Nitra dostala ešte vo februári jeden nový a pomerne pozoruhodný podnik.
Miesto na kopci
Castellum Cafe otvorili na Valentína a v podstate potichu, oficiálna otváračka sa konala o niekoľko mesiacov neskôr. Objekt už počas vzniku vyvolal veľkú debatu o tom, či patrí na takéto historické miesto alebo nie. Isteže patrí, to by potom polovica hradov nemohla mať prístavby z rôznych historických období. Navyše je podnik celý zapustený do hradnej skaly, a keď vyšliapete ku hradbám, ani ho nezbadáte. Pretože v skutočnosti budete stáť na jeho streche. Jedinou indíciou sú malé orientačné tabuľky. Je tu však aj druhý prístup, ak nepôjdete priamo hore okolo Mariánskeho stĺpa, ale odbočíte úzkym chodníčkom vpravo. Zavedie vás priamo pod kaviareň. Z mesta Castellum Cafe neruší výhľad na hrad a pomerne dobre splýva s okolím. Keď trochu podrastie zeleň odstránená pri stavbe, maskovanie bude ešte dokonalejšie.
A propós kaviareň. Podľa povodných vyhlásení malo skutočne ísť len o kaviareň s minimálou ponukou jedál. Nakoniec sem reštauračný duch prenikol omnoho silnejšie. Varí sa tu denné menu aj špeciality. V lete si však podnik naozaj drží viac kaviarenský nádych, najmä príjemným vonkajším sedením. Okrem stolov je tu aj dlhý múrik lemovaný hrubým dreveným obložením. Je dostatočne široké, aby sa tu dala vychutnať káva alebo drink. Mimochodom, rovnaký štýl mobiliáru je použitý v okolí kaviarne (na jej streche), aj v parčíku hradného kopca, ktorým sa dá dostať priamo do mestského parku na Sihoti. Po dlhej odstávke a rekonštrukcii je tento chodník konečne hotový a priechodný. Oplatí sa robiť veci v zmysluplných celkoch.
Interiér je pomerne strohý a betónový, dominujú mu celoplošné okná s výhľadom na staré mesto a Zobor. Jedinou muchou na skle je pohľad na večne rozostavaný skelet stavby pri rieke. Miestne schránkové noviny pravidelne prinášajú články o tom, ako sa už už konečne dostavia, ale realita tomu zatiaľ nezodpovedá. V každom prípade sú interiér aj vonkajšia terasa veľmi príjemné, atmosféru dobre dopĺňa aj hudba.
Kaviareň dalo postaviť Nitrianske biskupstvo a pomohli mu v tom Nórske fondy. Samotný podnik podľa mojich informácii prevádzkuje kuchár, ktorý predtým pôsobil v nitrianskom hoteli River Park.
Prvé ochutnanie
Po otvorení sa mi stala úplne paradoxná situácia. Do podniku sa deň po otvorení dostala najprv moja milovaná. Bola tam aj na ďalší deň na pracovnom obede. Mne sa tam nepodarilo zájsť takmer mesiac. Za ten čas som počul chválu na jedlo aj koláče a kritiku na personál. Nakoniec sme sa do Castellum Café vybrali spolu s rodinkou okolo druhej na neskorší obed.
Po privítaní a usadení sa hodnú chvíľu nič nedialo. Podnik bol takmer prázdny, čašník si pokojne upratoval vedľajší stôl a šéfkuchár niečo objednával u obchodníčky z Metra. Ignoráciu hosťa som plánoval testovať do konca a pri podobných návštevách sa nezvykneme ponáhľať, ale milovaná to nevydržala a sama si vzala jedálny lístok. Ponuka sa zmestila na 3 malé hárky papiera a dominujú jej najmä masité jedlá. Objednali sme si pre malého slepačí vývar s rezancami (2,10€) a pre nás brokolicové cestoviny s muškátovým orieškom a gorgonzolou (7,80€), krémové rizoto so šafránom, dubákmi a parmezánom (8,50€) plus pol litra citrónovej limonády (2,80€).
Jedlo, ktoré ním pristálo na stole, bolo krásne nazdobené mikrobylinkami. Vývar bol v poriadku, ale rizoto ma trochu sklamalo. Šafrán cítiť bolo, ale dubáky boli ako vata. Konzistencia samotného rizota bola inak v poriadku, v tomto nemôžem nič vytknúť. Milovanej cestoviny boli chutné, ale tiež trochu diétne.
Po hlavnom jedle sme chceli ochutnať ešte niektoré z koláčov. Predtým tam milovaná jedla cheesecake, neskôr som jej zobral iný, keď som mal cestu okolo a vždy boli veľmi dobré, nie zbytočne presladené. Podľa mojich informácii si dezerty robí podnik sám.
Bol som teda zvedavý, ako dopadnú gaštanová (2,80€) a maková (2,80€) torta. Maková chutila dobre, v gaštanovej som cítil rastlinnú šľahačku. Nie veľmi, ale predsalen tam tá chuť (aj štruktúra) bola. Keď som sa na to opýtal pri platení, mladý čašník aj čašníčka mi zborovo tvrdili, že určite ide o pravú šľahačku. Čašník to doplnil, že má len nižší obsah tuku. Môj súkromný tip je, že použili rezanú. Čiže pol rastlinnej a pol pravej. Verím, že ak to bolo tak, išlo o chvíľkovú indispozíciu a dobré koláče si podnik udrží.
Celkový účet bol 26,80€ a platili sme si ho sami.
Ďalšie návštevy
Časom som sa do podniku dostal ešte niekoľko krát, ale vždy len na kávu alebo džús. Postupne bolo vidieť, ako sa personál oťukal a začal pracovať pružnejšie. Káva je tu značky Montecelio a bola pripravená správne.
Jeden jesenný piatok sa nám opäť s rodinou podarilo ochutnať aj denné menu (4,90€). Ide vždy len o jednu polievku s hlavným jedlom, len piatok sa dá vybrať medzi dvoma hlavnými jedlami. Sú bezmäsité alebo sladké, len občas sa sem votrie ryba. Často je to stará klasika v podobe žemľovky alebo dukátových buchtičiek. Treba zároveň povedať, že reštaurácia sa nesnaží byť menúčkovou. Pred pár mesiacmi sa nám stalo, že sme prišli o dvanástej a časť dennej ponuky už mali vypredanú.
Podnik bol o 11:30 relatívne prádzny, na mnohých stoloch svietila rezervačka a do pol hodiny sa kompletne zaplnil. Objednali sme si denné menu – hráškovú polievku s karfiolom, palacinky s čokoládou a sezónnym kompótom a zapečenú brokolicu v lístkovom ceste s mozzarellou a holandskou omáčkou.
Personál bol pozorný a na jedlo sme nečakali dlho. Polievka chutila trochu ako guláš a mala v sebe mušličky aj dostatok zeleniny. Palacinky pre krpca prišli pekne naaranžované a zo sezónneho kompótu sa vykľuli teplé jabĺčka. Jednoduchá, ale pritom taká chutná jesenná kombinácia. Zapekaná brokolica chutila rovnako dobre, mozzarelly aj zeleniny bol dostatok a holandská omáčka tiež neurazila. Jemnejšie dochucovanie už vie personál korigovať, keď nám ponúkol k polievke štipľavú omáčku.
Slabší zábeh so šťastným koncom
Ako zásadný vidím problém s personálom. Z mnohých strán som počul hlasy, že si nevšíma hostí. Niekoľko mojich známych z podniku pri prvej návšteve odišlo po viac ako 15-minútovej ignorácii v poloprázdnom podniku. Možno by sa to dalo pripísať na vrub novote a zábehu, ale už samotné umiestnenie kaviarne tak trochu diktuje očakávania vyššej kvality. Len viete ako je to s veľkými očakávaniami.
Pri ďalších návštevách (aj keď krátkych a bez jedla) som si všimol, že sa situácia pomaly zlepšuje a personál bol pozornejší. Dokonca aj na triviálne a ľahšie prehliadnuteľné požiadavky, ako napríklad extra ľad k džúsu. Cez víkend tu býva naozaj rušno, na rajóne a za barom sú štyria čašníci, tak sa počas leta stihli vytrénovať.
Medzičasom získal podnik cenu za architektúru CE.ZA.AR v kategórii Exteriér. Myslím si, že právom, len škoda, že práve ten exteriér je často zaplnený vozovým parkom tých, ktorým je prechádzka asi príliš únavnou.
Záver
Nitra má za pomerne krátky čas spolu s Biskupským hostincom už dva podobné podniky. Kým jeden je v zrekonštruovanej budove v parku, toto je novotvar, zato v samotnom historickom jadre mesta. K obom treba ísť na špacírku a podobný je aj charakter ponuky – skromné menu a vlastné koláče.
Po slabšom začiatku sa podnik dostal do dobrej formy a funguje ako má. Atmosféra, najmä počas slnečných víkendov, je tu pohodová, často tu vídavam celé rodiny. Personál je pozorný a nevtieravo milý.
Čo sa jedla týka, je na môj vkus dochucované trochu placho, ale neurazí a rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo sa v Nitre dá ochutnať. Oplatí sa prísť pozrieť aj zobrať sem návštevu.
Castellum Cafe
Nitriansky hrad
www.nitrianskyhrad.sk/castellum-cafe/
www.facebook.com/castellumcafenitra