po olivovom oleji. Nie slano, ale sladko, kvetinovo, až ovocne. Jedna z najzaujímavejších chutí, aké som za posledný rok ochutnal. Dokonca lepšia, ako zmrzlina z čierneho sezamu vo Fou Zoo. Po príjemnej ovocnej chuti prišlo jemne stipľavé zakončenie, krásne. Ak by som mal chuť prirovnať k ostatným bežným, tak mi trochu pripomínala pistáciovú.

Do stálej ponuky to táto exotika nedotiahne, ale na špeciálne príležitosti dúfam áno. Keď ju uvidíte, hneď ju ochutnajte.

Najbližšie gastroakcie

Strekovský festival vína – 19. – 20. júla
Akcia stále rastie, tento rok sa prihlásilo najviac cezpoľných vinárstiev. Bude čo koštovať. O predošlom ročníku je táto reportáž a oficiálna stránka festivalu tu: www.strekovin.sk.

Podsitnianske dni hojnosti – 19. júla
Akcia s tradíciou, každý rok má inú tému. Tentoraz to bude “Odievanie v Honte”. K tomu prirátajte lokálne jedlo a koláče. Menší a možno útulnejší festival ako ten v Pukanci. Pozrite reportáž z minulého ročníka, oficiálna stránka obce je tu: badan.webnode.sk/kalendar-akcii/

 

 

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: nové bistro, kalendár akcii a Sv. Valentín vs. chrípka

• 
  

  Omrvinky: veľká kopa festivalov a pár malých správ k tomu

• 
  

  Omrvinky: samé nové veci a pár festivalov k tomu + súťaž

• 
  

  Omrvinky: festival kávy, pár inšpirácii a súťaž

Hnedú práškovú omáčku z našich reštaurácii zrejme poznáte. V skratke ju prezývajú UHO. Pozrite, ako sa dá spraviť z dobrých surovín, chutnejšie a aj rýchlo.

Celá finta v je v karamelizovanej cibuli. Väčšinou sa robí tak, že sa nechá pokrájaná cibuľa zhnednúť na oleji alebo masle. Keď vynecháte tuk a použijete suchú panvicu, pôjde to omnoho rýchlejšie. Samozrejme, treba ju stále miešať.

Výsledok bude chutnejší, ak k cibuli prihodíte lyžicu trstinového cukru. Možno aj menej, inak beztak sladkú cibuľu presladíte. Ak si predsalen chcete prípravu o niečo predĺžiť, ku koncu karamelizácie podlejte trochou cabernetu a nechajte odpariť vodu. Vznikne vám krásna bordová omáčka, bude doslova nadupaná chuťou.

Čo s ňou? Ideálne do burgrov, ale môžete ju použiť aj ako čatní k iným jedlám. Ja som ju použil do lisovaného sendviču, recept naň dal nedávno Dano na svojom foodblogu. Naša verzia sa skladala z grilovanej papriky, šampiňónov a baklažánu, ďalej tam šla fetta, mladý špenát a spomínaná omáčka. Urobil som dva bochníky, traja sme ledva zjedli jeden. Pri tejto chuti musím vysmiať polovicu vegošských hamburgerov. Sú zbytočne obrovské, zle sa jedia a často im chýba správne dochutenie. S lisovaným sendvičom sa vám toto všetko nestane. Zjete ho elegantne a to s nadupanou chuťou som už spomínal. Tak len znovu pripomínam. Dano vďaka, objavil si poklad!

Podobné články

No related photos.

Nenechajte sa odradiť titulkom, bude to normálna recenzia. Len ma nakopla k úvahám o čom vlastne tento typ podnikov je. Alebo môže byť.

Foxford na začiatok otvoril v Košiciach, Bratislava ho schytala túto jar a v pozmenenej podobe. V podtitule má napísané coffee campus inspired by Martinus. Výsledok je teda spojenie kníhkupectva a kaviarne. V novom Foxforde je tento vzťah o niečo viac prepojený aj posunutý. Knihy sú len kuchárske a je ich len za dva regále. Zato tu nájdete trebárs aj Modernist Cuisine za takmer 500 eur aj mnoho iných cudzojazyčných kníh. Našťastie hlavná téma jedlo prestupuje podnik viac než len v názve a marketingu.

Ako prvý udrie do očí interiér. Je doslova prešpikovaný kuchynskými detailami, hlavne v svietidlách. Nájdete tu čokoľvek kuchynské, čo sa dalo skrížiť so svietidlom. Strúhadlá, cedníky, zaváraninové fľaše. Niektoré stoly majú zasa tvar keksov. Menu v iPadoch je zamontované v drevených lopárikoch. Papierové menu je dizajnované ako staré počítačové 3D hry. Pekné a neprehľadné. Našťastie, na kraji stránok je vždy aj normálny výpis jedál a nápojov v zrozumiteľnejšej podobe. Zvyk je sviňa, pri druhej návšteve som sa už ani neunúval hľadať si jedlo v grafike, pozrel som rovno do výpisu. Škoda, že sa snaha grafika vystrelí len raz.

Jedlo a pitie

Prvý krát som tu bol deň po otvorení. Dal som si narýchlo len espresso (1,50€). Káva mala byť Etiópia Sidamo, pripravená bola správne a chutila nad slovenské kaviarenské pomery. K nej klasický makaron, čiže mandľová sušienka.

Pri ďalších dvoch návštevách som si dal cappuccino (2,00€) a pomarančový blondie (2,20€), neskôr espresso a vajíčkový sendvič (1€). Obe kávy boli slabšie. Cappuccino nenadchlo a espressu sa rozpadala crema. Koláču by som doprial o trochu viac pomarančovej chuti, inak bol dobrý. Sendvič bol akurát, malá a akurát sýta vec na zahryznutie.

Naposledy som vo Foxforde ochutnal šošovicový dhal (3,10€), marhuľovú zmrzlinu (0,80€) a espresso. Stále zostávam pri hodnotení, že úplne prvá káva deň po otvorení mi chutila najviac, všetky ostatné boli slabšie. Naopak dhal ma potešil. Žiadna ustráchaná verzia, korenia bolo akurát, aj trocha pikantnosti. Robievame si ho doma často, mal som s čím porovnávať. Jediné čo vytýkam je spôsob podávania. Možno som za lajbavého, ale iba nožík mi nestačil. Nie pri tekavej smotane a šošovici, ktorá sa rozpadáva. Nakoniec som vzal lyžičku od kávy a najedol sa pohodlnejšie. Exotika bokom, človek sa chce najesť a nie upaprať jedlom.

Ako verný zákazník Gio Caffé som bol zvedavý na domácu marhuľovú zmrzlinu. Je súčasťou letného menu. Dopadla nad moje očakávania, teda chutila.

Obsluhe je rýchla a pomerne precízna, pri všetkých doterajších návštevách. Naposledy sa napríklad nedala zmiasť ani objednávkou “malej kávy bez mlieka a cukru”. Mladý chlapec pohotovo kontroval otázkou, či myslím espresso alebo ristretto.

To ostatné

Podnik začal pravidelne robiť debaty o jedle. O prvej som písal už dávnejšie v tomto článku. Druhú debatu na tému Koľko stojí jedlo som tesne minul, tretia akcia bol zasa krst knihy o bylinkách. Akcie sú moderované a hostia majú čo povedať, výborná nadstavba pre tento typ podniku.

Vonku na terasa pribudol stojan s tandemovým bicyklom, dá sa požičať na obhliadku mesta. Nápad je to šikovný, ale prázdny stojan som zatiaľ nevidel.

Záver

Postupne zisťujem, že čím viac bistier sa v Bratislave otvára, tým viac sa mení definícia tohoto slova. Po Shtoorovi som začal mať pocit, že sa podniky začali predháňať v zdobení interiéru a originálnosti ponuky. Nie je to nutne zlé, rozširuje sa tým ponuka. Napríklad Mondieu nedávno začal ponúkať raw koláče. Aj keď je táto snaha milá, začína stierať rozdiely medzi kaviarňou, bistrom aj reštauráciou. Proti kombinácii podnikov a ich funkcii v zásade nemám nič, spestrujú výber. Vadí mi ale, ak sa pomerne jednoduchý podnik zbytočne hrá na viac ako má. Naozaj nečakám od bistra, že v ňom dostanem servis ako v X-hviezdičkovej reštaurácii. Kľudne si objednám pri bare a radšej prehodím pár osobnejších viet s majiteľom. S tým budem mať možno problém, podniky sa pri samoobsluhe zrejme boja nálepky fast-food a majiteľ bude mať zrejme kopec iných aktivít a podnik má skôr ako bokovku. Výsledok je sterilita. Milá pekná, ale sterilita.

V tomto zmysle je Foxford podnik dotiahnutý do extrémneho detailu. Interiérom aj jedálnym lístkom, ktorý vyhral cenu za grafiku. Svojou podstatou do centra mesta patrí určite viac, ako predražené a chronicky prázdne butiky. Len nech ho pre boha ostatné podniky nechcú za každú cenu tromfnúť.

Foxford
Laurinská 1
Bratislava
www.foxford.sk

View Kaviarne in a larger map

Podobné články

• 
  

  Kde sa dve bistrá bili, vyhráva zatiaľ tretie

• 
  

  Nádejné Omrvinky: Slovak Food Festival, prášky a prekvitajúce bistrá

• 
  

  Pivo, ktoré dozrieva vo fľaši

• 
  

  Malé bistro, kde si dáte kávu aj nakúpite fajnovosti na večeru

Cez víkend bola v Nitre podarená akcia, piknik v tráve, navyše v dobových kostýmoch. Nabalili sme si košík a vyrazili tam.

Dražovce boli voľakedy samostatná dedina, dnes sú mestskou časťou Nitry. Najviac ju preslávil románsky kostol svätého Michala Archaniela z 12. storočia. Stojí na vŕšku nad obcou. Vedie k nemu pekná lesná cestička. Pred eurom sme mali vyobrazenie kostolíka na päťdesiatkorunáčke.

Raňajky v tráve nie sú nová akcia. Prvý krát sa konala minulý rok, keď Dražovce oslavovali svojich 900 rokov. Evidentne bola úspešná, keď prežila výročie a pokračuje ako samostatná akcia. Tentoraz v duchu impresionizmu.

Nabalili sme do prúteného košíka ovocné bublaniny, kávu aj porcelán a navliekli sa do šiat. Milovaná ich požičala v divadle, ja som pozbieral doma panamák, staré okuliare s hrubým rámom a košelu bez goliera.

Na mieste už bolo rušno a lúka plná. Dražovce tu mali stánok s vínom, bola tu zmrzlina z Gio Caffé, čajový stan aj detský drevený kolotoč na ručný pohon. Pri kríkoch voňala káva, chalani z Coffee Festu tu varili prekvapkávanú. Rozložili sme sa s dekou pod borovicami a vytiahli proviant. Vytasil som sa aj s poľným kávovarom, ale statočný vietor mal na vec iný názor. Bol som síce za perzistentného, ale keď mi desiaty krát sfúkol kahanec, vzdal som to a okoštoval radšej “calvados”. Inak povedané kávu od Števa Vargočka. Medzi koláčmi sa objavila aj kvásková dvojfarebná bábovka, nebolo si na čo sťažovať.

Príjemná akcia, dopĺňala ju minivýstava historických vozidiel aj prednášky v kostolíku, ktorý nie je bežne dostupný verejnosti. K tomu tango aj gajdy. Organizátorom patrí pochvala mimo iného aj za cisternu s pitnou vodou a turistický vláčik, ktorý vozil ľudí z centra do tejto mestskej časti. “Dobovosť” kazil len fakt, že sme sa cestou v lese museli uhýbať limuzínam všetkých, ktorým bolo zaťažko prejsť ten malý kúsok po vlastných. Vrátane primátora.

Kto chce viac “dobovosti” na fotkách, môže mrknúť napríklad na tento článok

www.nitralive.sk/kam-v-nitre/121-podujatia/8662-fotogaleria-ranajky-v-trave-2014

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: víkendové akcie

• 
  

  Omrvinky: majstrovstvá sveta baristov, raňajky do postele a súťaž

• 
  

  Teplé rožky a magické raňajky

• 
  

  Cous-cous, ríbezle, brusnice, kokos a máte dobré raňajky

Najsvetlejší moment posledného cuppingu káv v Nitre bol pre mňa pivo. Tmavý stout z produkcie začínajúceho pivovaru Hop Grup. Pivo regulérne krížené s kávou.

Stout už bez pridaných surovín môže mať niekedy kávovú chuť. Na jeho výrobu sa používa nesladovaný pražený jačmeň, vďaka nemu je pivo tmavé a suché. Praženie sa ďalej podpisuje na výslednej chuti piva. Asi najznámejší stout je írsky Guiness.

Späť k Hop Grup. Mladí chalani z Nitry navarili zatiaľ dva druhy piva, pomenovali ich The One a kávový Black Out. Familiárne si ich prezývajú Oné a Bľakot. Všetku doterajšiu produkciu rozdali medzi ľudí a čakajú na reakcie. Uvádzajú to aj na etiketách svojho piva.

Svoju fľašku som dostal od Peťa Ondrejku z Green Plantation. Práve on navaril kávu do kávového stoutu. Ako to urobil? Cez vac-pot, teda alternatívnu metódu prípravy kávy. Uvarená káva sa primieša do tanku po druhom chmelení. Výsledné pivo je nefiltrované a nepasterizované. Pre zvedavých, káva bola Brazilia Buena Vista od Daterra.

Fľašku som večer po cuppingu doma vychladil a otvoril. Pivo takmer čierne, s hustou penou. Po prvom ochutnaní naozaj cítiť kávu. Potom skôr pivnú horkosť aj suchosť, v dochuti sa postupne znova vráti káva. Neprebíja chuť piva, ale zároveň je stále prítomná.

Či by som si takéto pivo niekedy kúpil? Tmavšie a nefiltrované pivá mám asi najradšej, takže občas určite áno. Ale skôr na “slávnostnejšie” príležitosti ako bežnejšie poobedné pivko.

Držím palce mikropivovaru a gratulujem Green Plantation ku kreativite. Stránka Hop Grup ešte nie je v prevádzke, zatiaľ sa info dozviete len na Facebooku. Teda aj spustenie predaja a dostupnosť.

www.hopgrup.sk

 

Podobné články

• 
  

  Pivo, ktoré dozrieva vo fľaši

• 
  

  S džbánkom po pivo

• 
  

  Aká je rwandská káva od Goriffee?

• 
  

  Káva, na ktorú treba poriadne zatlačiť

Bodaj by tento víkend prial všetkých akciám a festivalom, pár sa ich už začalo alebo len chystá. Sú tu malé júnové Omrvinky.

Košice Gurmán Fest

Zabehnutá akcia sa tento rok presunula do Mestského parku, v programe som videl pivo, Taliana v kuchyni aj Japonsko. Festival začal dnes a bude trvať až do nedele. Kompletný program nájdete na tejto stránke.

Festival ružových vín v Nitre

Ružové vína, jahody a sprievodné akcie v podobe malého Zeleno-ružový trhu a hudby. Festival bude zajtra, 21. júna, od 13:00 do 21:00 v uliciach Nitry. Program akcie nájdete rozpísaný tu.

Dražovské raňajky v tráve

Minulý rok oslavovali Dražovce pri Nitre svojich 900 rokov. Sprevádzali to raňajky v tráve, ideálne v dobovom oblečení. Príjemné, že akcia prežila aj do tohoto roku, bude sa konať v nedeľu 29. júna od 10:00 do 14:00 na lúke pri dražovskom kostolíku. Fotky z minulého roku aj info o tomto ročníku nájdete v tomto článku.

Pukanské remeselnícke trhy

Minulý rok som ich nestihol, tento rok dúfam už áno. Budú trvať tri dni, od 4. do 6. júla, hlavný jarmok bude v sobotu 5. júla. Všetky podstatné informácie nájdete na stránke obce Pukanec.

Fetiše socializmu a delikatesy

Dokumentárny seriál bude v dnešnej časti hovoriť o jedle. Poviem v ňom pár slov aj upečiem chlieb. Mrknite dnes na STV1 o 21:40, prípadne neskôr v archíve.

 

Podobné články

• 
  

  Omrvinky: komunitné akcie, možno zachránená bryndza a viac kávy

• 
  

  Omrvinky: gastro akcie, vykradnuté potraviny a 5-roční baristi

• 
  

  Omrvinky: samé akcie a konečne trochu normálnejšia reklama

• 
  

  Omrvinky: veľká kopa festivalov a pár malých správ k tomu

Od mamy som nedávno dostal dva zväzky knihy Československé cukrářství od Bohumila Hlavsu. Z veľkej časti zaujímavé a často aj vtipné čítanie. Ako bonus, na konci oboch kníh staré reklamny na vtedajšie cukrárske pomôcky a polotovary.

Postupne som sa začítal do oboch zväzkov, sú celkom obsiahle. Mnohé zo základných dezertov a koláčov majú dokonca viac rozdielnych receptúr. Piškóty a bábovky som ani nerátal, tých bolo zrejme najviac variácii.

Suroviny v receptoch sú väčšinou poctivé, ale občas sa už niekde pripletie ceres (margarín). Dobový obraz si utvoríte na konci knihy, kde sú reklamy na cukrárske pomôcky, stroje a zástery, ale aj arómy a étery.

Popri klasických lokálnych koláčoch som našiel makarónky aj americké páje. Kde tu kniha ulietava, napríklad pri recepte na pravú sacherku, ktorá tak celkom pravo nevyzerá. Zato šľahaná smotana je tu považovaná za čosi ako českoslovesnkú špecialitu. Ako vravím, zaujímavé a často aj vtipné.

Fotogaléria

Podobné články

• 
  

  Foodstyling od roku 1984 po dnešok

• 
  

  Na festivale kávy a čokolády v Nitre (+fotogaléria)

• 
  

  Pražský festival kávy 2013 (+fotogaléria)

• 
  

  Taká maličká fabrika na kvalitnú čokoládu (+fotogaléria)

Vždy existuje lepšia alternatíva. Keď si nedávno náš malý smelo objednal kávku a po krátkej úvahe zmenil svoju objednávku na kakavo, urobil som mu tento drink. Šintér jeden, objednávku odmietol, tak ostalo nám.

Príprava o niečo zložitejšia, ako si naliať mlieko do pohára. Možno sa potrápite zháňaním surovín. Trstinový cukor pôjde ľahko, s Vitakávou môže byť trochu problém, najviac vás asi potrápi nealkalizované kakao. Po slovensky, neodkyslené kakao. Má ovocnejšiu chuť a je to presne to kakao, o ktorom sa tvrdí, že obsahuje kopec dobrých látok. Obsahuje ich aj takzvané holandské (čiže alkalizované), ale len zlomok pôvodného množstva. Podarilo sa mi od Lyra Chocolate kúpiť kilo takéhoto kakaa, čoskoro by sa malo objaviť aj v bežnom predaji. Viem, že tento typ kakaa predávajú určite aj iné značky, skúste pohľadať.

Hor sa na prípravu. Na zhruba dvojdecový pohár vezmite po lyžičke cukru, Vitakávy a kakaa, zalejte trochou mlieka, poriadne premiešajte a dolejte pohár doplna mliekom. Keď sa chcete vyhnúť hrudkám, použite napríklad šejker, prípadne malú meltičku. Kto nemôže mlieko, najlepšie ho nahradí mandľovým. To inak doporučujem vyskúšať všetkým.

P.S.

Keď chcete vedieť viac o kávovinách, mrknite tento starší článok. Čas na ňom prakticky nič nezmenil. Viete o nejakej kaviarni alebo bistre, ktoré má v ponuke podobný drink z kávovín? Napíšte do komentárov, vďaka.

Podobné články

• 
  

  Na festivale kávy a čokolády v Nitre (+fotogaléria)

• 
  

  Ako na domáce praženie kávy (+ikonografika)

• 
  

  Test: kakao na varenie, pečenie aj pitie

• 
  

  V Kolumbii, na kakaovej plantáži (+fotogaléria a súťaž)