Jar v záhrade aj kuchyni sú doslova čarovné obdobie, človek často vopred netuší, čo bude na konci jesť.
U nás doma sa začala hlavne v záhrade, doslova bombardovaním novou výsadbou. Ako prvé išli do zeme dve jablone, odroda Braeburn (na zimné skladovanie). Potom sme mali u nás jedného šikovného ošetrovateľa stromov, mimochodom požiarnika. Postrihal čo bolo treba a každý strom inak, podľa toho ako sme chceli, alebo ako si to sám strom vyžadoval. Všetko ostatné, čo sme sadili po ostatné roky, chvalabohu prežilo a medzičasom pekne zakvitlo. Hlavne marhuľa, vinohradnícke broskyne, jablonky aj čerešňa.
Hneď nato milovaná nakúpila kopu kríkov, 3 čierne a 3 červené ríbezle aj 3 egreše. Po nich prišli na rad maliny. Potom sme porýľovali a začali sadiť zeleninu. Ako prvé hrach, neskôr reďkovku aj mangold. Od mami som dostal jednu kapucínku, tej ešte len hľadáme miesto. Nestihi sme akurát stolové hrozno. Krpca to tiež neobišlo. Našiel na dvore zvyšok slnečnicových semienok, ktorými sme kŕmili v zime sýkorky. Tak si ich popchal do zeme kde kade. Som zvedavý, kde nakoniec vyrašia.
Tento pestovateľský záchvat sa automaticky prejavil aj v dome. Na parapet som vyložil klíčiť celý hrach. Najprv som ho namáčal deň vo vode a pravidelne ju aj menil. Procedúra s preplachovaním pokračovala aj na okne, kde po 2-3 dňoch pekne napučal. Od toho jeho meno pučálka.
Z naklíčeného hrachu som si kde-tu zobol pár zrniečok, niekoľko ich skončilo v šaláte, ale inak som mal pre ne vyhradené úplne iné použitie – praženie. Boli sme na dlhšej návšteve v Piešťanoch, tak som ich vzal na výlet. Tam parádna panvička, musel som ju otestovať. Najprv nasucho, potom s maslom.
Pražiť treba poriadne, pretože hrach má pomerne silné šupky.
S nimi si inak veľmi neporadíte. Buď budete pokračovať v trpezlivosti, ktorú ste si osvojili pri nakličovaní a povyberáte ich pinzetou. Druhá možnosť je pridať plyn a hrach osmahnúť tak, že sa tie šupky budú dať pochrúmať. Skúsil som oboje. Ten s povyberanými šupkami je jemnejší a maslovejší, ten viac upražený je zasa sladší.
Naklíčiť sa dá všeličo iné, najčastejšie to ľudia robia so šošovicou, cícerom, žeruchou aj obilninami. Ale čo takto naklíčiť mak? Skúsil som aj to. Ide to celkom dobre, len to má jeden zásadný háčik. Pri preplachovaní sa nedá použiť sitko, inak si spláchnete celú robotu dole potrubím. Treba cez sitko dať handričku, potom to ide. Gáza nie je dobrý nápad, pomerne lepkavý mak sa do nej zavŕta a už ho z nej nedostanete.
Po pár dňoch sa objavia klíčky a budete prekvapený, že sú väčšie ako zrnko samotné. Fascinujúce. A chuť? Podstatne menej olejnatá, ako neklíčeného maku. Zvyšok popisovať nebudem, musíte skúsiť.
Jarný výbuch zelene u vás doma a na záhrade vyzerá ako? Čo ste posadili a čo pojedli?
