Úroda je už pod strechou a niekde aj už aj kvasí. Konečne sa zadarilo aj v lese a bolo z toho veľké Zoborské bedľobranie. Štopem sa chrenom, aby ma obišli neduhy a mením zažité spôsoby. Skrátka, začal jesenný výkrm a sú tu Omrvinky.
Zasa tie druhotriedne potraviny
Štátna služba opäť nakupovala v Rakúsku a našla rozdiely. Trend sa do toho pustil a tvrdí, že úradníci zavádzajú a porovnávajú neporovnateľné. Toto slovíčkarenie nebude mať asi konca kraja, preto sa čudujem niekoľkým veciam. Článok tvrdí, že všetko je len o cene, že kvalitnejšie potraviny stoja skrátka viac a našinec to nezaplatí. Prečo potom počúvam od ľudí aj z gastrobranže, že do Rakúska chodia nakupovať, lebo to tam kúpia lacnejšie?
Čudujem sa aj tomu, že jedno médium nechápe vlastné remeslo. Teda rozdiely medzi medializovanými informáciami a reálnou politikou. V médiách sa samozrejme ozvučujú jednoduchšie témy, kole a sušienkam rozumie každý. Koľko ľudí by v dnešnej informačnej potope zaregistrovalo, keby hľadali rozdiely povedzme v pšene či kokosovom mlieku?
Ekonomický týždenník sa ani len nepozastavil nad nosnou časťou celého procesu – že ľudia v Nemecku jedia Made in Germany a z vlastných reťazcov, kým u nás jeme rovnaké Made in Germany a z nemeckého odbytu, ktorý má u nás pomerne silné postavenie (Lidl, Kaufland). Musím písať, koho ekonomike toto prospieva? Alebo kto je u seba doma pánom?
Výsledok? Samozná EÚ priznala, že problém existuje, dokonca ústami svojho vysokého predstaviteľa. Reálny dopad je však taký, že namiesto zvyšovania kvality potravín budú výrobcovia len upravovať obaly, teda priznávať farbu. Podstatné je, že téma sa netýka len potravín, ale hlavne úpadku našej potravinárskej a poľnohospodárskej výroby. To je podstata, len sa vysvetľuje na téme potravín, ktoré nakupujeme a jeme denne.
Kniha o chlebe
Ešte v minulom roku som popri vlastnom preklade knihy o káve lektoroval aj preklad maďarskej knihy od Márie Libor Tóth Limarina pekáreň. Napriek tomu, že veľká časť receptov používa droždie, niečo málo som sa podučil aj sám.
Po roku sa vydavateľstvu Zelený kocúr podarilo knihu vydať. Objaví sa začiatkom novembra pod menom Domáci chlieb a iné dobroty, preložila Gertrud Mária Korpič. Keď sa k nej dostanem, určite sa aspoň jeden výtlačok dostane aj do tunajšej súťaže.
Bez Michelina
Predstavte si, že vediete podnik vo francúzskom Laguiole, ktorý je už 20 rokov zavedený v gastrosprievodcovi Michelin Guide, máte 3 hviezdičky a požiadate, aby vás z tohoto zoznamu vymazali.
Urobil to Sébastien Bras z Le Suquet, pričom samotný podnik nemá v pláne meniť kvalitu alebo zameranie. Len povedal to, čo už niekoľko šéfkuchárov pred ním. Podaktorí to povedali aj omnoho extrémnejšie, napríklad samovraždou, prípadne tou alebo onou formou závislosti. Teda že tlak je obrovský a nemieni ho ďalej na seba ako 46-ročného človeka nechať ďalej pôsobiť. Ako čerstvý štyridsiatnik ho plne chápem…
Michelin si samozrejme nemusí zúfať, veď má napríklad nudlové bufety v Singapure.
Staničná generačná výmena
Chodievam často cez bratislavskú autobusovú stanicu. Na začiatku októbra ju definitívne zatvorili, a tak sme sa presunuli na dočasné miesto. To samozrejme spôsobilo aj masívnu generačnú výmenu v bufetoch a rýchlom občerstvení. Jediné meno, ktoré prekročilo zo starého priestoru, bola pekáreň Nagelreiter.
Zmena je, čo sa gastra týka, podľa mňa najviac optická. Kým v predošlej stanici som si na poschodí kúpil výborné bratislavské rožky z pekárne na Kolibe, na novej stanici mám 4 bufety, kde predávajú rovnaké croissanty a takmer identický sortiment. Krátko som nazrel do minipotravín Malina a tam opäť tie isté balené plnené žemle, nejaké nealko a sladkosti. Záplave rovnakosti sa trochu vymyká Starý mlyn so svojim burekom.
Čoskoro čaká rovnaká zmena aj autobusovú stanicu v Nitre, tak som zvedavý na porovnanie. Vďaka tejto dvojitej zmene som zmenil svoje zabehnuté chodníčky a cesty, tak hádam natrafím aj na niečo nové.
Pár omrviniek na záver
20. – 22. októbra bude v Nitre Sladký festival. V OC Mlyny ho organizujú Lyra Chocolate a Montecelio, budú tam ukážky výroby čokolády aj praženie kávy.
Avizoval som, že som sa načas stiahol z kuchyne do garáže. Problém bol v tom, že som najprv musel prerobiť a dokončiť samotnú dielňu. Za chodu tam už ale vzniklo pár vecí, ktoré sa vrátia ku sporáku. Dajte mi ešte pár týždňov a uvidíte prvý výsledok.
Tá mrkva, ktorú som nechal kvasiť s kyslou smotanou, je už hotová. Včera som ju chutnal na večeru a výsledok je viac než dobrý. Bude pokračovanie kvaseného seriálu.
Chystám sa na východ, tentoraz do Prešova. S kávou si tam samozrejme poradím viac než dobre, ale povedzte, kam sa tam mám ísť najesť?