Možno nie taký slávny ako “cézar”, ale rovnako už klasika. Waldorfský šalát z jabĺk, zeleru a majonézy.
Šaláty u nás doma jeme prakticky stále a bez akéhokoľvek ohľadu na ročné obdobie. S väčšími alebo menšími úspechmi sa v nich snažím kombinovať čo práve máme v chladničke, alebo čo normálne sa dá zohnať na trhu a obchode. Tentoraz sme mali doma granátové jablko a bedničku jabĺk. Netrvalo dlho a natrafil som na Waldorfský šalát. Vzniknúť mal v newyorskom hoteli Waldorf-Astoria a autorstvo sa pripisuje Oskarovi Tschirkovi, maître d’hôtel (hlavný čašník a uvádzač).
Šalát v mojom ponímaní musí byť aspoň trochu pestrý.
Recept je pomerne jednoduchý – jablká, zeler a majonéza. Podával v šalátovom liste, neskôr sa k nemu pridali vlašské orechy, ale napríklad aj bobule hrozna. Nečudujem sa, pretože inak má základná verzia veľmi žalostnú farbu a všetko sa zlieva do jednej žltkastej kaše. Šalát v mojom ponímaní musí byť aspoň trochu pestrý. Keď to inak nejde, tak aspoň dve farby, z nich jedna nech je žiarivá. Hádate správne, do waldorfa som použil granátové jablko.
Suroviny
- jablká (chrumkavé, nie múčne)
- zeler
- biely smotanový jogurt
- uvarený žĺtok
- 1 ČL horčice
- granátové jablko
Navyše, urobil som aj pár ďalších zmien. Namiesto majonézy som zamiešal hustý biely jogurt s uvareným žĺtkom a trochou horčice. Jablká sa oplatí použiť šťavnaté a chrumkavé. So zelerom je to rovnaké. Ak máte v chladničke nakrojenú a už trochu obschutú buľvu zeleru z predošlého varenia, dajte ju radšej do polievky alebo z neho spravte spolu s paštrnákom pyré. Použite čo najčerstvejší zeler ako je to len možné.
Oplatí sa všetko nakrájať na menšie kocky a zmes premiešanú s jogurtovým dresingom (alebo domácou majonézou) nechať trochu postáť. Navrch potom už len dozdobiť granátovým jablkom a šalát je pripravený na zjedenie. Neuškodí, keď sa vrátite k pôvodnému receptu a naservírujete ho v šalátovom liste, ďalšia farba navyše.
V druhom kole som špekuloval o niečo viac a v jogurtovom dresingu som vymenil horčicu za trochu sézamovej pasty tahini. Nebolo to zlé, ale v celkovej chuti má veľmi blízko k zeleru, bolo zbytočné túto chuť znásobovať. Skôr by som pridal už spomínané vlašské orechy.
Tak ako tak, do rodinného zoznamu sa nám dostal ďalší vyslovene jesenný a hutnejší šalát. Máte také aj u vás doma? Dajte recept do komentárov, ďakujem.
