Pražené a solené mandle zoženiete v obchode aj bare. Existuje však podstatne chutnejšia a korenistejšia verzia.

Mandle upražené na oleji

Suroviny

– 200g mandlí
– 1 strúčik cesnaku
– olej
– 1ČL sójovej omáčky
– 1 ČL worchestrovej omáčky
– 1 ČL cibuľovej soli
– 1 ČL morskej soli
– 2 ČL praženého sezamu
– 1 ČL mletej papriky

Budete potrebovať nebielené a nepražené  mandle.

Na panvici si nechajte rozohriať trochu oleja a opatrne na ňom opražte mandle s rozpučeným cesnakom. Robil som ich na večerné chrúmanie, tak som pre milovanú cesnak vynechal. Počas praženia sa môže olej zafarbiť dohneda od mandľlových šupiek. Je dobré dať ich na chvíľu bokom, panvicu vytrieť dosucha a pokračovať ďalej, zbavia sa takto horkosti.

Keď sú hotové, opražte nasucho aj sezam. Potom k nemu v miske primiešajte všetky zvyšné suroviny a do zmesy vysypte ešte teplé opražené mandle. Poriadne premiešajte, aby ich celé obalila a môžete podávať. Uskladnené vydržia maximálne týždeň, ale predpokladám, že ich spravíte len toľko, koľko sa zje na posedenie.

Cesnak aj cibuľa mandliam na počudovanie svedčia, omáčky sú hlavnou chuťou a na konci sa ozve aj paprika. Kto chce, môže ísť aj pikantnou cestou.

Pražené korenené mandle

V zime mám o niečo viac času listovať v kuchárskych knihách a hľadať nové inšpirácie. Túto som našiel v klasike, Kuchyni bohémskej Bratislavy od Petra Ševčoviča. Navyše mi ide v poslednom čase mimoriadne na chuť chren, tak som nemal o čom rozmýšľať.

Suroviny

– 100g tvarohu
– 100g masla
– 3 PL strúhaného chrenu
– 3 PL mletých vlašských orechov
– hrubá morská soľ

Držal som sa receptu, čo znamenalo prepasírovať tvaroh cez sitko. Kúpil som plnotučný hrudkovitý a bol akurát šťavnatý. V porovnaní s mäkkým, aký sa zvykne dávať do koláčov, bol po pasírovaní chutnejší a dodal nátierke dobrú konzistenciu. Nemôžem si pomôcť, ale mäkké tvarohy vo vaničkách pre mňa nemajú takmer žiadnu chuť. Množstva chrenu sa nemusíte báť, tvaroh trochu stiahne ostrosť. Na druhej strane je chren hlavnou hviezdou a ja si chcem pri ňom trochu poplakať a prečistiť dutiny.

Pasírujem tvaroh cez sitko

Ručné práce tu nekončia, musel som ešte načistiť orechy a posmrkať si trochu pri strúhaní chrenu. Hodila sa k tomu hrubá morská soľ, potom už len stačilo všetko poriadne zamiešať vidličkou a natreť na čerstvý poloražný chlieb.

Chrenová nátierka

Či by sa dalo z nátierkou spraviť niečo viac? Uvažoval som nad drvenou rascou alebo bylinkami, nakoniec som to nechal tak. Nabudúce by som použil asi len zelenú vňať, napríklad petržlenovú alebo koriandrovú.

Minulý rok som napísal, že už nič nebude také ako predtým. Len som teraz na pochybách, či to bolo predpovedanie budúcnosti alebo naopak jej vedomé programovanie.

Čo priniesla sedemnástka?

Rád by som napisal, že niečo mimoriadne, ale nie. Z predošlého roka pokračovali náreky nad chýbajúcim personálom. Streetfood sa dostal na každý menší miestny festival a opäť pár šéfkuchárov vrátilo michelinské hviezdy, lebo si začali viac vážiť vlastný život a zdravie.

Gastronomickou scénou najviac rezonovali témy, ktoré sa pretriasali na politickej scéne. Už predtým sa v médiách občas objavila správa o rôznom zložení potravín na našom a západnom trhu, teraz sa to rozvinulo do celej šírky a nielen u nás. Porovnania produktov spravili takmer všetky naše susediace krajiny a väčšinou im vyšlo, že zloženie je iné. Inak povedané, východný blok znesie používanie lacnejších surovín aj vyššie ceny. V kontraste so zatĺkaním výrobcov bolo vyhlásenie politikov EÚ, ktorý problém priznali.

Našu gastronómiu stihli dve krízy, najprv maslová, neskôr vajíčková. Potraviny sú komoditami rovnako ako drahé kovy, a tak sa ani im nevyhýbajú špekulácie. Keď k nim pripočítate dotácie jednotlivých krajín, máte ideálne suroviny na rôzne problémy. Niektorí predpovedali, že to bude len chvíľkový úlet, ale máme nový rok a maslo stojí stále viac ako 10 Eur. Podľa mňa najbližší rok ani dole nepôjde. Našinec otupený nekonečným prísunom apokalyptických správ to síce zaevidoval, ale ako zatiaľ vždy zniesol. To isté pri vajíčkach, v niektorých regáloch buď chýbali alebo ich cena vystrelila na dvojnásobok.

Na konci roka prišli na pretras ešte aj spišské párky. Podľa Asociácie spotrebiteľov prepadli v podstate všetci výrobcovia, následný test štátnej kontroly omilostil troch a jednému zobral európsku ochrannú známku.

Štát ešte v minulom roku spustil svoj Národný potravinový katalóg, z ktorého si prednostne majú vyberať štátne inštitúcie, zdravotnícke zariadenia aj školské jedálne.

Nové podniky pribúdali pomalším tempom a skôr to boli expanzie už zabehnutých mien než úplné novinky. Nováčikovia už nenechávajú nič na náhodu a viac ako po iné roky som dostával do schránky profesionálnejšie spracované pozvánky na otvorenia. Aj keď išlo len o malú biofarmu. PR sa nadobro votrelo aj do foodblogov a občas mám pocit, že bez obligátneho sponzorského auta dnes hádam ani len video nevznikne.

U kávičkárov som zaznamenal jednu novú festivalovú akciu v Piešťanoch. Jej organizácia bola taká utajená, že mnohí do posledného momentu zvažovali svoju účasť, pretože nevedeli, kto za ňou vlastne stojí a čo tým chce povedať. Aj to je výsledok dusna a nedôvery v tejto branži. Na druhej strane to magazín Standard dotiahol do svojej japonskej mutácie a pražiareň Green Plantation sa pokúša o svoju vlastnú plantáž v Brazílii.

section divider
Delikatesy znovu samostatne

Tento rok oslávia delikatesy 10 rokov svojej internetovej existencie. Je to na samostatný článok, ale som rád, že za ten čas dokázali prerásť svoj rozmer. V minulom roku som vďaka nim pomáhal zorganizovať tretí ročník gastrofestivalu Festival chutí Nitrianskeho kraja. Chlebové kurzy bežali naplno a až do neskorej jesene. Vyšla tiež kniha Domáci chlieb a iné dobroty, ktorú som pomáhal lektorovať. K tomu ešte musím pripočítať množstvo článkov, ktoré som napísal pre Metro.

Na začiatku februára sa udeje jedna podstatná zmena – z adresy stránky www.delikatesy.sk vypadne slovíčko etrend. Po šiestich rokoch spolupráce teda odchádzajú delikatesy od Trendu, presnejšie povedané, od News and Media Holdingu. Počas tejto doby som veľakrát dostal otázku, či ma kúpili a podobne. Mali sme len zmluvu o reklamnej spolupráci, Trend mal exkluzívne práva umiestňovať na stránku svoje reklamy stránka aj s obsahom bola, je a bude moja. S Trendom sa mi spolupracovalo dobre a spoznal som tam niekoľko kolegov. Spolupráca občas prerastala aj do samostatných článkov pre magazín (najmä v mojich kávičkárskych časoch), či výpomoc pri webdizajne ich stránok a newslettrov.

Rozchodom delikatesy samozrejme nekončia a budú pokračovať ďalej. Mám rozpracovaných pár noviniek, a myslím, že tento rok je ideálnou príležitosťou ich konečne vybaliť. Teším sa na to ako nikdy predtým.

section divider

Vo vlastnej kuchyni dobre

Desať rokov na delikatesy vás nutne poznačí aj v osobnom živote. Len pozorujem, že za posledný čas tie zmeny nabrali o trochu rýchlejší spád.

Najväčšou zmenou je asi jedálniček, prakticky druhý rok nejem mäso a obmedzil som už aj ryby. Čo teda jeme? To čo už dlho, jednoduché potrvopotraviny – strukoviny, zeleninu, varené zemiaky, kapustu a chlieb. Na raňajky som začal miesto krajca chleba jesť varené kaše. Pravidelne nechám niečo skvasiť alebo vyklíčiť (slnečnica a vlašské orechy sú naozaj parádne). Takže nič mimoriadne, jeme vyslovene jednoduché a sezónne jedlá. Príklad? Obyčajná uvarená šošovica na cibuľke s vareným zemiakom alebo miska jačmenných krúp s mrkvovým šalátom. S nejedením mäsa zažívam rôzne vtipné situácie, najmä na oslavách a návštevách. Ľudia sa tam samozrejme pýtajú, prečo nie mäso a čo vôbec jeme. Často vidím, že evidentne čakajú odpoveď typu tofu a chia semienka. Zistil som však, že kombinácia kaša-strukoviny-kapusta dokáže odzbrojiť aj toho najzarytejšieho klobásožrúta.

K nemäsu musím pripočítať aj absolútny koniec alkoholu. Aj predtým som ho nevypil veľa, takže okoliu už nebolo treba toľko vysvetľovať. Dávnejšie som ale počul zaujímavý postreh od jedného Poliaka, ktorého som stretol. Tiež sa rozhodol úplne abstinovať a skonštatoval, že okolie ľahšie prijme priznanie k homosexualite ako fakt, že nepiješ. Dávam mu za pravdu, sám som zažil, že niektorí to berú doslova ako svoju osobnú urážku.

Podobne čudne sa na mňa dívajú, keď si nedám ani kávu. Počas roka som prešiel fázou, kedy som si ju dal tak raz za týždeň, potom pauza narástla na raz za mesiac. Pred Vianocami sa mi chuť začala postupne vracať a už si ju dám častejšie. Vždy len doobeda a vždy len keď mám chuť. Okolie tu znovu zvedavo pátra po príčinách, ja len veselo odpovedám, že mi skrátka netreba.

Po roku som preklopil otužovanie do tzv. horúcej fázy. Dva roky nazad som začínal sprchou a škrípaním zubami. Tento násilný prístup sa mi vypomstil, potom som dostal dobrú radu otužovať vzduchom. Teda tenšou bundou a tenším paplónom. Prinieslo to svoje ovocie, obe páperové bundy som nemal na sebe už druhú zimu a šál okolo krku som nevidel rovnako dlho. Tým som sa zbavil častých zápalov hrdla. Väčšia zmena nastala v hlave, zmenil som základné nastavenie a proti chladu nebojujem, ale začal som ho prijímať ako priateľa. Naposledy v studených vodách rybníka v Bábe. Len na kotníkoch to ešte trochu hryzie, ale veď ono sa to poddá. V otužovaní sa nie je kam ponáhľať, všetko pekne v kľude. Dupľom po štyridsiatke…

Prečo to všetko? K zmene jedálnička sme smerovali dlhodobo a bez nejakých bočných filozofických úvah. U mňa začal prevažovať pocit, že jedlo ma nemá zaťažovať, ale pomáhať mi cítiť sa lepšie a mať lepšiu náladu. Či sa to podarilo neviem zatiaľ povedať, nemôžem vytrhnúť jednu zmenu a podľa nej hodnotiť celý život ako to má vo zvyku náš typ medicíny. Dlhodobo riešim jeden zdravotný problém, a keď sa mi ho tento alebo budúci rok podarí vyriešiť, bude to celkom zaujímavá správa. A zároveň odpoveď na moju nízku váhu.

Ešte v minulom roku som sa definitívne udobril s našim sporákom, presnejšie jeho rúrou. Stihla opäť vyhorieť, tesne pred Vianocami som v nej za prekvapivo lacný peniaz vymenil kľúčovú súčiastku (ďakujem Kamil) a úspešne napiekol sviatočné pečivo. Verím, že po všetkých tých opravách nastane obdobie kľudu a spokojného pečenia chleba. Ideálne v spolupráci s remoskou, istota je istota.

Veľkou zmenou minulého roka bol aj začiatok chovu včiel. Štúdiom a pozorovaním som strávil podstatnú časť svojho voľného času, tento rok bude zrejme rovnaký. V minulom roku som nevytáčal med, aj keď by sa dal (gaštanovo-levanduľový). To všetko ma zrejme čaká až v tomto, samozrejme za predpokladu, že nám rodina prežije. Pri tejto teplej zime mám o ňu trochu obavy. Nech je akokoľvek, určite nám pribudnú ešte 1-2 úle, aspoň budem vedieť porovnať jednotlivé včelstvá a robiť lepšie rozhodnutia.

section divider

Čo príde

Všetko podstatné už vlastne prišlo, preto ten nadpis, že obrat pokračuje. Žiadna zo zmien sa nestala zo dňa na deň, ani vojna v skutočnosti nezačne prvým výstrelom. A čím dlhší časový úsek, tým lepšie sa dajú jedlotlivé zmeny pozorovať. Pamäť mi našťastie slúži, tak ju v tomto roku budem využívať ešte viac. Napíšem viac článkov, kde budem hodnotiť posun celej gastroscény. Verím, že pribudne aj viac recenzii a objemnejších článkov.

V gastroscéne zatiaľ nevidím nič mimoriadne. Priestor sa podľa mňa len prečistí a prežije len to životaschopné. Karty môže zamiešať štát, ktorý sa rozhodol ešte viac posilniť svoj vplyv v podpore domácich výrobcov a pestovateľov. Áno, k podpore nutne patrí aj nepríjemná kontrola.

Ďakujem vám za priazeň počas minulého roka, aj pár povzbudzujúcich slov, ktoré ste mi občas (napríklad pri súťažiach) napísali. Teším sa, že sa mi podarilo delikatesy udržať a verím, že tak ako prežili napríklad narodenie potomka, prežijú aj zmenu jedálnička a životného štýlu.

Všetko dobré v 2018 a buďte zdraví!

 

Sviatočné upratovanie mi prihralo do rúk starý papierik, na ktorom som mal opísaný recept z austrálskeho magazínu o bývaní. Syrové sušienky, ktoré si viete urobiť aj do zásoby a použiť v prípade prepadnutia náhlou návštevou.

Suroviny

– 250g masla
– 1 HR strúhaného cheddaru
– 1 HR strúhaného parmezánu
– 2 HR (300g) polohrubej múky
– 2 ČL horčicového prášku
– 2 ČL citrónovej šťavy

V podstate ide hrnčekový recept, ktorý neobsahuje žiadne vajíčka. Ako prvé si nastrúhajte oba syry. V miske alebo robotovi ich potom vymiešajte spolu s mäkkým maslom, polohrubou múkou, citrónovou šťavou a horčicovým práškom. Kde ho zohnať? Nemusíte kvoli pár sušienkam kupovať hneď celé balenie. Stačia horčicové semienka podrviť v mažiari alebo mixéri a máte prášok. Pozor, lyžička semienok nerovná sa lyžička prášku. Ako bonus môžete pridať aj trochu čerstvo nastrúhanej citrónovej kôry. Soľ netreba, oba syry ju mali dostať v akurátnom množstve. Komu sa ziada viac, nech si samozrejme kľudne pridá.

Cheddar, parmezán a horčica

Z hladkého cesta ušúľajte valec s priemerom 4 cm, zabaľte ho do potravinovej fólie a odložte do chladničky aspoň na 2 hodiny. Chladničku môžete vystriedať za mrazničku a mať tak záložný obušok ak vás prepadne návšteva.

Cesto pripravené do chladničky alebo mrazničky

Či už použijete cesto po dvoch hodinách alebo po hodinovom rozmrazení, stačí ho nakrájať na kolieska a poukladať na vymastený plech. Z jedného valca by malo vyjsť 30 koliesok. To je akurátna dávka na zaplnenie jedného plechu.

Nech nie sú také plané, prebehol som ich vlnovkovým radielkom do kríža. Pečú sa pri 170°C cca 12 minút, resp. kým nemajú zlatisté okraje.

Syrovo-horčicové sušienky

Hotové sušienky majú jemný citrónový nádych a peknú syrovú chuť. Dajú sa samozrejme jesť len tak, ale násobne lepšie chutia v kombinácii s jogurtovým dipom alebo pitím.

Syrovo-horčicové sušienky

Cez Šurany ideme občas na výlet, milovaná tam chodieva aj pracovne. Práve od nej som dostal tip na Kaviareň Žofia.

Prečo sa podnik volá po Žofii Bosniakovej? Pretože táto barónka je rodáčka zo Šurian. Žila v 17-tom storočí a bola známa svojou štedrosťou. Založila útulok pre chudobných a nemocnicu, neskôr ju uctievali ako sväticu. Chudobným rozdávala malé chleby, ktoré poznáme dodnes ako bosniaky. Aktuálne sú jej pozostatky uložené na Strečnianskom hrade, tam aj prežila väčšinu života. Predtým bola jej múmia v kostole v Tepličke nad Váhom, kým ju v roku 2009 nezničil podpaľač.

Podnik je na hlavnej triede tohoto mestečka. Vybrali sme sa tam ešte minulú nedeľu po kúpaní, ale otvárali až po 16-tej. Tak sme to skúsili o týždeň neskôr, trochu sa pomotali po okolí a vošli do predvianočne vysvieteného podniku. Interiér je ladený do zelena a má útulné sedenie. Priestor je delený na dve časti, predná má pekný výhľad na ulicu a vzadu je trochu viac súkromia. Pod barom je knižnica s kopou kníh.

Kaviareň Žofia

Hlavným lákadlom sú tu torty a zákusky, tak sme si po krátkom výbere objednali pavlovu (2,70€), čokoládovo-višňovú tortu (2,30€) a čokoládovú tortičku s ovocím (2,20€). K tomu aspoň na skúšku jedno espresso (1,30€).

Višňová torta

Zákusky boli naozaj chutné, vrátane pavlovej, ktorú inak neobľubujem. Višňová mi chutila najviac, bola po ovocí kyslá a nie presladená. Minitortička mala v sebe ťahavý čokoládový krém a navrchu bobuľové ovocie.

Káva prišla v peknej šálke a neprezrádzala svôj pôvod. Mala však veľmi svetlú cremu a slabú chuť, na kávu toto miesto nie je. Ak teplý nápoj, potom by som si skôr vybral niektorú z horúcich limonád, ktoré ponúkajú.

Espresso v kaviarni Žofia

Napriek tomu hodnotím podnik na miestne pomery dobre. Bola tu príjemná atmosféra aj ochotný personál. Ak tadeto budete mať cestu, určite sa zastavte a ochutnajte.
Naša celková útrata bola 8,50€

section divider

Trochu vlastivedy

K Šuranom musím spomenúť ešte pár ďalších detailov. V ich mestskej časti sa nachádza archeologická lokalita Zámeček, ktorú prezývajú aj Slovenská Trója. S rozlohou 15 hektárov je to jedno z najväčších a najvýznamnejších nálezísk v strednej Európe. Našla sa tu napríklad Hrádocká Venuša, mali sme ju pred Eurom na slovenskej dvojkorunáčke. Dnes je v lokalite archeopark, ktorý sa postupne rozširuje.

Kúsok od Šurian sú Tvrdošovce, kde miestne družstvo pestuje vo veľkom rakytník v biokvalite. Opačným smerom je termálne kúpalisko v Podhájskej a celý kraj je prešpikovaný tabuľami predajcov zeleniny. Namiesto Predaja z dvora tu často pri ceste svieti nápis Predaj z poľa.

section divider

Kaviareň Žofia
M.R. Štefánika 4
94201 Šurany
https://www.facebook.com/Kaviareň-Žofia-920086564763102/

Cukrová repa je vďačná surovina na experimentovanie, tak som ju skúsil nasladko aj naslano.

O tejto repe som písal pred rokom, vtedy som ich dal do koláčov, do cesta aj do makovej plnky.  Tentokrát som na to išiel od slaného konca. Skúsil som spôsob, ako použil Ottolenghi na zeler pečený v celku. Repa však bola obrovská a stále sme len s remoskou, tak som ju musel pred pečením prepoliť. Potom som ju poriadne ponatieral olivovým olejom, posypal hrubozrnnou morskou soľou a zabalil do alobalu. Takto sa piekla celú hodinu.

Pečená cukrová repa

Prepiekla sa dobre, ale výsledok bol na mňa trochu príliš sladký. Navyše tam nebola ďalšia chuť, ktorá by to vyvažovala (ako horkosť spomínaného zeleru). Dochuť sa ale dal pri servírovaní, napríklad čerstvou šťavou z citróna.

Pečená cukrová repa

Cukrová repa naslano

section divider

Keď cukrová, tak radšej nasladko

Ostal som radšej v sladkom a skúsil z nej urobiť orieškovú nátierku. Tona cukru ako v talianskom originály nie je potrebná, stačí najemno nastrúhať alebo rozmixovať uvarenú repu. Potom už len pridať kakao a čerstvo upražené lieskovce. Čím viac, tým lepšie. Chuť bola dobrá, ale treba sa pripraviť nato, že cukrová repa sa predsalen trochu prejaví vo výslednej chuti. Nie nepríjemne, ale predsa.

Kakao a cukrová repa

Oriešková nátierka z cukrovej repy

Tu istú masu som pomerne úspešne použil aj do kysnutého závinu.

Pripravený na zatočenie

Kysnutý závin s kakaovou plnkou

Lepší aj chutnejší výsledok som ale dosiahol s bielou verziou. Uvarenú repu som rozmixoval spolu so strúhaným kokosom. Na polovicu veľkej repy som dal asi 2 PL kokosu, viac netreba. Pridal som aj trochu cukru, ale dôležitejšia je citrónová šťava. Tou sa výsledná chuť priblíži k tvarohu. Dokonca aj konzistencia masy vďaka kokosu pripomína jeho hrudkovitosť. Masu som jedol len tak, s trochou medu, ale skúsil som ich dať aj do pečených buchiet. Tam tvarohovosť zanikla, ale stále to bola veľmi dobrá a chutná plnka.

Ak sa vám ešte podarí nejakú zatúlanú nájsť popri ceste, určite ju vezmite a skúste. Len jedno upozornenie – skladujte ju doma len pár dní, veľmi rýchlo zmľandravie.

Čas predvianočný nie je len o pečení, ale už dlho aj o knihách. Tento rok sa ich nazbieralo pomerne veľa a súťaž tu tiež dávno nebola, tak je čas, aby konečne začala poriadna zima a prišli Omrvinky.

Knihy

Mini mánia

Minimánia a šunkové minicroissanty

Od Slovartu, v mäkkej väzbe, ale zato s parádnymi fotkami aj dobrými nápadmi. Zaujímavým detailom je, že autorka nie je foodbloggerka, ale riaditeľka Rakúskeho inštitútu pre medzinárodnú politiku (oiip). V knihe sú recepty na jednohubky, plnené taštičky, sladké sushi a more obložených sušienok naslano aj nasladko. Orietačná cena je 12,95€, knihu zoženiete napríkad tu.

Mešteky s ryžou ricottou

section divider

Domáci chlieb a iné dobroty

Lúpačka z Domáceho chleba a iných dobrôt

Táto kniha si musela na svoje vydanie počkať celý rok. Teraz sa to konečne podarilo. Teší ma to aj preto, pretože som ju pomáhal redigovať. Preklad je z maďarského originálu a stál ma more hodín štúdia pekárstva aj porovnávania odlišného značenia typov múk. Kým my poznáme 00, T650 či polohrubú, v Maďarsku sú to BL55, BL80, BL112 či BFF55.

Staré cesto

Autorka Maria Libor Tóth síce nepoužíva prírodný kvas, ale veľmi často pracuje s tzv. starým cestom a jej návody sú presné. Žiadne rýchlovky, nevynecháva žiadnu fázu prípravy či kysnutia. Kniha je vlastne zavŕšením blogu Limarina pekáreň, ktorý autorka vedie od roku 2008. Kto z vás vie po maďarsky, mrknite na Limara péksége.

Navyše je mi pri záplave cudzokrajných kníh blízka, pretože sú tam pečivá, ktoré dobre poznáme aj u nás – lúpačky, biele zemiakové chleby, lángoše. Kniha stojí 13,93 a dá sa kúpiť priamo vo vydavateľstve Zelený kocúr.

section divider

Top miesta na Slovensku / Top Places in Slovakia

Top miesta na Slovensku - Concept Coffee Roasters

Kniha dáva aktuálny prehľad kaviarní, cukrární a bistier po celkom Slovensku z pera Simony Budinskej.  Možno si spomínate, že s článkami začínala práve na tejto stránke, dnes už niekoľko rokov vedie samostatný projekt Kávičkári. Na internete vídam kritiku, že je písaný príliš PR štýlom. Výber podnikov v tejto knihe to však nepotvrdzuje, veľkú časť by som odporučil aj sám. Ku koncu je aj niekoľko rozhovorov plus pár receptov. Tento typ kníh má svoj jednoznačný význam, pretože na papieri zachytáva okamih doby. Na internete sa časom stratí, prepíše, vymaže a zabudne.

Kniha je dvojjazyčná, v slovenčine a angličtine. V obchode stojí 15,92€ a výťažok z nej darovala autorka OZ Vagus, ktoré sa stará o ľudí bez domova (napríklad v kaviarni Dobre Dobré).

Top miesta na Slovensku - Gio Caffé

section divider

Príbehy z kuchyne 2

O foodblogerkách Marte Marčákovej a Martine Dorkinovej som písal už pred rokov. Vtedy spoločne vydali knihu Príbehy z kuchyne. Tá sa medzičasom rozchytala a miesto dotlače vydali tento rok číslo 2. Nájdete tam rovnako pekné „kinfolkové“ fotky, 100 receptov s verziami bez múky, laktózy či pečenia. Prvých 100  objednávok dostane pribalený darček.

Kniha stojí 15,50€ a dostanete ju priamo u autoriek.

section divider

První republika u stolu

Prvá republika je dnes v móde aj v gastronómii, mnoho bratislavských podnikov dnes varí podľa kultových kníh od Petra Ševčoviča. Táto kniha je od Jaroslava Vašáka a má podtitul: Na čem si pochutnávaly celebrity a co se jedlo v běžných domácnostech.

Stojí 15,59€ a dostanete ju napríklad v tomto eshope.

section divider

Sladké pokušenie

Táto kniha je zaujímavý počin denníka Pravda a jeho kulinárskej odbočky Varecha. Tento portál funguje od roku 2009 a obsahuje okolo 50,000 receptov. Do knihy z nich zradili zhruba 100. Šikovný detail je, že každý obsahuje odkaz, kde nájdete pôvodný recept aj s postupom. Ešte lepšie je, že sa môžete opýtať priamo autora na tipy a triky, v prípade, že vám niečo nevyšlo.

Kniha svojí v predpredaji 7,92€ a dostanete ju priamo na varecha.sk.

section divider

Sprievodca vínami Slovenska (2017)

Stálica medzi knihami o víne vychádza aj tento rok. Vladimír Hronský ponúka na 288 stranách aktuálny prehľad slovenských vín zo 65 vinárstiev.

Knihu dostanete za 14,95€ priamo v Slovarte.

section divider

Z drahého hotela do pouličného varenia

Šéfkuchára Tomáša Tejbusa poznáte buď z Grand Hotela Kempinsky v Tatrách alebo z relácie Slovensko chutí na RTVS. Nedávno sa rozhodol prejsť do vlastného a postaviť sieť pouličného jedla po celom Slovensku. Začať má v Prešove a až po vychytaní múch prísť do Bratislavy. Variť má vynovenú slovenskú kuchyňu, vrátane vyprážaného syra. Projekt sa volá Folks Food Truck a kompletná správa o ňom je tu.

Pouličné jedlo z tzv. food truckov evidentne prebralo módnu štafetu po cheesecaku a hamburgeroch, je všade kam oko dovidí. Zároveň s ním ide aj renesancia lokálnych jedál a pôvodných receptov. Tomuto trendu sa celkom teším, len ma občas vyruší jediné – keď takýto projekt dostane krkolomné anglické meno. To sa naozaj v našom reálne bohatšom jazyku nenájde nič rozumné, čím by sa dal pomenovať nový podnik? Opýtam sa inak, má povedzme dánska Noma menej zákazníkov zato, že jej meno je skratkou v miestnom jazyku? (pozn. nordisk+mad=nordické jedlo). Ak sa už snažiť o renesanciu slovenských jedál, potom poriadne a nie pod cudzími slovami.

section divider

Šesť chodov od šiestich kuchárov

Michal Kordoš alebo inak zvaný Foodman má skúsenosti s popup reštauráciami. Najnovšie spojil piatich svojich kolegov do benefičnej akcie v bratislavskej Starej Tržnici. Každý zo známych šéfkuchárov navarí jeden zo šiestich chodov.

Akcia bude 12. decembra o 19:00 a lístok stojí 150€. Polovica je vraj už fuč.
section divider

Pohľad do budúcnosti

V 2018 ma čakajú dve veľké veci. Prvou je, že delikatesy budú oslavovať 10 rokov fungovania webstránky. Druhou bude jedna veľká zmena, ktorou si stránka prejde práve na svoj sviatok a ohlásim ju hneď ako budem môcť. Z oboch sa teším a čakám, čo prinesú.

section divider

Súťaž

Minimánia, Domáci chlieb a Top Miesta

Súťažiť budeme o 5 kníh, ktoré som dostal z vydavateľstiev Slovart a Zelený kocúr. Je to 3x Domáci chlieb a iné dobroty a 2x Minimánia. Stačí ak mi do stredy 6. decembra 2017 polnoci pošlete odpoveď na nasledovnú otázku: Varíte radšej z kníh alebo z internetových receptov? Ak máte chuť, môžete odpoveď rozvinúť aj o konkrétne príklady.

Odpovede posielajte iba emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, v predmete uveďte slovíčko Súťaž.

Piatich výhercov oznámim nasledujúci deň, teda štvrtok 7. decembra v tomto istom článku.

 

V Štiavnici sa sem tam objavila lepšia káva na mlynčekoch niektorých kaviarní, ale stabilné miesto doteraz nemala.

Chodievame sem pravidelne, ale sú roky, kedy sa do Štiavnice takmer nedostaneme. Neboli sme tu asi rok a po toľkom čase som sa sem dostal nie kvôli výletu, ale kvôli úplne iným veciam. Piatok ráno sme prišli do Štiavnice takmer ako lietadlom. V serpentínach okolo Štiavnických Baní sme sa ocitli nad oblakmi, po príchode z nich vytŕčali len vežičky hradu, Klopačky a kostolov. Inverzia ako vyšitá.

Uličky Banskej Štiavnice

Banská Štiavnica a inverzia

Tip na kaviareň a coworking Stará škola som dostal už dávnejšie, veď podnik je otvorený už od minulej zimy.  Nájdete ho v srdci starého mesta, na Andreja Kmeťa, oproti Divnej pani a neďaleko Hotela Bristol.

Stará škola

Interiér je vymódnený zelenou tabuľou, farebnými stoličkami a peknou cementovou dlažbou. Na stoloch sú kde tu karty a rôzne stolové hry, na stene zas tróni veľké chuťové koleso. Je to pozostatok cuppingu, ktorý sa tu konal.

Interiér kaviarne

Kávové koleso

Boli sme tu v čase obeda, takže sme boli takmer jediný hostia. Vybrali sme si cascaru (2,40), doubleshot (2,40) a neskôr makový cheesecake (2,90). Popri tom je tu k dostaniu aj drip, cascara a ďalšie kávové špeciality. Na mlynčeku mali El Salvador Carlos Pola od brnenských Rusty Nails. Ochutnať sa ešte nedávno dala napríklad aj v Priestore pána Králička.

Espresso El Salvador z Doubleshot

Káva bola nad očakávania. V single verzii by bola možno pre pospolitý ľud kyyyslaaá, ale dvojitá chutila vo svojej mohutnosti husto a sladko.

Cheesecake mi chutil, dobre urobenej klasike sa nedá nič vytknúť.

Makový cheesecake

Celkový dojem bol výborný a barista zhovorčivý. Priestor a ponuka by obstáli aj v omnoho väčšom meste. Na druhej strane rovnako dobre zapadá do Štiavnice, kde má ešte aj pohrebníctvo na priečelí kreatívne spracovanú tabuľku.

Cestou domov som narazil ešte na toto. Všímajte, káva na prvom mieste! Len neviem, či má byť na jednej úrovni práve s uhorkou, ale proti gustu…

Stratený nákupný zoznam

section divider

Stará škola
Andreja Kmeťa 121/9
96901 Banská Štiavnica
www.facebook.com/staraskolabs/

Pôvodne to mala byť recenzia jedného kuchynského robota, ktoré som dostal na okrúhly sviatok, ale nakoniec som sa rozhodol, že to vezmem trochu podrobnejšie. Navyše idú sviatky, tak sa môj sumár možno bude hodiť pri nákupe.

Môj „vozový“ park

Skúsim na pozadí svojho používania načrtnúť, čo všetko som používal a prečo som si to vyberal. Vo svojich začiatkoch si spomínam na dva stroje – tyčový mixér s kovovou nohou Tefal a malý mlynček na kávu s čepeľami Bosch. Tyčový mixér som neskôr odpálil, ale mlynček funguje dodnes. Melieme na ňom mak, a keď potrebujeme, tak trstinový cukor na práškový.

Potom prišiel kuter Philips HR 7620/70, ktorý som podrobnejšie rozobral v článkoch tu (2008) a tu (2014). Ako pozerám, vyrába sa dodnes v takmer nezmenenej podobe, akurát vymenili farby a možno sa pohrali trochu s príslušenstvom. Stroj stále slúži ale v tomto roku ho nahradil veľký kuchynský robot. Miesta síce máme v kuchyni dosť, ale radšej ho využijem na ťahanie cesta ako zapratanie dvoma strojmi, takže som kuter pekne zabalil a uskladnil v pivnici.

Miesto neho som mal vysnívaný Kitchenaid Artisan. Na tento stroj som počul nielen chválu, ale ja občasnú kritiku. Najmä od ľudí, ktorí ho mali niekoľko desaťročí a vymenili ho za novšie verzie. Cena začína niekde na 600 eurách a tieto peniaze som zatiaľ vždy radšej investoval do niečoho iného.

Keď rodina špekulovala nad mojím narodeninovým darčekom, padla voľba na pomerne chválený Kenwood kMix KMX61 s bohatým príslušenstvom. V alza.sk stál okolo 300 eur. Hlavný dôvod daru a kúpy bolo časté miesenie cesta na chlieb, ktorý pečiem zhruba 3x do týždňa.

section divider

Veľký robot v akcii

Kuchynský robot Kenwood kMix

Stroj má veľkú váhu a pomerne dobré spracovanie. Všetko drží na svojom mieste, aj keď sa v nerezovej miske krúti pod hákom 1,3kg tuhšieho cesta. Misa má poriadnu rúčku, ktorá padne do ruky aj mocnejším chlapom, takže sa dá dobre uchopiť aj pri ručnom domiesení cesta. Potešilo ma, že výška jednotlivých nástavcov sa dá upraviť povolením alebo utiahnutím matice pribaleným kľúčom. Tri základné nástavce aj misa môžu ísť do umývačky riadov, takže tam tiež nie je problém. A pribalili aj šikovnú plastovú špachtľu. Jediné, čo poriadne nesedí je plastový kryt misy, ktorý ma zabraňovať fŕkaniu cesta pri miešaní. Uchytáva sa na hlavu robota a mal som pocit, že pri zdvihnutom ramene môže kedykoľvek padnúť. Pre porovnanie, Kitchenaid Artisan dáva kryt na miešaciu misu a výška nástrojov sa upravuje centrálne, nastavením celého ramena, nie pre každý nástavec zvlášť.

Nadstavce sa dajú upraviť pomocou matice

Nepoužiteľné strúhadlo

V doplnkovom príslušenstve je mlynček na mäso a strúhač s piatimi nadstavcami. Mlynček pri prvom testovaní fungoval ako má, spokojne pomlel mäso aj zeleninu a v balení je množstvo prídavných dielov aj rôznych druhov sitiek. So strúhačom to bolo horšie. Hodil som doň zemiak a mrkvu, zapol, zatlačil a nič. Tak som ho rozobral a pozrel sa na samotné strúhacie nože. Zistil som, že neboli nijakým spôsobom nabrúsené. Vo fabrike do plechu iba vyrazili diery a ďalej žili v presvedčení, že hádam budú aj strúhať. Ani náhodou. Neverím, že by reklamácia tento problém odstránila, tak som skočil do dielne a nože si prebrúsil sám. Odvtedy strúhadlo konečne strúha a kuchynský život ide ďalej. Nadstavce na mletie mäsa a strúhanie zeleniny sú z hliníka, takže sa nedajú čistiť v umývačke riadov.

Strúhadlo po nabrúsení

Strúhadlo po nabrúsení

Omnoho viac ma zaujímalo, ako to bude s miesením cesta na chlieb. Stroj na nízkych otáčkach utiahne čo treba a beztak väčšinou nepečiem z dávky väčšej ako 1,3kg. Zistil som, že je dobré začať s redším cestom a až potom postupne pridávať múku. Čím je cesto tuhšie, tým viac sa tlačí hore. Aby sa nenamotalo do otáčacieho mechanizmu, je tam zábrana. Napriek tomu treba pri miesení stáť a čas od času stroj zastaviť, cesto zoškrabať z háku a opäť pustiť.

Z ostatných článkov aj kurzov asi viete, že doteraz som doma miesil chlieb len ručne a v drevenom korýtku. S novým robotom som pár krát zamiesil, ale korýtko v pivnici neskončilo. Práve naopak. Ak mám porovnať ručné miesenie a robota, vyberám si jednoznačne korýtko. Nie preto, že ma viac baví ručné miesenie, ale z čisto praktických dôvodov. Pri ručnom miesení si stačí po práci umyť ruky a trochu oškrabať misu. Pri miesení v robotovi treba poumývať misu aj hák, prípadne aj pomúčený stroj. Ak nie ručne, tak to celé zaberie miesto v umývačke riadov, kam by sa inak zmestilo niečo iné. Keďže varíme veľa a denne, to zabraté miesto v umývačke skutočne chýba. Netreba zabúdať ani na leštenie, ochytaná alebo neutretá nerezová misa vyzerá v peknej kuchyni asi ako limuzína zasvinená od prachu a blata.

Tuhšie cestá sa v robotovi poriadne nepremiesia, len sa otáčajú na háku, aj keď ho maticou spustíte takmer na dotyk s misou. Na druhej stane je robot výborný na vysoko-hydratované cestá, ktoré by ste inak miesili na linke len s pomocou oleja alebo špachtle. Dobrú prácu spraví aj pri mimoriadne lepkavých cestách (špalda).

Čo sa týka ostatných nástavcov, metlička na sneh je výborná, ale hodí sa viac na veľké práce a koláče. Na 2-3 bielky alebo 250ml šľahačky radšej vezmite tyčový mixér alebo metličku. Trené cestá tomuto robotovi idú veľmi dobre, ale mi príde zbytočné špiniť ho pre malé koláče. Skúsil som rôzne bábovky, piškóty aj hustejšie ovocné koláče, kde sa na konci do cesta zapracováva sneh. Robot má na to samostatný režim, kedy sa lopatka otáča mimoriadne pomaly. Výsledok je hladká masa, ktorá sa po upečení nevyduje na mieste, kde vám zostala hrudka snehu. Trené cestá sú teda ako od profíka.

kMix musím pochváliť za tichosť práce. Najviac ho používam pri najpomalších otáčkach, a tam je mimoriadne tichý. Príkon motora je 500W. Ak ho necháte zapnutý v sieti, kontrolka nad vypínačom bude stále slabo svietiť. To mi trochu vadí, prístroj mohol mať hlavný vypínač, pri ktorom nebude mať stroj žiaden odber. Tým skôr, že tento typ stroja určite nebudete odkladať z linky a môže byť stále zapojený.

section divider

Veľká limuzína vs. menší pracant

Celý robot má však jedno veľké ale. Vrátim sa k nadpisu a prirovnám to celé k autám. Veľký kuchynský robot je pre mňa ako drahšia limuzína. Silný motor utiahne všetko, má kopu funkcii a nadstavcov, je v peknej farbe a dobrom vypracovaní, dá sa vystaviť na obdiv. Väčšinu času však môj robot sedí naleštený v garáži, pretože auto nižšej triedy ma odvezie rovnako, všade s ním zaparkujem, výkon mi stačí na väšinu typov ciest a nemusím sa báť ani občasných škrabancov.

Určite sa bude hodiť na väčšie pečenia, ale nie som cukrár a ani nežijem z koláčov. Veľké oslavy tiež nemáme každý rok. Väčšinu času potrebujem teda variť a s tým mi viac a častejšie pomôžu nože starého kutra.

Celý výber sa (ako pri všetkom) zúži hlavne na spôsob používania. Pri výbere vám poradím to najhlavnejšie – podrobne si spíšte, čo ste za posledných pár týždňov varili a piekli. A potom sa pozrite, pri ktorých jedlách a zákuskoch by sa dal použiť niektorý z kuchynských pomocníkov (tyčový mixér, stolový mixér, kuter, robot). Z toho vám presne vyplynie, aký stroj potrebujete. Ak ste povedzme mamou širokej rodiny a každý víkend vypekáte koláče, torty a prípadne aj chlieb, určite ho využijete viac ako ja a kúpa bude mať zmysel. A keď k tomu pridáte napríklad aj mletie mäsa, tak si ho rozhodne kúpte. Dokúpiť sa dajú aj nadstavce na výrobu cestovín, ale opäť si musíte zvážiť, ako často ich chcete a skutočne aj budete pripravovať.

Moje doterajšie kuchynské skúsenosti mi hovoria, že si ako 3-členná rodina bohate vystačíme s dvoma strojmi – tyčovým mixérom a kutrom. Všetko ostatné sa dá spraviť rýchlejšie a v ruke. Tyčový mixér brávame aj všade so sebou, kuter zas pomôže pri posekaní tuhších zelenín, dávnejšie som v ňom robieval aj mleté mäso na fašírky. Robot pre mňa nikdy nie je univerzálny alebo všehoschopný. Sú veci, ktoré zvláda výborne, ale sú veci, pri ktorých bude slabý alebo nepraktický.

section divider

Kovové prevody a to ostatné…

Na internetových fórach je toto asi najčastejšia otázka – či má stroj kovové prevody a súčiastky. Mnohí tomu prikladajú veľkú doležitosť, pretože sa buď v minulosti popálili na lacnom šunte z plastu, prípadne to počujú z každej strany už aj od samotných výrobcov v ich reklamách. Kovovými prevodymi sa chváli ako Kitchenaid, tak aj lacnoška z Lidla.

V skupine Pečem peceň na Facebooku je otázka aký robot si kúpiť na miesenie cesta takmer na dennom programe. Niekto chváli Etu Gratus, iný zas ospevovaný Kitchenaid a sú tam aj ľudia, ktorý chvália Sencor. Stálicou medzi kuchynskými robotmi je Bosch MUM. Internet je tiež plný názorov typu: „tých 300W v prípade KitchenAid úplne stačí, má iný princíp pohonu, tak zvládne toho dosť“. To je celkom slušná mystifikácia.

Treba si prečítať návod, v ktorom výrobcovia uvádzajú, koľko môže stroj nepretržite pracovať a akú prestávku potrebuje pred ďalšou prácou. Tieto údaje nie sú pre srandu. Pri tyčových mixéroch je obvyklé, že tam je uvedených len 30 sekúnd. Pri mojom bamixe sú to napríklad 2 minúty a pri kMixe je to 5 minút plus 20-minútová prestávka pred ďalšou prácou. Pri Bosch MUM ani pri Kitchenaid Artisan som tento údaj v návodoch nenašiel. Iba zmienku, koľko treba mixovať a miešať jednotlivé typy cesta. Ako aj pri autách, ani robotom nerobí dobre túrovať alebo zaťažovať ich stále naplno. Ak chcete robot na miesenie chleba a ste zvyknutý, že miesenie má trvať 10-15 minút, potom sami vidíte, že to do výrobcom udávaných 5-tich minút nenapracete. Kvalita vypracovania cesta potom nezáleží ani tak od toho, či to robil stroj alebo vy, ale skôr od kvality múky a typu receptu. V upečených chleboch som výraznejší rozdiel v striedke nevidel. Pri trených cestách rozdiel vyslovene bije do očí.

Ale späť k prevodom. Kov nie je všetko a tiež sa môže puknúť. Alebo horšie, robot nadmerne zaťažíte, prevody to prežijú, ale odpasiete tým samotný motor, prípadne elektroniku. V takom prípade znamená oprava len dve veci. Buď budete jesť najbližší mesiac iba zemiaky alebo kúpite rovno nový stroj. Niektorí výrobcovia si dali povedať a predsalen do svojich strojov namontovali jedno plastové koliesko. Je to lacný medzikus, ktorý v prípade záťaže zlyhá, ale uchráni tým motor pred katastrofou.  Následná oprava vás už nezruinuje. Pokiaľ viem, toto riešenie používa napríklad Bosch MUM, resp. každý stroj, ktorý uvádza, že stroj obsahuje poistku proti preťaženiu.

Kitchenaid Artisan má podľa mňa aj ďalší problém. Vďaka svojej povesti budí možno až prílišnú dôveru a ľudia majú potom tendenciu nakladať mu viac, než mu je milé alebo osožné. Viem o prípadoch, že si tento stroj kúpili do kaviarní a reštaurácii, kde nakoniec nevydržal. Bacha si treba dať aj na mimoriadne zlacnenú verziu tohoto mixéra v rakúskom Merkure (vďaka Tomášovi za upozornenie). Volá sa Classic, má príkon znížený na 275W a cena je asi polovica normálneho Artisanu. Keď si však pozriete recenzie (napríklad na Amazone), tak nájdete príliš veľa ľudí, ktorí sa sťažujú na vypadávanie kovových pilín z útrob stroja. Spomeňte si ako dopadla hociktorá pôvodne drahá a kvalitná lahôdka, ktorú chcel výrobca priblížiť širokým masám. Trebárs šunka, párky alebo olivový olej. Ako sa vraví, zadarmo je len syr v pasci na myši.

section divider

Záver

Nech si už vyberiete akýkoľvek stroj, skúste týchto pár základných pravidiel:

  • nikdy nie podľa farby
  • príkon a kovové prevody nie sú všetko
  • vyberajte podľa najčastejšieho použitia (aj keď možnosť rozšírenia je dobrý bonus)
  • nesnažte sa za každú cenu ušetriť, ale ani nečakajte 30 ročnú prevádzku
  • aj kvalitný výrobok používajte s mierou a stroj zbytočne nepreťažujte, predĺžite jeho životnosť

Držím vám palce vo výbere a sám som zvedavý, ako dopadne test po rokoch používania v prípade môjho kMixu. Do komentárov samozrejme možete už dnes napísať, aký stroj máte doma a ako ste s ním spokojní.

 

Pôvodne to mala byť recenzia jedného kuchynského robota, ktoré som dostal na okrúhly sviatok, ale nakoniec som sa rozhodol, že to vezmem trochu podrobnejšie. Navyše idú sviatky, tak sa môj sumár možno bude hodiť pri nákupe.

Môj „vozový“ park

Skúsim na pozadí svojho používania načrtnúť, čo všetko som používal a prečo som si to vyberal. Vo svojich začiatkoch si spomínam na dva stroje – tyčový mixér s kovovou nohou Tefal a malý mlynček na kávu s čepeľami Bosch. Tyčový mixér som neskôr odpálil, ale mlynček funguje dodnes. Melieme na ňom mak, a keď potrebujeme, tak trstinový cukor na práškový.

Potom prišiel kuter Philips HR 7620/70, ktorý som podrobnejšie rozobral v článkoch tu (2008) a tu (2014). Ako pozerám, vyrába sa dodnes v takmer nezmenenej podobe, akurát vymenili farby a možno sa pohrali trochu s príslušenstvom. Stroj stále slúži ale v tomto roku ho nahradil veľký kuchynský robot. Miesta síce máme v kuchyni dosť, ale radšej ho využijem na ťahanie cesta ako zapratanie dvoma strojmi, takže som kuter pekne zabalil a uskladnil v pivnici.

Miesto neho som mal vysnívaný Kitchenaid Artisan. Na tento stroj som počul nielen chválu, ale ja občasnú kritiku. Najmä od ľudí, ktorí ho mali niekoľko desaťročí a vymenili ho za novšie verzie. Cena začína niekde na 600 eurách a tieto peniaze som zatiaľ vždy radšej investoval do niečoho iného.

Keď rodina špekulovala nad mojím narodeninovým darčekom, padla voľba na pomerne chválený Kenwood kMix KMX61 s bohatým príslušenstvom. V alza.sk stál okolo 300 eur. Hlavný dôvod daru a kúpy bolo časté miesenie cesta na chlieb, ktorý pečiem zhruba 3x do týždňa.

section divider

Veľký robot v akcii

Kuchynský robot Kenwood kMix

Stroj má veľkú váhu a pomerne dobré spracovanie. Všetko drží na svojom mieste, aj keď sa v nerezovej miske krúti pod hákom 1,3kg tuhšieho cesta. Misa má poriadnu rúčku, ktorá padne do ruky aj mocnejším chlapom, takže sa dá dobre uchopiť aj pri ručnom domiesení cesta. Potešilo ma, že výška jednotlivých nástavcov sa dá upraviť povolením alebo utiahnutím matice pribaleným kľúčom. Tri základné nástavce aj misa môžu ísť do umývačky riadov, takže tam tiež nie je problém. A pribalili aj šikovnú plastovú špachtľu. Jediné, čo poriadne nesedí je plastový kryt misy, ktorý ma zabraňovať fŕkaniu cesta pri miešaní. Uchytáva sa na hlavu robota a mal som pocit, že pri zdvihnutom ramene môže kedykoľvek padnúť. Pre porovnanie, Kitchenaid Artisan dáva kryt na miešaciu misu a výška nástrojov sa upravuje centrálne, nastavením celého ramena, nie pre každý nástavec zvlášť.

Nadstavce sa dajú upraviť pomocou matice

Nepoužiteľné strúhadlo

V doplnkovom príslušenstve je mlynček na mäso a strúhač s piatimi nadstavcami. Mlynček pri prvom testovaní fungoval ako má, spokojne pomlel mäso aj zeleninu a v balení je množstvo prídavných dielov aj rôznych druhov sitiek. So strúhačom to bolo horšie. Hodil som doň zemiak a mrkvu, zapol, zatlačil a nič. Tak som ho rozobral a pozrel sa na samotné strúhacie nože. Zistil som, že neboli nijakým spôsobom nabrúsené. Vo fabrike do plechu iba vyrazili diery a ďalej žili v presvedčení, že hádam budú aj strúhať. Ani náhodou. Neverím, že by reklamácia tento problém odstránila, tak som skočil do dielne a nože si prebrúsil sám. Odvtedy strúhadlo konečne strúha a kuchynský život ide ďalej. Nadstavce na mletie mäsa a strúhanie zeleniny sú z hliníka, takže sa nedajú čistiť v umývačke riadov.

Strúhadlo po nabrúsení

Strúhadlo po nabrúsení

Omnoho viac ma zaujímalo, ako to bude s miesením cesta na chlieb. Stroj na nízkych otáčkach utiahne čo treba a beztak väčšinou nepečiem z dávky väčšej ako 1,3kg. Zistil som, že je dobré začať s redším cestom a až potom postupne pridávať múku. Čím je cesto tuhšie, tým viac sa tlačí hore. Aby sa nenamotalo do otáčacieho mechanizmu, je tam zábrana. Napriek tomu treba pri miesení stáť a čas od času stroj zastaviť, cesto zoškrabať z háku a opäť pustiť.

Z ostatných článkov aj kurzov asi viete, že doteraz som doma miesil chlieb len ručne a v drevenom korýtku. S novým robotom som pár krát zamiesil, ale korýtko v pivnici neskončilo. Práve naopak. Ak mám porovnať ručné miesenie a robota, vyberám si jednoznačne korýtko. Nie preto, že ma viac baví ručné miesenie, ale z čisto praktických dôvodov. Pri ručnom miesení si stačí po práci umyť ruky a trochu oškrabať misu. Pri miesení v robotovi treba poumývať misu aj hák, prípadne aj pomúčený stroj. Ak nie ručne, tak to celé zaberie miesto v umývačke riadov, kam by sa inak zmestilo niečo iné. Keďže varíme veľa a denne, to zabraté miesto v umývačke skutočne chýba. Netreba zabúdať ani na leštenie, ochytaná alebo neutretá nerezová misa vyzerá v peknej kuchyni asi ako limuzína zasvinená od prachu a blata.

Tuhšie cestá sa v robotovi poriadne nepremiesia, len sa otáčajú na háku, aj keď ho maticou spustíte takmer na dotyk s misou. Na druhej stane je robot výborný na vysoko-hydratované cestá, ktoré by ste inak miesili na linke len s pomocou oleja alebo špachtle. Dobrú prácu spraví aj pri mimoriadne lepkavých cestách (špalda).

Čo sa týka ostatných nástavcov, metlička na sneh je výborná, ale hodí sa viac na veľké práce a koláče. Na 2-3 bielky alebo 250ml šľahačky radšej vezmite tyčový mixér alebo metličku. Trené cestá tomuto robotovi idú veľmi dobre, ale mi príde zbytočné špiniť ho pre malé koláče. Skúsil som rôzne bábovky, piškóty aj hustejšie ovocné koláče, kde sa na konci do cesta zapracováva sneh. Robot má na to samostatný režim, kedy sa lopatka otáča mimoriadne pomaly. Výsledok je hladká masa, ktorá sa po upečení nevyduje na mieste, kde vám zostala hrudka snehu. Trené cestá sú teda ako od profíka.

kMix musím pochváliť za tichosť práce. Najviac ho používam pri najpomalších otáčkach, a tam je mimoriadne tichý. Príkon motora je 500W. Ak ho necháte zapnutý v sieti, kontrolka nad vypínačom bude stále slabo svietiť. To mi trochu vadí, prístroj mohol mať hlavný vypínač, pri ktorom nebude mať stroj žiaden odber. Tým skôr, že tento typ stroja určite nebudete odkladať z linky a môže byť stále zapojený.

section divider

Veľká limuzína vs. menší pracant

Celý robot má však jedno veľké ale. Vrátim sa k nadpisu a prirovnám to celé k autám. Veľký kuchynský robot je pre mňa ako drahšia limuzína. Silný motor utiahne všetko, má kopu funkcii a nadstavcov, je v peknej farbe a dobrom vypracovaní, dá sa vystaviť na obdiv. Väčšinu času však môj robot sedí naleštený v garáži, pretože auto nižšej triedy ma odvezie rovnako, všade s ním zaparkujem, výkon mi stačí na väšinu typov ciest a nemusím sa báť ani občasných škrabancov.

Určite sa bude hodiť na väčšie pečenia, ale nie som cukrár a ani nežijem z koláčov. Veľké oslavy tiež nemáme každý rok. Väčšinu času potrebujem teda variť a s tým mi viac a častejšie pomôžu nože starého kutra.

Celý výber sa (ako pri všetkom) zúži hlavne na spôsob používania. Pri výbere vám poradím to najhlavnejšie – podrobne si spíšte, čo ste za posledných pár týždňov varili a piekli. A potom sa pozrite, pri ktorých jedlách a zákuskoch by sa dal použiť niektorý z kuchynských pomocníkov (tyčový mixér, stolový mixér, kuter, robot). Z toho vám presne vyplynie, aký stroj potrebujete. Ak ste povedzme mamou širokej rodiny a každý víkend vypekáte koláče, torty a prípadne aj chlieb, určite ho využijete viac ako ja a kúpa bude mať zmysel. A keď k tomu pridáte napríklad aj mletie mäsa, tak si ho rozhodne kúpte. Dokúpiť sa dajú aj nadstavce na výrobu cestovín, ale opäť si musíte zvážiť, ako často ich chcete a skutočne aj budete pripravovať.

Moje doterajšie kuchynské skúsenosti mi hovoria, že si ako 3-členná rodina bohate vystačíme s dvoma strojmi – tyčovým mixérom a kutrom. Všetko ostatné sa dá spraviť rýchlejšie a v ruke. Tyčový mixér brávame aj všade so sebou, kuter zas pomôže pri posekaní tuhších zelenín, dávnejšie som v ňom robieval aj mleté mäso na fašírky. Robot pre mňa nikdy nie je univerzálny alebo všehoschopný. Sú veci, ktoré zvláda výborne, ale sú veci, pri ktorých bude slabý alebo nepraktický.

section divider

Kovové prevody a to ostatné…

Na internetových fórach je toto asi najčastejšia otázka – či má stroj kovové prevody a súčiastky. Mnohí tomu prikladajú veľkú doležitosť, pretože sa buď v minulosti popálili na lacnom šunte z plastu, prípadne to počujú z každej strany už aj od samotných výrobcov v ich reklamách. Kovovými prevodymi sa chváli ako Kitchenaid, tak aj lacnoška z Lidla.

V skupine Pečem peceň na Facebooku je otázka aký robot si kúpiť na miesenie cesta takmer na dennom programe. Niekto chváli Etu Gratus, iný zas ospevovaný Kitchenaid a sú tam aj ľudia, ktorý chvália Sencor. Stálicou medzi kuchynskými robotmi je Bosch MUM. Internet je tiež plný názorov typu: „tých 300W v prípade KitchenAid úplne stačí, má iný princíp pohonu, tak zvládne toho dosť“. To je celkom slušná mystifikácia.

Treba si prečítať návod, v ktorom výrobcovia uvádzajú, koľko môže stroj nepretržite pracovať a akú prestávku potrebuje pred ďalšou prácou. Tieto údaje nie sú pre srandu. Pri tyčových mixéroch je obvyklé, že tam je uvedených len 30 sekúnd. Pri mojom bamixe sú to napríklad 2 minúty a pri kMixe je to 5 minút plus 20-minútová prestávka pred ďalšou prácou. Pri Bosch MUM ani pri Kitchenaid Artisan som tento údaj v návodoch nenašiel. Iba zmienku, koľko treba mixovať a miešať jednotlivé typy cesta. Ako aj pri autách, ani robotom nerobí dobre túrovať alebo zaťažovať ich stále naplno. Ak chcete robot na miesenie chleba a ste zvyknutý, že miesenie má trvať 10-15 minút, potom sami vidíte, že to do výrobcom udávaných 5-tich minút nenapracete. Kvalita vypracovania cesta potom nezáleží ani tak od toho, či to robil stroj alebo vy, ale skôr od kvality múky a typu receptu. V upečených chleboch som výraznejší rozdiel v striedke nevidel. Pri trených cestách rozdiel vyslovene bije do očí.

Ale späť k prevodom. Kov nie je všetko a tiež sa môže puknúť. Alebo horšie, robot nadmerne zaťažíte, prevody to prežijú, ale odpasiete tým samotný motor, prípadne elektroniku. V takom prípade znamená oprava len dve veci. Buď budete jesť najbližší mesiac iba zemiaky alebo kúpite rovno nový stroj. Niektorí výrobcovia si dali povedať a predsalen do svojich strojov namontovali jedno plastové koliesko. Je to lacný medzikus, ktorý v prípade záťaže zlyhá, ale uchráni tým motor pred katastrofou.  Následná oprava vás už nezruinuje. Pokiaľ viem, toto riešenie používa napríklad Bosch MUM, resp. každý stroj, ktorý uvádza, že stroj obsahuje poistku proti preťaženiu.

Kitchenaid Artisan má podľa mňa aj ďalší problém. Vďaka svojej povesti budí možno až prílišnú dôveru a ľudia majú potom tendenciu nakladať mu viac, než mu je milé alebo osožné. Viem o prípadoch, že si tento stroj kúpili do kaviarní a reštaurácii, kde nakoniec nevydržal. Bacha si treba dať aj na mimoriadne zlacnenú verziu tohoto mixéra v rakúskom Merkure (vďaka Tomášovi za upozornenie). Volá sa Classic, má príkon znížený na 275W a cena je asi polovica normálneho Artisanu. Keď si však pozriete recenzie (napríklad na Amazone), tak nájdete príliš veľa ľudí, ktorí sa sťažujú na vypadávanie kovových pilín z útrob stroja. Spomeňte si ako dopadla hociktorá pôvodne drahá a kvalitná lahôdka, ktorú chcel výrobca priblížiť širokým masám. Trebárs šunka, párky alebo olivový olej. Ako sa vraví, zadarmo je len syr v pasci na myši.

section divider

Záver

Nech si už vyberiete akýkoľvek stroj, skúste týchto pár základných pravidiel:

  • nikdy nie podľa farby
  • príkon a kovové prevody nie sú všetko
  • vyberajte podľa najčastejšieho použitia (aj keď možnosť rozšírenia je dobrý bonus)
  • nesnažte sa za každú cenu ušetriť, ale ani nečakajte 30 ročnú prevádzku
  • aj kvalitný výrobok používajte s mierou a stroj zbytočne nepreťažujte, predĺžite jeho životnosť

Držím vám palce vo výbere a sám som zvedavý, ako dopadne test po rokoch používania v prípade môjho kMixu. Do komentárov samozrejme možete už dnes napísať, aký stroj máte doma a ako ste s ním spokojní.