Tento rok sa na úrodu nemôžem sťažovať. Sucho však spravilo svoje, no napriek tomu som žiadnu zeleninu nezarýľoval späť do zeme.
Sprvu to vyzeralo nádejne. Svokra nám poradila, aby sme zeleninu prikryli svetlou netkanou textíliou. Skutočne ju ochránila pred húsenicami aj suchom. Tým, že je priedušná, polievali sme cez ňu, potom si zem udržala vlahu počas celého dňa, aj keď na ňu pálilo slnko. Občas stačilo okopkať a utešene všetko rástlo. Potom sme na zeleninu popri iných starostiach a včelách trochu zabudli a poriadne sme ju nevypikírovali. Urodilo sa teda málo a navyše v malej veľkosti. Napriek tomu to nie je úroda na zahodenie, práve naopak.
Čo som mohol, som povyťahoval. Vyšli mi z toho dve misky, jedna s vňaťou petržlenu a cvikle na šaláty, v druhej som mal hŕbu drobných korienkov a menších hlúz. Nasurovo niektoré chutili trochu horkasto, pripisujem to ich pokročilému veku. Tie najmenšie pekne pochrúmal krpec.
Takáto drobná zelenina je prakticky neočistiteľná, takže stačilo pootŕhať vňate a len ju poriadne prepláchnuť čistou vodou. Nožík je v tomto prípade na fotke na okrasu, vystačíte si s holými rukami.
Teraz čo s horkosťou? Máte hneď niekoľko možností:
1. spariť horúcou vodou
2. skombinovať s niečím sladkastým (teda maslom)
3. vyvážiť horkosť inou chuťou, napríklad slanou alebo pálivou
Vybral som si kompletnú trojkombináciu. Teda najprv som zeleninu sparil, a potom krátko orestoval na masle. Väčšie cvikle som prekrojil, aby sa stihli prepiecť Na konci som zeleninu poriadne posolil hrubou morskou soľou. Inak, pri restovaní sa oplatí otrhať aj tie jemné korienky a fúzy, aby zbytočne nehoreli na panvici.
Zelenina bola urobená akurát tak, aby bola ešte trochu chrumkavá. Keby som nešiel cestou praženia, potom by som ju kľudne hodil do paráku a maslo na ňu dal až pri samotnom servírovaní. Rovnako by som nezabudol na soľ.
Mrňavú zeleninu sa teda oplatilo zachrániť a zužitkovali sme aj jej vňate.
Rajčiny, vodojem, včely a celozávodná…
Zvyšok úrody doplnila slušná nálož rajčín, ktoré sme tento rok polievali o niečo menej ako inokedy a na počudovanie im to vôbec neuškodilo. Práve naopak. Vydarili sa aj černice, ktoré celý mesiac hojde dodávali svoje ovocie do jogurtov. Máme aj úrodu tvrdších hrušiek, väčšinou padajú do koláčov. Gaštan je vďaka včelám obsypaný malými ježkami, ale podstatné je, aby mal teraz strom aj dosť vlahy, inak to bude len päť kilo krpcov a nie úroda.
Čo sa týka horúčav, na budúci rok máme v pláne založenie závlahy. Susedia predali svoj pozemok a mali na ňom jeden veľký hrdzavý vodojem. Pregúľali sme ho k nám a na jednom konci som urezal dno. Vzniklo nám parádne a veľké ohnisko z pomerne hrubého plechu, nie ako tie tenké srandy z hobbymarketov. A priemer? Luxusných 90cm.
Zvyšný vodojem opäť poslúži svojmu pôvodnému účelu. Tým, že máme pozemok v slušnom kopci, využijeme samospád a postavíme ho povyše sadu. Vodu doň potlačíme zo studne, a keď sa časom schová za záhradný domček, bude mať dažďovú vodu aj z jeho strechy. Potom už len postačí naťahať hadičky a hore pustiť kohútik.
Teraz už len zostáva zaopatriť včelstvo. Zdá sa, že rodina cez leto zosilnela aj napriek tomu, že v okolí nemáme žiadne lipy, slnečnicové polia ani iný bohatý zdroj. Med som počas neskorého leta už nevytáčal. Pred zimou mi stačí ešte zakŕmiť a modliť sa, aby prežili zimu v zdraví a dobre sa rozbehli do jari. Roboty s tým zatiaľ nebolo veľa, ale o to viac bolo učenia a denného pozorovania. Pracujem s kuklou a bez rukavíc, zato žihadlo som zatiaľ nedostal žiadne. Ani dnes, keď som im prehadzoval nadstavky.
S kľudom teda vyhlasujem do konca augusta obligátnu celozávodnú, odmoríme sa k moru, nalízať sa poriadne jadranskej soli a pojesť pár rýb.
Čo v septembri?
Novinku som ohlásil najprv jednou fotohádankou na Facebooku. Konkrétne touto:
Celé leto som strávil prípravami v garáži aj za počítačom, aby som mohol už teraz zahlásiť kľúčovú nápovedu: VIDEO.
Dovidenia v septembri!