Do posledného dielu o stave kuchynských vecí po rokoch som si nechal to najlepšie. Rozobraný mlynček aj kávovar. Oba mi pripravili veľké prekvapenia.
Mlynček na kávu Krups GVX242
Krátke info
Krups GVX242
- cena cca 45€
- príkon 110W
Zrejme najlacnejší mlyček s kameňmi, aký viete na Slovensku kúpiť. Ešte aj dnes jeho cena začína niekde na 45 eurách. Kúpili sme ho pred piatimi rokmi, spolu s kávovarom.
Mlynček má dve nastavenia – hrúbku a dĺžku mletia. Po krátkom zábehu sme už presne vedeli, akú hrúbku nastaviť na ktorú prípravu.
Ako zvláda jednotlivé práce?
Čo sa týka dĺžky mletia, znamená to, koľko vám má stroj namleť. Maximum pre nastavenie by som dal na číslo 4. Malé mlecie kamene totiž znamenajú, že sa pri dlhšom mletí začnú rýchlejšie prehrievať. Čiže vám začnú páliť kávu. Nie doslova, ale káve nerobí dobre akékoľvek iné zahrievanie, ako to počas samotnej prípravy.
Inak je mlynček hlučný. Duplom, keď mu dojdu zrná. Tichosť som od neho samozrejme nečakal, ale motor má pomerne vysoké otáčky a ručí ako motorka. V jednom momente som dostal šialený nápad upraviť ho aby mi mlel priamo do páky. Narýchlo som vyrezal z hliníkového profilu potrebný tvar a dočasne ho primontoval na miesto, odkiaľ do nádobky vypadáva káva. Plný nadšenia a očakávania som priložil páku a pustil play. No, bolo z toho riadne electric buggy. Zelektrizovaná pomletá káva sa rozprskla po celej kuchyni. Dobre, skúsil som, táto mutácia nepôjde. Už aj pri bežnom používaní je káva zelektrizovaná. Nezabránite tomu ani dodatočným uzemnením, kedže plastu je tu požehnane.
Hodnotenie
Čo sa mletia týka, ide mu to dobre. Zhruba po troch rokoch som začal cítiť, že moje nastavenia hrúbky už nesedia. Zodrali sa kamene. Urobil som to najjednoduchšie, čo sa dalo. Pod horný mlecí kameň som nasadil tenučké kovové podložky, nasadil späť a zapamätal si nové nastavenia hrúbky. Odvtedy melie bez problémov. Druhá vec je, že pri pletí sa tvoria hrudky. Nie je to problém vyslovene len tohoto stroja, robia to všetky lacné plasťáky. Hrudky treba poriadne porozbíjať. Robím to tak, že nádobku s pomletou kávou poriadne pohrkám, prípadne ju pohrabem špajdlou. Prečo to robiť? Ak tie hrudky nasypete do páky a utlačíte, vrstva kávy bude utlačená nerovnomerne. To znamená, že na niektorých miestach bude pretekať rýchlejšie, inde zasa pomalšie. V horšom prípade vám na hustejšom mieste bude horieť. Rozdiel určite pocítite v chuti espressa.
V marci 2012 sa pokazil. Ulomilo sa hlavné tlačítko, ktorým sa mašina spúšťa. Hneď som mrkol na stavbu mlyčeka. Dalo sa čakať, bez jediného šróbu, aby bol “neopraviteľný”. No to nie, dodatočný elektro odpad vyrábať nebudem, pustil som sa teda do rozoberania. Ukázalo sa, že celá kapotáž je na mlynček len narazená. Na štyroch miestach som teda vrazil špajdle a mlynček bol otvorený. Našiel som ulomené tlačítko. Z hrubej polypropylénovej samolepiacej fólie som vyrezal potrebný tvar a nalepil ho na ňu. Celé som to potom prišróboval pôvodnou skrutkou späť. Keď som to už mal otvorené, všetko som poriadne prečistil a znovu poskladal. Podarilo sa mi nič neulomiť, mlynček funguje do dnešného dna bez ďalších problémov.
Čistenie stroja ide dobre. Vrchný kameň sa dá celý vybrať a krásne očistiť. Ku spodnému sa dá dostať už o trochu horšie, práve kvôli malým rozmerom. Stále to však nie je tragédia a ku všetkému je dobrý prístup. Kamene držia na troch šróboch, takže sa dajú kompletne demontovať a teda, vyčistiť poriadne.
Výsledné hodnotenie je, že na bežné domáce použitie stačí. Melie na svoje možnosti rovnomerne, používam ho mletie kávy do espressa, moky a občas aj do alternatív. Inak je to plastová hračka a s trochou trpezlivosti vie fungovať bez väčších problémov aj opráv. Tie podložky pod kamene si vie urobiť každý, len sa vložia po šróby, ktoré držia kamene.
Kávovar la Pavoni Puccino PCL – recenzované 30. júla 2008
Krátke info
la Pavoni Puccino PCL
- cena cca 360€
- príkon 850W
- pôvodná recenzia tu
Stroj od talianskej značky la Pavoni som mal vyhliadnutý už dávnejšie. Páčilo sa mi, že je nerezový, mal pekné prepínacie páčky aj tlakomer. Navyše tu bol späťný ventil, ten poteší napríklad pri čistení.
Ako zvláda jednotlivé práce?
Ako pri všetkým malých strojoch, nahrievanie trvá pomerne dlho. Urýchliť sa dá rôznym čarovaním. Prepínaním na výrobu pary, hojným odpúšťaním vody a podobne. Skúsil som iba zopár krát, za tú námahu mi to nestálo. Ak som chcel espresso, jednoducho som stroj zapol hneď po zobudení a bolo vybavené. Raňajkujem až o pár hodín neskôr, takže má more času, aby sa nahrial.
Bojler je maličký a postupom času sa dá trochu hrať s jeho teplotou. Pri recenzii Lelitu s kontrolou teploty som si overil, že niektoré kávy chutia lepšie pri nižších teplotách, iné zasa pri vyšších. Na Puccine si síce teplotu nenastavíte, ale ak viete, že káva bude lepšia pri nižšej teplote, tak ju jednoducho pripravíte na studenšom stroji. Prípadne ochladíte páku. Ak viete, že káva má radšej vyššiu teplotu, potom necháte páku založenú v stroji dlhší čas. Potom odpustíte pár krát vodu, až kým nezhasne zelená kontrolka správnej teploty, počkáte kým znova zasvieti a ihneď začnete s extrakciou. Jednoducho, keď používate stroj 5-6 rokov, už si na seba zvyknete. Viete kde ho pohladkať a kde naopak pritiahnuť opraty.
Neoplatí sa ich pritiahnuť v dávkovaní kávy. Do veľkej misky na double shot sa zmestí 16 gramov a dosť. Keď dáte viac, malé čerpadlo to jednoducho nepretlačí. Stroj bude prskať ako besný kocúr. Odnesie si to samozrejme káva. Malú misku na single shot prakticky ani nepoužívam, leží odložená v šuplíku, ako nová.
Miska pod šálky je relatívne malá. Ak sa rozhodnete trénovať a veľa odpúšťať, rýchlo sa zaplní a treba ju priebežne vylievať. Vrchná platňa na nahrievanie lapá prach a šálky nenahreje. Zvykol som si predhrievať ich tak, že do nich napustím z hlavy horúcu vodu. Rýchle a účinné.
Samotná extrakcia je v medziach stroja. Väčšinu času manometer ukazuje tlak 12 barov, ale občas sa so šťastím dostanem na krásnych 9. Detail, ale rozdiel je cítiť v šálke. Nad 9 barov káva chutí akosi drsnejšie. Poznámka k mlynčeku – odkedy som upravil kamene, na devinu sa mi darí dostať častejšie. Zvyšok je samozrejme o skúsenosti. Po rokoch používania už viete celkom presne, akú hrúbku nastaviť, aj akou silou utlačiť kávu v páke. Toto vás nenaučí nikto, iba prax.
Napeňovaciu trysku som použil presne 4 krát a tiež je na dve veci. Mikropena neexistuje, ani v malej ani vo veľkej konvičke. Budete ňou krútiť tak alebo onak, nepomôžete si. Navyše je príliš krátka, takže ani tých možností krútiť nie je veľa. Na latte art teda zabudnite, jedine že by ste vymenili trysku. Ani tak ale nevyhráte. Pretože v jednom bojleri nespravíte naraz vodu na espresso aj paru na cappuccino. V praxi to znamená, že buď spravíte espresso, a kým prepnete stroj na paru a vyrobíte penu, káva v šálke vyprchá a crema ztmavne. Alebo najprv napeníte mlieko, lenže potom budete mať prehriaty stroj. Budete ho museť ochladiť, aby ste vedeli spraviť espresso. Za ten čas by ste museli krútiť donemoty konvičkou, aby vám pena zostala kompaktná. Opäť, príliš veľa starostí aby to stálo za námahu. Fanatik som, masochista nie.
Čistenie stroja ide dobre a hladko. Do nádobky s vodou nasypete čistiaci prášok a pustite naprázdno extrakciu, aby ho natiahlo do bojlera. Počkáte 15 minút a začnete preplachovať. Tým, že má stroj spätný výpust, môžete použiť slepé sitko a bordel sa prepláchne aj opačným smerom. Preplachovanie a čistenie treba zopakovať aj pre trysku napeňovača. Dostal som odporúčanie od chalanov z Casa del Caffé, ktorí tieto stroje predávajú aj servisujú, aby som radšej dával polovičnú dávku čističa. Predpísané množstvo síce spoľahlivo vyčistí, ale zároveň vám rýchlejšie zožerie tesnenia. Namiesto toho čístim radšej častejšie.
Sitko v hlave bojlera sa dá jednoducho odšróbovať a všetko pekne vyčistiť. Problém je, ak chcete vymeniť tesnenie pod hlavou. Je z čiernej gumy a odchádza asi po roku. Na šróby nenasadíte golasadu. Treba použiť klasický vidlicový kľúč, nasadiť ho kolmo na maticu, šróbovák použiť ako páku, a takto uvoľniť 4 matice. Ide to, s trochou citu ani nestrháte hlavy matíc. Tesnenie potom už len zvlečiete. Keď som ho menil naposledy, použil som priesvitné zo silikónu. Nie od la Pavoni, ale z FrancisFrancis. Sedí dobre a páka drží na mieste. Mám ho rok a zatiaľ nepreteká.
Hodnotenie
Veľa z hodnotenia som spomenul už vyššie. Po šiestich rokoch som sa rozhodol stroj rozobrať a pozrieť sa dovnútra bojlera. Nie že by bol pokazený, ale zaujímala ma jedna vec. Zhruba prvé dva roky som do stroja lial iba filtrovanú vodu z Brita konvice. Potom som začal skúšať vodu zo studničky až som skončil pri bežnej vode z kohútika. Rozumej, pri tvrdej nitrianskej vode. Máme nerezovú konvicu, v ktorej zohrievame na plyne vodu, takže mám celkom slušný prehľad o tom, ako často ju treba octovať. Často.
Keď som otváral stroj, čakal som krasovú jaskyňu. Demontáž nebola sranda. Niektoré vnútorné plechy nie sú zabrúsené, tak ma stroj hneď na privítanie pri povoľovaní skrutiek parádne dorezal. Odkábloval som bojler, odpojil ho od hadičiek a vybral. Vyzeral takmer ako skutočné srdce. Povolil som posledné matice a otvoril. Žiadna jaskyňa sa nekonala. Bol tu iba jemný železitý povlak, takmer žiadna stopa po vápniku. Iba malý flak naspodu bojlera. To isté na ohrevnej špiráte. Stačilo trocha octu a červený povlak išiel dole aj prstom.
Tu to máte. Nedávno sa zistilo, že káva má najkrajšiu chuť, keď je nefiltrovaná. Ideálne, ak má vysoký obsah magnézia. Kto chce vedieť viac, nech pozrie na úlohu rozpustných katiónov na extrakciu kávy. Napriek tomu je tvrdá a vápenatá voda nepriateľ malých kávovarov. Tým, že je boljer maličký, každá usadenina mení čas nahrievania aj teplotu. Čím hrubšia, tým horšie samozrejme. Ako sa ukázalo, používať nefitrovanú vodu nie je tragédia, naopak. Stačí stroj pravidelne čistiť a bude slúžiť roky. Aj keď je to v podstate OEM skladačka prelepená talianskou značkou zvučného mena.
Na druhej strane musím povedať aj B. Stroj používam relatívne málo, zhruba jeden týždeň v mesiaci. Prečo? Pre všetko čo som spomenul vyššie. Starosti s nahrievaním, starosti s čistením. Nebolo by to lepšie ani keby som mal doma lepší a profesionálnejší stroj. Ak ho teda doma zapnem, je to väčšinou z pasie, pre zmenu. Prípadne ak viem, že čakáme hostí, ktorí preferujú espresso alebo budeme mať rodinnú oslavu. Keď stroj už rozbehnem, väčšinou na ňom robím kávu asi týždeň, potom vyčistím a opäť odpočíva tri týždne. Veľké čistenie s práškom robím zhruba raz za pol roka. Nádobku na vodu octujem asi každé dva mesiace.
Vo všeobecnosti môžem povedať, že stroj slúži ako má a som s ním spokojný. Dokonalý nie je, ale svoju robotu si spraví dobre. Doležité je, že sa doteraz nepokazil. Skôr alebo neskôr môže odísť manometer alebo pumpa, môže prehorieť aj špirála. To sú ale všetko veci, ktoré sa používaním derú a majú právo na dožitie. Ako sa zdá, môj model bol navyše bez “kurvítok”.
Moka Bialetti 3
Krátke info
Bialetti Moka
- cena cca 23€
- materiál – hliník
Túto moka konvičku mám hádam desať rokov. Popísal som o nej kopu článkov. Odolný stroj, ktorý potrebuje len dve veci – plnú pozornosť a každý rok vymeniť tesnenie.
Ako zvláda jednotlivé práce?
Jednoducho a účinne. Postupom času som doň začal dávať predohriatu alebo horúcu vodu. Kvôli skráteniu prípravy, nie je dobré, aby sa káva pred extrakciou nadmerne zahrievala. Vodu dávam po poistný ventil. Kávu voľne nasypem, kým neurobí menší kopček mierne nad úroveň sitka, nikdy neutláčam. Iba prstom prebehnem okraje, aby nikde nezostala káva. Utiahnem a dám na silnejší plameň. Hneď ako začne natekať do hornej nádoby káva, stíšim plameň na minimum úplne odstavím z ohňa, keď už natiekla polovica hornej nádobky.
Zopár krát sa mi stalo, že som sa pozabudol. Ale našťastie nikdy sa mi nestalo, aby moka buchla, nebodaj sa v nej roztopilo tesnenie. Bialettka prežila mnoho dovoleniek aj jednodňových výletov. Jej menšia sestra prežila dokonca aj nemocnicu.
Hodnotenie
Čistenie je jednoduché, len obyčajnou vodou, prstami prebehnem všetky záhyby. Žiadne čistiace prostriedky. Zvyknem aj vybrať tesnenie a vydrhnúť sitko z vnútornej strany. Občas sa stane, že má upchaté dierky. Vtedy si musím zobrať na pomoc ihlu a prepichnúť dierku po dierke.
Tým, že máme doma na linke vždy tri moka konvičky v roznych veľkostiach, stane sa, že občas zostane niektorá nevyčistená. Urobíte kávu v trojke, ale potom pár dní robievate len v dvojke alebo jednotke. Vtedy prebehne jednoduchá chemická reakcia. Kyslá káva, ktorá zostala naspodu konvičky pomaly nahlodáva hliník. Fakt nie sú kamaráti, dokaz je na fotke nižšie.
Odvtedy si na čistenie dávam väčší pozor a “zubný kaz” na hliníku sa chvalabohu nerozšíril.
Výmena tesnenia je jednoduchá. Po založení nového kávu väčšinou vylievam, nová guma necháva pachuť. Tesnenie zhruba po pol roku obrátim na druhú stranu. Po ďalšom polroku je zrelé na úplnú výmenu.
Jedno pozorovanie som urobil nedávno. Omylom som použil nahrubo pomletú kávu a dal ju uvariť. Výsledok bol zaujímavý, káva chutila akoby bola pripravená cez aeropress.
Predošlé diely seriálu
Kuchynské vybavenie – Elektro (tyčový mixér, kuchynský robot a sporák)
Kuchynské vybavenie – Riady (panvice a pekáče)
