Mám rád arašidové maslo, často si ho aj vyrábam doma. Nedávno som v práci natrafil na stránku nášho klienta, a tam na slnečnicové maslo. Nasledovala okamžitá skúška doma.

Doma máme vždy kopu rôznych semienok. Dávam ich do jedla, krpec si ich zasa pýta na maslový chlieb. Zobral som teda dve poriadne hrste slnečnicových semien, trochu ich na stole prebral od bordelu a hodil na suchú panvicu opražiť. Stačí málo, kým nezačnú sami poskakovať. Treba samozrejme stále miešať alebo aspoň potriasať panvicou.

Semienka som nechal trochu vychladnúť a dal ich do kutra. Pridal som väčšiu štipku soli a dve lyžičky medu. Pustil som mixovanie a postupne pridával slnečnicový olej. Ten extra panenský od Búšlaku. S tým olejom to ale netreba preháňať, skôr sa treba snažiť rozomlieť zrnká do hladka. Náš kuter na to nemá dosť sily, tak som mal výsledné maslo trochu chrumkavejšie. Nabudúce to skúsim vyčovým mixérom, možno spraví lepšiu robotu.

Nátierka zo slnečnicových semienok

Prvé ochutnanie nebolo zlé, ale evidentne som to prehnal s medom. Aj preto to chutilo veľmi podobne ako sézamová chalva. Viem si však predstaviť, že hladšia konzistencia, silnejšie upraženia, menej aromatický olej a menej medu z toho spravia úplne inú nátierku. Nevadí, je tu more priestoru na hranie sa. Namiesto medu sa dá vyskúšať javorový sirup, prípadné sladidlo. Dobrodružnejší pridajú možno aj kakao alebo karob. Slnečnicové maslo by som sa nebál použiť aj do slaných jedál, možno niečoho z orientálnej alebo ázijskej kuchyne. Stále je tu aj ranná klasika, natrieť na chlieb.

Ešte jedna vec, slnečnicové maslo je alternatíva pre ľudí s alergiou na arašidy. Veľmi chutná alternatíva.

Slnečnicové maslo

Oberať nezrelé ovocie sa možno nezdá ako dobrý nápad, ale čo mali robiť naši predkovia, kým nepoznali citróny. Namiesto nich totiž ako kyslé dochucovadlo používali práve šťavu z nezrelých bobúľ hrozna. Volá sa verjus.

Na jeseň minulého roku sa mi ozval vinár Gajda zo Skalice, že sa pokúša vyrobiť verjus a chce mi poslať vzorku na ochutnanie. Odvtedy prešlo pol roka a ozval sa opäť, tentoraz už so vzorkami. Dostal som ich nedávno a medzičasom som ich stihol použiť na všetko možné. Ale pekne postupne.

Pôvod slova verjus by sa dal preložiť ako zelená šťava. Obyčajne sa na ňu používa nezrelé hrozno, ale aj ríbezle, plánky a iné kyslé druhy ovocia. Poznali ho v starom Grécku, najpopulárnejší bol zrejme v stredoveku. Zvykli doň nakladať aj bylinky. Práve to skúšam, výsledok uvidím neskôr a doplním.

Medzičasom ho vytlačili octy a citrusy, prežil v arabskom svete, najviac v sýrskej kuchyni. Postupne sa k nemu vracajú vinári, z úplne prozaického dôvodu. Nezrelé hrozno im “vzniká”, keď robia redukciu úrody. Je to niečo podobné, ako keď robíte v záhrade prebierku plodov na ovocnom strome. Rastlina má potom viac energie, ktorú odovzdá menšiemu množstvu úrody, zato chutnejšej a kvalitnejšej.

Verjus

Verjus je číry a aj celkom kyslý. Ale nie tak príkro ako ocot, ani tak ostro ako citrón. Skôr uhladený a príjemný. Hneď ako som ho otvoril, spomenul som si na dávnejší článok o pitnom octe. Toto bude určite menej drsné pitie. Preto som vzal pohár so studenou vodou, pridal doň lyžicu medu a poriadny strek verjusu. Zamiešal a ochutnal. Parádna limonáda, navyše s hroznovou dochuťou. Neskôr mi samotný vinár poradil pridať ešte trochu bazového sirupu aj bublinky a komerčné hroznové nápoje sa budú môcť schovať.

Verjus ako základ malinovky

Nad ďalším použitím už nebolo treba toľko špekulovať, zálievka na šalát. Robievam ju s olejom, horčicou a medom. Teraz som namiesto octu alebo citróna pridal verjus. Hodil sa. Toto kyslé dochucovadlo zažíva renesanciu práve kvôli svôjmu hroznovému pôvodu. Jedlá, ktoré dochucuje, sa lepšie párujú s vínom, kým ocot a citrusy by sa v niektorých prípadoch mohli biť. Moja skúsenosť je ale taká, že verjus je hlavne jemný k jedlu samotnému. Až taký vyslovene nekonfliktný typ. Dokyslí čo potrebujete, ale nebude zbytočne vytŕčať. Za posledný týždeň som ním dochutil napríklad marockú hariru, kyslú zemiačku, hráškovú polievku s mätou aj špargľové rizoto. Do každej sadol. Nehovorím, možno vám niekde bude viac sedieť limetka, naša starká je zasa naučená používať prevarený ocot. Ale sú skrátka situácie, kedy chcete nechať vyniknúť iné chute a zároveň dodať jedlu kyslosť. Pre túto nekonfliktnosť si ho viem predstaviť aj v letných dezertoch alebo zmrzlinách. Hojne sa používa pri redukcii omáčok a deglazovaní výpeku z pečeného mäsa.

V zálievke na šalát

Pýtal som sa, z akých odrôd viniča vyrobili verjus. Boli to Devín, Frankovka, Rimava a Nitria. Spolu okolo 450 kilo nezrelého hrozna. Po vylisovaní z toho nakoniec zostalo 131 litrov verjusu. Kdekoľvek ho zatiaľ nedostanete, ale zoženiete ho vo Vinotéke u Františkánov v Skalici a u Prokopa v Bratislave alebo priamo vo vinárstve Vysoké pole. Menšia fľaška s obsahom 0,25l stojí 4€.

Verjus

Súťaž

Medzi vzorkami mám aj tri fľašky, ktoré dám ako cenu do súťaže. Vyhrať ich môžu traja z vás, teda každý z nich jednu fľašku. Stačí, ak pošlete správnu odpoveď na otázku a vyberieme vás. Otázka je dnes mimoriadne záludná a znie: na čo by ste doma použili verjus?

Správne odpovede posielate iba emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, najneskôr do piatku 2. mája polnoci. Troch výhercov oznámime v tomto istom článku o deň neskôr, teda v sobotu 3. mája.

Vyhodnotenie

So svojimi odpoveďami ste ma potešili. Bolo ich spolu 23 a vybrali sme týchto troch výhercov: Miroslava Urbanová, Karol Kovanič a Anna Kovaničová. Gratulujem a posielam ceny.

Počúvajte ešte, do čoho všetkého by ste použili verjus:
cheesecake, zázvorové pivo, studené polievky, guacamole, ako syridlo na mascarpone (pre tých, ktorí sú alergický na citrusy), lambické pivo alebo domácu majonézu. Výborné tipy, niektoré skúsim.

Špargľovú sezónu neobídem nikdy. Minulý víkend sme si ju spravili len s maslovou mrveničkou a varenými zemiakmi, túto nedeľu som sa trochu pohral s rizotom.

Neviem ako vy, ale mám radšej zelenú špargľu ako bielu. A samozrejme najviac hlavičky. Asi preto sa mi zapáčil recept, ktorý som našiel vo víkendovej prílohe českých Hospodářských novin. Suroviny som si podľa mojich zásob mierne upravil.

Suroviny

- zväzok zelenej špargle
- 400g ryže na rizoto
- 1dcl bieleho vína
- liter a viac vývaru
- cibuľu
- olivový olej
- maslo
- parmezán
- verjus alebo citrón

Najprv dajte variť mierne osolenú vodu. A ak nemáte náhodou čerstvo uvarený vývar, mali ste si ho už po zobudení vytiahnuť z mrazáku. Teda, predpokladám, že ho tam máte v zásobe. Potom začnite šúpať špargľu. Od hlavičky smerom dole, drevnaté konce treba odrezať. Keď voda zovrie, nechajte v nej špargľu povariť zhruba 3-4 minúty. Po vytiahnutí ju dajte hneď pod studenú vodu a pripravte si dosku na krájanie.

Blanšírovaná zelená špargľa

Po krátkom varení ochladiť pod prúdom studenej vody

Stonky pokrájajte na malé kolieska, len hlavičky nechajte celé. Keď už ste pri krájaní, nadrobno si posekajte cibuľu a dajte ju speniť na olivový olej. Neskôr prihoďte kolieska špargle, hlavičky odložte na neskôr.

Jedna špargľa, dve rôzne prísady do rizota

Keď ste špargľu trochu orestovali, pridajte ryžu a poriadne premiešajte. Podlejte vínom, nechajte variť a priebežne miešajte. Pri varení som popíjal tramín červený, takže rovnaké víno putovalo aj do rizota. Ďalej podlievajte vývarom a miešajte, kým ryža nebude hotová. Odstavte zo sporáka a primiešajte hlavičky špargle, strúhaný parmezán a maslo. Pred servírovaním pokvapkajte verjusom (článok o ňom bude nasledovať) a dozdobte hoblinami parmezánu.

Hotové špargľové rizoto s parmezánom, tramínom a verjusom