V bratislavskom Starom meste najčastejšie prechádzam po osi Laurinská-Panská. Za posledný rok sa tu najväčšie zmeny udiali na strane Laurinskej, opačný koniec to teraz pomaly dobieha.
Na hornom konci prevádzky pribúdali jedna za druhou. Najprv Orbis, potom Mondieu a Urban House, naposledy Soho. Po Foxforde sa objavilo dokonca ďalšie Mondieu. Na druhom konci to bolo skôr opačné. Zavreli Štúra, odišiel Koun a Fúz tiež vyzerá zatvorený. Na Ventúrsku ale prišlo SaSaZu a Fach. Najnovšie k nim pribudli ďalší Sväg a v priestore po Štúrovi pribudla kaviareň Five Points.
Otvorili nedávno a potichu, ešte stále ladia detaily. Navštívil som ich zopár krát na kávu aj jedlo. V interiéri sa sa toho oproti Štúrovi zmenilo pomerne veľa. Kuchyňa sa napríklad presunula do suterénu. Neschovala sa tam, je do nej vidieť zo sedenia, ktoré tam dolu zostalo.
Inak je interiér primerane útulný a sedenie pohodlné. Priestor je viac otvorený, takže tu nájdete len málo príležitostí zašiť sa.
Ako prvé som ochutnal espresso. Ani nie kvôli zvyku, ale kvôli jednému z majiteľov. Je ním Marián Galuška zo žilinskej pražiarne 9 Grams Coffee. V Bratislave to nie je neznáme meno, s kávou od neho som sa stretol v množstve podnikov, od Kubistu, cez W cafe a Sväg až po Zeppelin.
Zo svojho žilinského podniku Grand Caffe priniesol všetky alternatívne druhy prípravy aj arabskú kávu varenú v džezve na piesku.
Prvé ochutnané espresso (1,60€), malo trochu slabšie telo, ale arabskú kávu (1,80€) som si vychutnal. V ozdobnom hrnčeku je ukrytá samotná šálka, z ktorej sa dá pomaly usrkávať. Káva na tento druh prípravy bola ich vlastná a zmiešaná s kardamónom.
Čo je ešte iné v káve oproti iným podnikom? Navonok je to bratislavská klasika, alternatívne prípravy a na výber viac druhov káv na rôznych mlynčekoch (jeden so zmesou arabík, druhý s meniacou sa jednodruhovkou). Navyše sú detaily, napríklad možnosť dať si kávu “na bare”, teda nastojáka. V tom prípade stojí espresso rovné euro.
Ponuka jedál je jednoduchá a v tej dennej sa strieda vždy jedna polievka a jedno hlavné jedlo. Napríklad šaláty, grilované syry a dlho varené mäsá. Jedno ráno som si tam dal na neskoršie raňajky nátierku z balkánskeho syra (3,80€). Servírovaná bola so kúskami mrkvy a papriky a krajcami sladkastej briošky. Nátierka bola dochutená dobre (ale balkánskemu syru veľa nechýba), len zeleninu by som vyskladal inak, než podľa farby.
Či som si dal kávu, alebo len jedlo bez nápoja, vždy som dostal na stôl fľašku kohútikovej vody. Podnik používa karafy s uzáverom, v jednom prípade bola voda dochutená uhorkou.
Koláče som nechutnal, ale v zásade nevybočovali z tradičnej ponuky bratislavských bistier. Čo je však iné, je ich dodávateľ. Ak by ste tipovali niektorú miestnu a zabehnutú firmu, budete vedľa. Koláče pochádajú z Košíc, od ľudí zo San Domenico Cakery. Necestujú pri tom z východu, len sa otočil tradičný smer expanzie smerom do Bratislavy.
Personál bol doteraz vždy ochotný a nikdy nezabudol pridať aj pár viet navyše. Pri tých raňajkách napríklad, že ak by mi bolo málo pečiva, radi mi prinesú ďalšie.
Je zaujímavé sledovať túto postupnú “generačnú” obmenu. Zatiaľ to vyzerá, že to staršie buď odišlo, alebo sa postupne mení s novo-načatými konceptami. A do toho všetkého prichádzajú nové podniky a smer expanzie už nie je len jednosmerka von z Bratislavy. V každom prípade sa centrum mesta plní stále viac a viac. Aj keď niečo zanikne, v tom istom priestore opäť pokračuje ďalšia gastro-prevádzka. Som zvedavý, kam sa pohne táto scéna o ďalších 5 rokov.