Nadpis myslím doslovne. Poviem to rovno, patizón sám o sebe vyniká asi len šťavnatosťou, chuťou určite nie. So správnou plnkou mu ale viete dopomôcť do veľmi chutného jedla.
Od dobrého priateľa Mareka som dostal za tašku malých patizónov. Tak malých, že šupa sa dala prepichnúť nechtom. Nie ako pri tých veľkých pancierových. Hneď prvá myšlienka padla na plnenie a pečenie. Ako som si vymyslel, tak som spravil.
Vyrezal som “dekel” a vykuchal semiačka. Treba si dávať pozor, aby ste nezabrdli príliš hlboko, inak vám patizón pri pečení prehorí. S plnkou som príliš nešpekuloval, išlo o prvý pokus a potvrdenie teórie. Rozhabarkoval som metličkou dve vajíčka, pridal strúhaný parmezán, nasekanú mladú cibuľku, dva statočné strúčiky cesnaku a za lyžicu strúhanky.
Štyri vykuchané patizóny som naplnil touto zmesou, do dvoch som navyše pridal aj grilovanú červenú papriku pokrájanú na malé kocky. Vajíčková plnka nesmie byť až po okraj, lebo pri pečení vybehne von a vytiekla by. Patizóny som znovu pozatváral a dal piecť do vyhriatej remosky. Predtým som ich ešte zľahka potrel olivovým olejom. Piekli sa asi 30-35 minút, kým vrchná šupa nechytila zlatistú farbu.
Stalo sa presne čo som predpokladal, plnka vybehla a na niektorých aj vytlačila vrch. Stalo sa aj niečo iné. Patizón stiahol takmer všetku chuť z plnky. Len neviem kam ju dal, lebo v ňom nezostala. Poučenie? Nabudúce patizóny narežem a nechám upiecť samostatne. Až potom ich potrem cesnakom a olivovým olejom. Plniť sa môžu plnkou urobenou zvlášť alebo na panvici. Nápadmi ani korením nešetrite. Základ je väčšinou ryža, ale hodili by sa aj varené krúpy. K tomu rímska rasca, huby, kozí syr. Skrátka chuťovo výrazné veci. Inak výborné predjedlo. Mladý patizón je šťavnatý a s dobrou plnkou aj chutný.
Z patizónu sa dajú urobiť aj parádne placky. Problém s vodnatosťou sa dá krásne vyriešiť cícerovou múkou, výsledok je výdatný aj dobrý.
