Dnešné ráno podporovalo len jedinú vec – zaspať a zostať v teple domova. Napriek tomu som sa vybral na trhovisko pozrieť sa, či je v túto ročnú dobu ešte použiteľné. A že bolo!
Na trh chodievam po deviatej. Tým, že chodievam s krpcom, sa skôr nevymotám. Navyše, o tom čase niektorí stánkari už pomaly balia a radi sa zbavia všetkého, čo by inak museli vliecť domov.
V tento studený deň som na trhovisku videl hlavne koreňovú zeleninu a záľahu karfiolu. Dva stánky, neviem odkiaľ, ale vyhrabali dve debničky nakladačiek. Kúpil som cvikľu a čiernu reďkovku, v ďalšom stánku mali dolu pri zemiakoch malé vrecko s topinaburami. Chcel som zobrať tekvice aj na uskladnenie, ale za 2€ kilo by to bolo trochu drahé škrečkovanie.
V stánku so syrmi som zobral krpcovi parenicu spolu s ovčími niťami a pobrali sme sa na ďalšiu zastávku našej sobotňajšej pochôdzky. Obchod s ovocím a zeleninou Tekvička. Pestuje neďaleko Nitry a špecializuje sa (absolútne prekvapivo) na tekvice. Mali tam hokaido za 1,1€ tak som zobral za tašku. K tomu cibuľu a pol kila nepražených tekvicových semiačok.
Tekvice sme zaniesli babke. Má vínnu pivnicu, skladuje tam aj pre nás jablká. Dohodli sme sa, že tento rok skúsime pridať práve tekvicu. Keď vydrží u nás doma v kuchyni mesiac, tak v dostatočne vlhkej pivnici musí viac. Teplo nie je až také podstatné, ale práve vlhkosť. Keby ste sa chceli vybrať rovnakou cestou, nezabudnite pri kupovaní každú tekvicu poťažkať. Ak je ťažká, má v sebe ešte dosť vlhkosti a vydrží dlho. Ľahká už bude trochu uschnutejšia.
Zelenina nakúpená, zásoby uskladnené, chcelo to ešte dobrú bodku za celým ránom – jednu malú a rýchlu kávu. Na Fraňa Mojtu 14 je relatívne nový obchodík s talianskymi delikatesami Piùtrentanove. Majú víno, oleje, šunky aj cestoviny a na Faeme E61 vám spravia aj espresso. Na mlynčeku nebola talianska zmeska, ale Brazília z pražiarne Bean Up, ktorá je hen za rohom, asi 50 metrov. Nebudem preháňať, keď poviem, že ideálna kombinácia. Taliansky spôsom podávania a veľmi dobrá kvalita. Talian za strojom sa len opýtal, akú kávu chcem. Po odpovedi espresso ma len po chvíľke upozornil, že káva je hotová a ukázal na pult. Tam jednoduchá šálka s lyžičkou, nič viac ani netreba. Na dve skrnutia, popozeral popri tom olivové oleje, na ktoré sa najbližšie chystám. Krpec ma poťahoval za rukáv, že chce tie balené “praclíky”. Slané a chrumkavé, s olivovým olejom a zrnkami anýzu. Zobral som jeden balík a poďho domov.
Mali sme ešte doma navarený tekvicový krém z predošlého dňa, tak som nečakal, že milovaná bude vyvárať. Reku, že si odpočinie. Načapali sme ju práve uprostred prípravy plneného kapustného listu. Plnila ich pohánkou, ktoré predtým trochu podusila na kačacej masti. Hotové balíčky povarila v rajčinovej omáčke, a keď sa ma opýtala, či sa to odvážim jesť, odpovetil som jej, že či je ona pripravená mať to jedlo zverejnené v článku. Vraj v pohode, ale keď som vytiahol foťák, už ma hnala do záhrady na pažítku, nech to jedlo lepšie vyzerá. Podstatné je, že sa jej podarilo naozaj skvele a keby som chcel naozaj rýpať, tak mu chýbalo len trochu soli.
Teraz už sedím po obede a špekulujem, čo s tými topinamburmi. A čo vy? Chodievate v túto ročnú dobu ešte na trhoviská? Aké nosíte domov úlovky? Napíšte do komentárov!
