Tento hotel som s odstupom času chcel navštíviť ešte pred troma rokmi, len vtedy bol práve v rekonštrukcii. Dostal som sa tam až teraz, osem rokov po poslednej návšteve.
Pred rekonštrukciou to bol trochu spustnutý secesný hotel, ktorý mal časy svojej najväčšej slávy za pána Denka už dávno za sebou. Škoda, že nemám fotky interiéru, ale pamätám si drevené obloženie, k nemu zrkadlá a kombinácia zelenej s ružovou. Vlastne, prečítajte si tú starú recenziu sami.
Aj keď rekonštrukcia zachovala všetku tu secesiu, zvonka prezrádza modernizáciu presklená moderná terasa. Po vchode do reštaurácie je rozdiel ešte výraznejší.
Priestoru dominujú polopriesvitné farebné panely a k histórii sa hlási len pár plastík, sekretár a hnedý stolík pri vchode. Niekoľkým miestnym, s ktorými som sa rozprával, pripadala táto prerábka trochu príliš odvážna. Primeraním k lokalite a mestu to je skutočne interiér, ktorý by som hľadal v omnoho väčšom meste. Netradičnosť podčiarkuje aj bar, ktorý je schovaný vo výklenku. Inak je z podniku dobrý výhľad na rušnú ulicu, je tu aj dostatok svetla.
Boli sme tu s rodinou v čase obeda, tak sme si dali denné menu – slepačiu polievku so zeleninou (1€), kuraciu rolku na smotanovom keli s ryžou (4,90€), brokolicové placky s pohánkovým rizotom (3,90€) a lievance s marmeládou (2,80€). Pohľad na podobné jedlá v týždennej karte dáva tušiť, že podnik sa snaží variť pestro a baliť aj tradičnejšie jedlá do trochu modernejších verzii.
Reštaurácia bola plná a obsluha pohotová. Onedlho nám na stole pristáli polievky. Mali akurátnu teplotu, žiadne prehriate umikrovlnkované jedlo, ktoré za ten svet nechce vychladnúť. Chutili dobre, hutne a takmer až sladkasto.
Druhý chod sa predviedol veľmi dobre. Milovanej kuracia rolka bola dozdobená mikrozeleninou a smotanovú kelovú omáčku si viem veľmi dobre predstaviť spolu s parmezánom napríklad na cestovinách. Dobre skombinované aj chutné.
Moje brokolicové placky s pohánkovým rizotom boli vcelku podarené, aj keď by som im doprial trochu lepšieho dochutenia. Nie, dochutenie nie je strúhaný syr navrchu. V každom prípade oceňujem nápad a snahu mať v menu aj tento typ jedál.
Krpec chcel palacinky, ale nebola šanca ich žiadať v podniku počas rušného obeda. Vedeli nám však spraviť lievance. Prišli s ríbezľovou marmeládou a zmrzlinou. Jednoduché a dobré.
Ako bodku sme si vybrali krémeš (1€) a espresso (1,50€). Káva prišla pripravená správne a v peknom porceláne. Po ochutnaní som vedel, že to nie je žiadna zmeska, ale jednodruhová arabika. Jednoduchá, sladkastá a čokoládová. Jej pôvod neprezrádzal ani balený cukor, ani nič iné. Stroj bol la Pavoni. Na otázku, aká káva to je, mi čašník povedal, že brazílska Santos a obal vraj hovoril Casa Mia. Nakoniec sa z toho vyklubala stará známa Casa del Café na Dunajskej v Bratislave. Káva v hoteloch (dokonca aj tých lepších) sa často zvrtne na veľké značky a lepšie či horšie zmesky. Menšie lokálne pražiarne tam nájdete len ťažko. Tu však našli cestu, ako urobiť dobrú kávu, ktorá neurazí väčšinu hostí.
Aby som nezabudol na krémeš. Bol z lístkového cesta a plnený vanilkovým krémom bez vrstvy šľahačky. Bol dobrý a akurát sýty ku káve.
Záver
Celkovo môžem povedať, že sa nám páčilo a chutilo. Chválim aj ochotný personál. Čašník, ktorý nás obsluhoval, po tejto recenzii asi pochopí to more našich otázok. Ani raz sa nenechal vyviesť z miery.
Zrekonštruovaný podnik robí svojmu mestu dobré meno. Interiér budovy (vrátane recepcie a veľkej sály) je obnovený v pôvodnom secesnom štýle, vymyká sa z neho len reštaurácia a kaviareň. Na miestne pomery možno príliš odvážne, ale zato nie prepísknuté. Denné menu je vydarené a podľa toho čo som počul, s nápadmi a receptami tu v rozbehu pomáhal Igor Čehy. Neviem, nakoľko ešte stále podľa neho varia, ale čo sme ochutnali bolo dobré.
Celková útrata bola 17,10 a platili sme si ju sami.
Hotel Lev
Ul. Čsl. armády 2
934 01 Levice
www.hotellev.sk