Ľuďom sa darí, vznikajú nové akcie. Tak sa natrúsilo znovu pár Omrviniek a treba ich spomenúť.

Martin Hudák

Toto meno sme tu spomínali už častejšie. Vyhráva slovenské súťaže baristov v kategórii Coffee in Good Spirits, navyše stojí aj za drinkom Ginger Mania. Tentoraz sa mu podarilo niečo väčšie. Na svetových majstrovstvách v Melbourne skončil na druhom mieste, teda ako vicemajster. Zatiaľ najvyššie miesto, na akom sa náš barista kedy umiestnil. Gratulujem Martin!
Jeho parádne vystúpenie si môžete pozrieť na tomto odkaze new.livestream.com/worldcoffee/events/2995914/videos/51195176

Prírodné vína v Košiciach

Tento víkend, teda 24. až 25. mája bude v košickej Starej Synagóge medzinárodný festival autentických vín. 12 vinárov zo 4 krajín, všetky ďalšie informácie nájdete na stránke akcie

www.naturavinum.sk

Nové foodblogy

Po dlhom čase som našiel prírastok na slovenskej foodblogovej scéne. Mišo pracuje v reklamke a fotí, čo je aj vidieť na celkovom výsledku. Receptov zatiaľ poskromne, veď časom pribudnú.

www.mealujemto.sk

Upozornili ma ešte na jeden blog o jedle. Presnejšie, potravinách pestovaných v mestských podmienkach. Jej autorke dokonca nedávno vyšla aj kniha Balkón ako záhradka.

www.foresterblog.sk

Balkón ako záhradka

Včera v Nitre skončil prvý ročník festivalu čokolády. Pár akcii v rámci programu sa konalo v podstate celý týždeň, v sobotu ho uzavrel pouličný festival na Kupeckej ulici.

Boli sme sa aj s rodinou pozrieť doobeda o desiatej. Pešia zóna už bola plná, naživo hrala kapela a voňali wafle. V jednotlivých stánkoch bolo vidno hlavne tabuľkovú čokoládu a pralinky. Všetky už známe mená, ChocoMaze, Guteva, Lyra,  DP Chocolate, Belgian Pralines 4U. Navyše treba prirátať aj zmrzlinu v Gio Caffé. Prakticky pred každým stál hlúčik ľudí a meditoval akú kombináciu si kúpiť.

Belgian Chocolates 4U

Pristavil som sa pri stánku Chocolates, v ktorom Francúz žijúci na Slovensku ponúkal čokoládu aj kozmetiku z kakaového masla. Čokolády vyzerali zaujímavo, na skúšku som zobral jednu s lupienkami kvetov, konopnými semienkami, škoricou a korením. Doma sme ju bez nejakého dlhého váhania otvorili a ochutnali. Nebola zlá, ale asi som mal od nej väčšie očakávania. V ústach sa rozpúšťala len veľmi pomaly. Prospelo jej spárovanie s telnatým talianskym červeným vínom, vtedy sa jednotlivé chute rozvinuli lepšie.

Organizátori si vybrali správny čas, v sobotu ráno je v uliciach veľa mešťanov, na festivale sa to prejavilo dobrou atmosférou. Škoda, že sprievodné akcie boli roztiahnuté počas týždňa, ale chápem, že vonku by sa robili len veľmi ťažko. Tým skôr, že už pred obedom sa zatiahlo a poobede prišiel dážď. Čokoláda a voda sa nemajú v láske. Ako pouličná akcia/trh to bolo dobré, som zvedavý, o čo lepší bude budúci ročník.

www.cokofest.sk

Konečne máj ako má byť. Aj trochu teplo, aj poriadne dažďa, naše prvé dve jahody sme jedli asi pred týždňom. Rastie aj všeličo iné, všetko som spísal do nových Omrviniek.

Recept na kuchársku knihu

Tento utorok bola vo Foxforde na Laurinskej 1 debata o tom, ako vydať kuchársku knihu. Rozprávali Andrea Žačoková – editorka vydavateľstva Slovart, Martin Pyco Rausch -autor kuchárskej knihy a Miro Kubecka – foodstylista a fotograf.

Dobre moderovaný pokec aj kopa zaujímavých informácii. Napríklad tá, že musíte predať 3.000 kusov, aby ste sa dostali na nulu. Platí pri verzii, že si knihu sám napíšete, nafotíte aj vydáte. Ani pri verzii s vydavateľstvom to nevyzerá ako mimoriadna zárobková činnosť. Miro zasa spomínal, že by sa pri fotení možno vyhol cibuláku a v zásade nafotí aj držkovú. Problém má len s vyslovene nekvalitným produktom plným chémie. U Pyca sa mi páčilo, že priznal k svojej knihe takej aká je.

Výsledok debaty pre mňa bol, že knihy si chcú ludia vydať hlavne pre svoju radosť. Lebo to jednoducho chcú urobiť. Treba si len rozmyslieť formu a vybrať si cestu s vydavateľstvom alebo na vlastnú päsť.

Beseda Recept na dobrú kuchárku

Andrea Žačoková: editorka vydavateľstva Slovart, Pyco: autor kuchárskej knihy a Miro Kubecka: foodstylista a fotograf

Akcia bola dobre moderovaná a hostia primerane ukecaní aj vtipní. Ďalšie podobné akcie by mali nasledovať. Dúfam, že budú rovnako vydarené. Foxford samotný zatiaľ nehodnotím, lebo sa ešte len prejedám jeho ponukou. Všetko ostatné bude v samostatnej recenzii.

Magazínu Pyré sa darí

Teším sa, že tento projekt pokračuje. Ak rátam aj nulté číslo, vydali nedávno už tretie pokračovanie. Téma je tentoraz Drevo a prekvapilo ma, kolko miesta našli články o jedle. Viac ako polovica časopisu. Reportáž o Sitičovej babke sa mi páčila najviac. Hlavne množstvá uvádzané v receptoch – za 5Kčs maslo.

Jediná vec, ktorá mi trochu prekážala, sú trochu ponuré fotky. Myslím tým tmavé. Ak je to vec tlače a papiera, chcelo by to vyladiť. Ak je to autorský zámer, tak to beriem ako súčasť grafického konceptu. V porovnaní so zahraničnými titulmi si myslím, že je to zrejme druhý prípad.

Čo je lepšie, postupne ožila aj webstránka magazínu. Mimo odkazu na objednanie vydania je tam chvalabohu aj blog a slušné množstvo článkov. Papierové vydanie vrátanie hmatového aj čuchového dojmu stojí 8€.

Druhé číslo magazínu Pyré (vlastne už tretie)

Sitičova babka, krásne čítanie

Moje obľúbené mezze

Ešte viac receptov

Tekutý dym

Súťaž

Jeden výtlačok posledného číšla má pre vás redakcia. Vyhrá ho ten, kto správne odpovie na otázku a vyberieme ho. Aká bola téma nultého vydania magazínu Pyré?

Odpovede len emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, najneskôr do nedele 18. mája 2014 polnoci. Predmet nech je “Súťaž”. Jediného výhercu uverejníme v tomto článku nasledujúci deň, teda v pondelok 19. mája 2014.

Vyhodnotenie

Spolu sme dostali 18 odpovedí, z nich 16 bolo správnych. Témou nultého čísla magazínu Pyré bol Trh. Spomedzi všetkých správnych odpovedí sme vybrali jediného výhercu, ktorý dostane najnovšie číslo s témou Drevo. Je ňou Andrea Nováková z Bratislavy. Gratulujeme a posielame cenu.

Bistro, zasa bistro

Bratislavské Korzo sa bude dať pomaly premenovať na bratislavské Bistro. Čo nový podnik, to bistro. Ponukou možno, atmosférou už menej. Skôr bežné kaviarne, bežné domáce limonády a koláče.

Včera som v práci urobil výnimku a šiel sa naobedovať. Pomerne stabilný podnik Gatto Matto na Panskej pribral aj priestor s vchodom rovno z ulice a pomenoval ho Bistro. Je úplne oddelené od materského podniku. Vonku 4 stoly, vnútri jeden dlhý pult. Na jednej jeho strane je personál so zariadením, druhá strana je lemovaná barovými stoličkami. Naozaj malé a rýchle miesto, ktoré vyslovene núti do konverzácie. Keď si sadnete, nebudete predsa na seba s čašníkmi len tak civieť. Keď ochutnám viac, možno z toho bude aj malá recenzia.

Začínam mať dosť kávy

Neprestávam sa čudovať, ako sa na takom malom priestore a v relatívne malej branži vedia ľudia takto handrkovať. Škaredý pocit vo mne rastie pár rokov, nedávno začal naberať obludnejšie obrysy. Možno to spustil aj článok od Daniela Dudinského, ktorého časť kávovej komunity berie ako príliš hlasného kriklúňa. Nie vždy s ním súhlasím, ale v podstatných detailoch reže do živého. Tomu samozrejme zodpovedajú aj reakcie. Ad hoc agresivita napríklad.

Nechcem vás obťažovať zbytočnou trudomyseľnosťou, preto krátko a dúfam aj naposledy. V tejto dobe má príliš veľa ľudí príliš veľa patentov na najlepšiu kávu. Niektorí sa oháňajú certifikátmi, iní zasa účinkami na zdravie, ďalší zasa férovým podnikaním. Može sa vám stať, že pôjdete na dve rôzne školenia o káve a dozviete sa protichodné názory.

Z vlastnej skúsenosti, pred piatimi rokmi mi tiež nevadili zhorené olejnaté zrná zmesiek a dnes je všetko inak. A zajtra bude tiež. Jediné, čo vám dnes viem povedať, je toto: Ak vám to chutí, pite to. Ak chcete skúšať niečo nové, vyskúšajte to. A keď vám to nebude chutiť, nič sa nestalo.

Podľa môjho skromného názoru, kto si robí svoju robotu v súlade so svojím svedomím, nepotrebuje sa ani oháňať papiermi, ani zakladať asociácie, ani vyrábať iniciatívy. Pre pozdvihnutie kávovej kultúry by pre začiatok úplne stačilo, aby si každý robil svoju vlastnú robotu. Zdôrazňujem akokoľvek. Len vďaka tomu tu bude pestrosť, zákazníci si budú môcť vybrať aj uvidieť rozdiely.

Aj pre toto som sa rozhodol nezúčastniť ďalšieho ročníka Coffee Festu. Fakt ma už nebaví ten karneval okolo. Nedajte sa znechutiť, to podstatné je káva, tak si ju užite. V kaviarni, na festivale, workshope aj školení. Držím vám palce.

Po ražnom kvásku som doma začal viesť aj pšeničný. Doteraz som s ním nemal šťastie, koláče mi nekysli, vždy to skončilo fiaskom. Posledný mesiac prišla zmena, tak skúšam čo to dá.

Lievance som dávnejšie skúšal s pivom. Dopadli dobre, lenže s kvasnicami. Potom som videl kitchenette a jej lievance a bolo rozhodnuté. Recept som si však pozmenil. Nedal som vajíčko a namiesto veľkej časti mlieka som použil domáci kefír.

Suroviny

- pšeničný kvások
- 150g hrubej múky
- 150g polohrubej múky
- 100g špaldovej hladkej múky
- štipku soli
- 3dl kefíru (alebo acidka)
- 1 PL medu
- mlieko

Na obed som zarobil cesto. Vymiešal som múky, med, trochu kvásku, štipku soli a kefír a vypracoval vláčne cesto. Zakryl fóliou a odložil do chladničky. Na druhý deň ráno mi to nedalo a urobil som na skúšku jeden lievanec. Nabehol, púšťal bubliny, ale nebolo to ešte celkom ono. Cesto bolo príliš husté. Pridal som ešte trochu špaldovej múky a mlieka. Cesto som vareškou poriadne vypracoval, tentoraz bolo redšie. Aj preto som v surovinách napísal iba mlieko bez udania množstva. Hrubá múky zvykne stiahnuť časť tekutiny, takže pri druhom miesení si treba doladiť výslednú hustotu cesta.

Opäť som ho prikryl fóliou a nechal na sporáku dokysnúť. Behom troch hodín krásne vybehlo. Nemám lievancovú panvicu, ale s týmto cestom sa pracovalo dobre. Okrúhly tvar som vyčaroval naberačkou aj na plochej panvici. Treba ich nechať pekne prepiecť, až potom obracať.

Kváskové lievance

Pri pečení stačí málo oleja. Zo začiatku sa mi lievance lepili, ale keď som ich trochu nechal, dali sa odlepiť drevenou špachtlou.

Kváskové lievance mali byť obedné jedlo, preto som začal špekulovať nad slanou verziou. Napadlo mi prerobiť hráškovú polievku na nátierku. Použil som sterilizovaný hrášok, veľa vňaťky, mätu, cesnak, citrón a olivový olej. Mixérom som celú masu vyšľahal dohladka.

Hrášková nátierka

Potom už stačilo jediné, natrieť to na lievance, dať tomu ešte lyžičku bieleho jogurtu a dozdobenie.

Lievanec s hráškovou nátierkou a jogurtom

Slaná verzia prekonala skepsu domáceho osadenstva, ale ako bodku si nikto z nás neodpustil aj sladkú veziu. Milovaná s džemom, mladý si na ne vypýtal maslo a ja som na ne dal biely jogurt s medom.

Lievanec s jogurtom a medom

Kváskové lievance sú taký výchovný mls. Odkedy prvý krát zarobíte cesto po moment kedy začnete piecť je to presne 24 hodín. Trpezlivosť sa ale vypláca, sú nadýchané a ak mávate po koláčoch s droždia kyselinu, z týchto ju mať nebudete.

Nedávno som písal o verjuse. Medzičasom som doňho naložil vetvičku rozmarínu a po týždni ho vyskúšal použiť v recepte.
Verjus pekne prevoňal rozmarínom, pritom si sám zachoval svoju hroznový charakter. Neveril som, že takto dobre sa dá macerovať aj bez alkoholu alebo oleja.

Suroviny

- šampiňóny
- maslo
- pór
- rozmarín
- verjus
- citrónová kôra

Restované šampiňóny nie sú v podstate nič svetoborné, ale dávajú dobrý základ na hru. Na panvici som roztopil menšiu kocku masla a orestoval na nej pokrájané huby. Akurát toľko, aby po okrajoch chytili farbu. Odložil som ich bokom, pridal ešte trochu masla, posekaný pór, trochu čerstvého rozmarínu a krátko podusil.

Teraz príde zábava. Nasledovalo pár strekov rozmarínového verjusu na deglazovanie. Do panvice som vrátil späť šampiňóny, krátko poprehraboval a ochutnal. Maslo sa pekne spojilo s hroznovou chuťou a trochu prevažovala kyslosť. Na dorovnanie som tesne pred koncom pridal trochu citrónovej kôry naloženej v cukre.

Šampiňóny na póre, rozmaríne a masle

Najviac by sa takto pripravené huby hodili ako príloha k bohatšiemu chodu. U nás som z nich spravil hlavnú hviezdu. S dusenou ryžou a šalátom z čerstvej uhorky.

Šampiňóny na póre, rozmaríne a masle

Ako vravím, nič speciálne. Ale maslo namiesto oleja dokáže divy.

Šampiňóny

 

Recenzie majú jednu zásadnú chybu. Platia väčšinou tu a teraz, o pár rokov už nemusia byť pravda. Preto som zobral všetko kuchynské vybavenie a začal upratovať. Niečo skončilo v dielni ako budúci polotovar na majstrovanie. Iné zatiaľ len chytá patinu a teší sa do rúk potomstva. Prvý diel je o elektrických kuchynských pomocníkoch.

Kuter – recenzované 21. januára 2008

Krátke info

Philips 7620/70
- príkon 500W
- cena cca 66€
- 2,1l nádoba
pôvodná recenzia tu

Alebo inak povedané food processor. Veterán našej kuchyne, máme ho šesť rokov, značka je Philips. Aj keď máme relatívne veľkú kuchyňu, zaberá v nej málo miesta. To sa ráta pretože podla mňa platí to isté čo u foťákov – najlepší je ten, ktorý máte poruke.

Kuter má dve rýchlosti plus jednu pulznú. Zvláda sekať, mixovať, strúhať a šlahať. Miesiť tiež, ale túto zábavnú časť varenia si od stroja zobrať nenechám. Navyše, nevymiesi všetko, malé plastové lopatky občas len krútia guču cesta v besnom tempe dokola.

Ako zvláda jednotlivé práce?

Kuter Philips

Najviac sme ho používali na šlahanie bielkov a šľahačky. Nástavec tvaru vlnkovaného disku vyšlahá čo treba, ale medzičasom na to isté používame skôr tyčový mixér. Ten dokáže urobiť hutnejšiu penu.

Strúhanie je silná stránka stroja. Strúhame napríklad zemiaky na placky, zeleninu alebo jablká do koláčov, prípadne zeleninu na polievkový základ či ragú. Nástavec so strúhadlom má len veľké diery alebo rovný nôž, dobre sa čistí.

Najviac používame stroj na sekanie, aj preto tento mixér tak tvrdohlavo volám kuter. Dva zahnuté nože sa časom môžu vytupiť, ale dajú sa prebrúsiť. Sekám s nimi orechy do koláčov a mäso na hamburgery. Dobre sa s nimi robí hummous aj cesto na falafel, kde treba po troškách pridávať olej a iné suroviny. Rovnako dobre urobí hladkú masu pre cheesecake.

Slabinou je sekanie orechov. Ak dúfate, že si doma spravíte napríklad mandľovú múčku, sklame vás. Vždy v nej zostanú trochu väčšie kúsky. Pomôže väčšie množstvo orechov, ale aj tak nebude výsledok ideálny.

Hodnotenie

Stroj má v návode uvedené, že by sa nemal používať dlhšie ako 30 sekúnd, potom by sa mal nechať trochu odpočinúť. Poviem ako to je, nie vždy sme ten čas dodržali. Motor sa naozaj začne prehrievať, ale ako vidno, dlhodobo mu to neuškodilo.

V popise je sa uvádza, že nádoba má 2,1 litra. Na papieri pekné číslo, ale v realite je to o liter menej. A múky nespracujete viac ako pol kila. Pre malú rodinu a bežné varenie to však stačí. Ale nadšený domáci kuchár začne časom pindať.

Pracovná nádoba má dve poistky, pri ktorých sa stroj automaticky zastaví. Jednu na otvorenie horného veka, druhú na odistenie celej nádoby. Fungujú bez problémov, iba jedna časť plastu na hornej poistke sa odlomila (foto nižšie). Neovplyvňuje to ale funkčnosť stroja. Všetky nástavce aj samotná nádoba na mixovanie znesú umývačku riadu a tam ich aj odjakživa dávame.

Vylomený plast

Dúfam, že to nebolo len šťastie jedného kusa, ale som prekvapený, koľko vydržal relatívne malý a jednoduchý stroj. Stroj sa v pozmenenej podobe vyrába aj dnes, nástavce sú dokonca rovnaké, aj keď majú inú farbu.

Tyčový mixér - recenzované 14. decembra 2011

Krátke info

Bamix Mono
- príkon 140W
- cena cca 141€
- 10-15 000 otáčok/min
pôvodná recenzia tu

Potom, ako sme prešli cez dva viac alebo menej podarené mixéry, zakotvili sme pri Bamixe. Našli sme mu veľmi šikovné odkladacie miesto, nad drezom. Má dve rýchlosti, 4 nástavce a dve mixovacie nádoby s viečkom (300ml a 600ml).

Ako zvláda jednotlivé práce?

Poviem rovno, že veľmi dobre. Používame len dva zo štyroch nástavcov. Jeden na sekanie a druhý na šľahanie. Hlavne pri sekaní sa zo začiatku zvykne občas zadrhávať, ale keď sa rozbehne, ide ako raketa naprieč celou masou. To isté platí pri šľahaní. Začnete s nástavcom pri dne nádoby a pomaly ho ťaháte smerom hore. Ako stúpate, stúpa aj to čo chcete vyšľahať.

Tyčový mixér Bamix

Najčastejsie s ním zahusťujeme polievky. Odoberieme trocha zeleniny a šťavy, tú rozmixujeme na pyré a vrátime späť do hrnca. Žiadne zásmažky. Druhé najčastejšie použitie je pena z biekov. Občas robievam orieškové maslo, sekanie orechov mu ide lepšie ako Philipsu vyššie. S dieťaťom v dome sa ukáže aj ďalšie časté použitie – palacinky. Cesto naň by vraj malo chvíľu odstáť. Nemusí, ak ho poriadne vyšľaháte s mixérom.

Skúšal som niekoľkokrát nástavec na mäso. Kuracie bez blán alebo rybu ako tak zvládne, ale šlachovité hovädzie už nie. Nôž sa zalepí a skončíte tak, že ho budete čistiť kazdých 10 sekúnd. To radšej zobrať kuter alebo starý dobrý mlynček na mäso.

Pribalené nádoby sú praktické, obzvlášť na šľahanie. Tyčovému mixéru sa totiž najviac darí práca v úzkych a vysokých nádobách. Ďalšia výhoda je, že tie nádoby majú tesne priliehajúce viečka, takže čokolvek pripravíte, môžete rovno aj zavrieť a odložiť do chladničky.

Hodnotenie

Tento stroj dostal naložené hneď ako sme ho kúpili. Zo začiatku sme v ňom každý deň robievali pyré zo surovej zeleniny, neskôr mixovali polievky a kaše pre malého. Opäť denne. Posledný rok ho používame odhadom každý druhý deň. Skrátka, viac používame už len sporák.

Umývanie ide hladko, stačí opláchnuť pod vodou. Je utesnený tak, že ho môžete ponoriť takmer po gombíky, iba tie nie sú vodotesné. Hlava mixéra sa dá tiež odšróbovať, takže sa viete dostať aj z zažratejšej špine. Celkovo je však mixér dobre postavený a nedáva zbytočný priestor pre usádzanie neporiadku.

Hlava mixéra

Nádoby na šľahanie zvládajú umývačku riadov, na tej väčšej sa ale časom stratí mierka objemu. Čo je veľká škoda. Na druhej strane, tie nádoby sa dajú dokúpiť aj samostatne a majú aj tretiu 900ml veľkosť. Nástavce aj napriek častému používaniu stále dobre držia na mieste. Ak sa náhodou stratia, tiež sa dajú dokúpiť.

Mixér má na vrchnom štítku uvedené, že ustojí 5 minútové mixovanie čo je aj pravda. Ak chcete niečo vymixovať naozaj dohladka, potrebujete skrátka viac času. Ešte jedna výhoda oproti ostatným a podobným kuchynským strojom, ktoré robia hluk. Je relatívne tichý, malého nám nezobudil tuším nikdy.

Najslabší model zatiaľ dokázal svoju spoľahlivosť. Dúfam, že bude rovnako dobre slúžiť aj ďalej.

Sporák – recenzované 10. mája 2009

Krátke info

Baumatic BT 2470TCSS
- cena cca 1.100€
- 5 horákov
- rúra s objemom 94l
pôvodná recenzia tu

Najväčší kus našej kuchyne, magnet na pohľady a zároveň najväčšie sklamanie. Samostatne stojaci sporák so šírkou 90cm. Má 5 horákov, z toho jeden turbo pre varenie s čínskym wokom. Rúra má tri výhrevné telesá, horné, dolné a jedno za ventilátorom. Navyše je sada na grilovanie (v rúre je vývod, ktorý otáča ražňom) a vymeniteľné trysky pre použitie na fľaše s propán-butánom. Dvierka majú trojsklo, takže nehrozí bezprostredné popálenie.

Ako zvláda jednotlivé práce?

Najprv varná doska. Jej veľkosť je zároveň najväčšou prednosťou celého spotrebiča. Často sa stáva, že pri sporáku varíme dvaja naraz a nezavadziame si. Sporák som osadil centrálne, takže má po oboch stranách pracovné dosky aj osvetlenie. Ukázalo sa to ako dobrý nápad aj preto, lebo milovaná používa na prácu opačnú ruku ako ja, takže v kuchyňa nám sedí obom. Ale naspäť ku sporáku. Miesta je rozdávanie a nezaplatenie.

Druhá výhoda je rozdielna veľkosť jednotlivých horákov. Ten najmenší je naozaj veľmi maličký. Hodí sa napríklad na zohrievanie malého množstva masla v hrnčeku, používam ho často aj pri domácom pražení kávy. Najviac sa osvedčil pri vývaroch, pri najslabšom plameni krásne “ťahá”. Ďalšie 3 horáky sú postupne väčšie, piaty má tri kruhy plameňov, čiže turbo. Výkon je taký silný, že treba naozaj použiť vhodný železný riad. Bežné panvice si môžete ľahko odpáliť.

Rúra má dobre vykombinované programy aj vďaka trom ohrevným telesám. Na druhej strane je taká veľká, že vyhriatie trvá dlhšie. Sporák má digitálne hodinky, ktoré majú aj časovač. Ten sa dá nastaviť ako minútky – zapípa po nastavenom čase, prípadne zapípa aj vypne rúru. Funkcia grilovania rozpáli hornú špirálu dočervena, má dva stupne intenzity a funguje vcelku dobre. Používame napríklad na zemiaky. Rošty sú tri, takže nie je problém upiecť naraz aj šesť tortových korpusov.

Hodnotenie

Hlavný problém tohoto sporáka je kvalita vypracovania a súčiastok. Pokazil sa ešte v rámci záruky, odišiel generátor iskier. Po záruke prehorel káblik na spínači rúry. Vymenil som si ho sám, po roku vyhorel znova. Som presvedčený o tom, že ide o chybu dizajnu, elektrická inštalácia je slabo zaizolovaná. Pri takto veľkom a výkonnom sporáku priam fatálna chyba. Dokazujú to napríklad aj nedoliehajúce dvere rúry, kde horúca para uniká práve na spínače (foto nižšie). Pre úplnosť, ten gombík minútiek na fotke sme odstránili schválne, aby ho náhodou neodmontoval náš malý. Inak ovládacie prvky držia na svojom mieste.

Horúca para unikajúca z nepriliehajúcich dvierok

V roku 2012, teda po troch rokoch používania, vyhorela spodná špirála a odvtedy je stav nezmenený. To znamená, že som rúru nedal opraviť. Začali sme používať remosku a rúra väčšinou slúži ako dodatočná kuchynská skrinka, kam odkladáme korýtko na chlieb a samotnú remosku. Prípadne ju používame ako pomôcku pri kysnutí. V rúre zapnem iba svetlo, dve malé žiarovky v nej spravia ideálne prostredie pre kysnutie cesta na kváskový chlieb.

Čas od času použijeme gril a s trochou snahy sa v nej dajú upiecť keksy, medovníky a malé pečivo. Čokoľvek, čo sa nepečie dlhšie ako 15 minút a potrebuje veľký plech zvládne horná špirála a jeden extra plech ponechaný v rúre na zohriatie. Na ten potom položím plech s cestom a pečiem. Za tie dva roky nemôžem povedať, že by mi tá spodná špirála niekedy chýbala. Preto nemám chuť ani dôvod sporák opraviť. Ďalší dôvod proti – šetríme elektriku a dva roky za sebou sme mali preplatky.

Čo sa údržby týka, tiež to nie je ružové. Naleštený sporák síce vyzerá krásne, ale dostať ho do toho stavu stojí buď veľa práce alebo veľa chémie. Ani jedno sa mi nepáči. Problém je v tom, že len polovica povrchov je z nerezovej ocele, všetko ostatné je len leštený hliník. Hliníková je napríklad celá horná platňa po horákmi. Práve tam by sa viac hodila nerez, údržba by bola neporovnateľne lepšia.

Keby som kupoval nabudúce, vzal by som len 90cm varnú dosku a menšiu rúru na zabudovanie. A od inej značky, od tejto som čakal o niečo viac. Nie profi, ale určite niečo viac.

Nasledujúci diel seriálu – Kuchynské riady

Je už v príprave. Bude v ňom test medenej panvice, keramickej GreenPan aj keramického pekáča Emile Henry.

V kuchyni pribúdajú bylinky a čerstvá zelenina, vonku hulákajú vtáky a vôbec, sú tu májovéOmrvinky.

Nový seriál recenzii

Recenzie majú jednu zásadnú chybu. Platia väčšinou tu a teraz, o pár rokov už nemusia byť pravda. Tak som zobral všetko kuchynské vybavenie a začal upratovať. Niečo skončilo v dielni ako budúci polotovar na nejakú opravu, iné len chytá patinu a možno skončí v rukách potomstva. Rozhodol som sa urobiť trojdielny seriál o tom, ako dopadlo všetko moje kuchynské vybavenie. Recenzované aj nerecenzované. Jednotlivé diely budú nasledovať takto:
1. Elektrické náradie (mixér, kuter, sporák)
2. Kuchynské riady (hrnce, pekáče a panvice)
3. Kávovary (espresso, moka, mlynček)

Materiál je celkom obsiahly, takže bude trvať nejaký čas, kým všetko nafotím a spíšem.

Gastro akcie všetkého druhu

Máj je zrejme najsilnejší mesiac pre akcie spojené s jedlom, tak poďme pekne podľa kalendára:
9. – 11. mája - Špargľové dni, Primaciálne námestie, Bratislava, Sharkam
10. mája - Biofest – Langeck bei Lockenhaus
11. – 13. mája - Street Food Show, Hold Utca Market, Budapešť
12. – 17. mája - Čokofest, Kupecká ulica, Nitra
16. – 17. mája - Grilliáda, Námestie slobody, Banská Bystrica
22. – 25. mája - Slovak Food Festival, Bratislavský hrad
30. mája – 1. júna - Gurmán Fest Bratislava, Dostihová dráha v Petržalke

Viete o ďalších akciách? Šupnite ich do komentárov, ďakujem.

Ako slovenský čašník s trochou cukru urobili parádnu sondu do gastronómie

Viedeň, vychýrená reštaurácia Plachutta. Robil tu slovenský čašník, ktorý si v (povolenej) pracovnej prestávke priniesol vlastné jahody a osladil si ich cukrom z reštaurácie. Ten si vzal bez opýtania a dostal zato hodinovú výpoveď. Načo sa strhla poriadna búrka a čuduj sa svete, najviac to schytal majiteľ podniku, Mario Plachutta. Celá vec sa dostala až pred rakúsku Arbeitskammer (organizácia na ochranu práv zamestnancov a pracujúcich, nie však odbory). Tam podnik tvrdil, že zamestnanec spreneveril pol kila cukru, pričom išlo o 50g. Ďalej podnik naznačoval, že ide Slováka, ktorý má v Rakúsku len prácu, ale žije na Slovensku. Dostalo sa to až na súd, ktorý uznal, že nešlo o nezákonné obohacovanie, podnik musí navyše čašníkovi zaplatiť aj odškodné.

Nasledovala poriadna kritika v tlači aj na internete. Za ten vyhadzov, aj za tie poznámky, že Slovák tam len pracuje ale nemá trvalý pobyt. Na záver nasledovalo už len trápne vyhlásenie na ich facebookovej stránke, že podniku vadilo najmä mrhanie potravinami. Za čo dostal samozrejme znova naložené.

Marketéri to použijú ako parádny príklad nezvládnutej krízovej komunikácie a kompletného zlyhania na sociálnych sieťach. Prípad ale krásne ukazuje pomery v branži ako takej. Podľa mňa je zásadný problém v neodbornosti aj vzájomnom obviňovaní. Majitelia hromžia na kradnúci personál, personál zas hromží na zdieranie. Neodbornosť je zasa aktuálna hlavne u nás. Majitelia z úplne inej branže a slabo vyučený personál si môžu v zásade podať ruky.

Trochu tých antibiotík s obedom

Vedci aj lekári dlho bijú na poplach, a teraz začali ešte hlasnejšie. Antibiotiká sú všade a ak ste si mysleli, že len v živočíšnej výrobe, prečítajte si tento článok. V skratke, so zeleninou je to možno ešte horšie. Pretože aj pri jej postrekoch sa používajú antibiotiká a antimykotiká. Článok v mnohých ohľadoch otvára oči, páčila sa mi aj poznámka o tom, že prírodu skrátka nemôžeme znásilniť.

 

Mám rád arašidové maslo, často si ho aj vyrábam doma. Nedávno som v práci natrafil na stránku nášho klienta, a tam na slnečnicové maslo. Nasledovala okamžitá skúška doma.

Doma máme vždy kopu rôznych semienok. Dávam ich do jedla, krpec si ich zasa pýta na maslový chlieb. Zobral som teda dve poriadne hrste slnečnicových semien, trochu ich na stole prebral od bordelu a hodil na suchú panvicu opražiť. Stačí málo, kým nezačnú sami poskakovať. Treba samozrejme stále miešať alebo aspoň potriasať panvicou.

Semienka som nechal trochu vychladnúť a dal ich do kutra. Pridal som väčšiu štipku soli a dve lyžičky medu. Pustil som mixovanie a postupne pridával slnečnicový olej. Ten extra panenský od Búšlaku. S tým olejom to ale netreba preháňať, skôr sa treba snažiť rozomlieť zrnká do hladka. Náš kuter na to nemá dosť sily, tak som mal výsledné maslo trochu chrumkavejšie. Nabudúce to skúsim vyčovým mixérom, možno spraví lepšiu robotu.

Nátierka zo slnečnicových semienok

Prvé ochutnanie nebolo zlé, ale evidentne som to prehnal s medom. Aj preto to chutilo veľmi podobne ako sézamová chalva. Viem si však predstaviť, že hladšia konzistencia, silnejšie upraženia, menej aromatický olej a menej medu z toho spravia úplne inú nátierku. Nevadí, je tu more priestoru na hranie sa. Namiesto medu sa dá vyskúšať javorový sirup, prípadné sladidlo. Dobrodružnejší pridajú možno aj kakao alebo karob. Slnečnicové maslo by som sa nebál použiť aj do slaných jedál, možno niečoho z orientálnej alebo ázijskej kuchyne. Stále je tu aj ranná klasika, natrieť na chlieb.

Ešte jedna vec, slnečnicové maslo je alternatíva pre ľudí s alergiou na arašidy. Veľmi chutná alternatíva.

Slnečnicové maslo

Oberať nezrelé ovocie sa možno nezdá ako dobrý nápad, ale čo mali robiť naši predkovia, kým nepoznali citróny. Namiesto nich totiž ako kyslé dochucovadlo používali práve šťavu z nezrelých bobúľ hrozna. Volá sa verjus.

Na jeseň minulého roku sa mi ozval vinár Gajda zo Skalice, že sa pokúša vyrobiť verjus a chce mi poslať vzorku na ochutnanie. Odvtedy prešlo pol roka a ozval sa opäť, tentoraz už so vzorkami. Dostal som ich nedávno a medzičasom som ich stihol použiť na všetko možné. Ale pekne postupne.

Pôvod slova verjus by sa dal preložiť ako zelená šťava. Obyčajne sa na ňu používa nezrelé hrozno, ale aj ríbezle, plánky a iné kyslé druhy ovocia. Poznali ho v starom Grécku, najpopulárnejší bol zrejme v stredoveku. Zvykli doň nakladať aj bylinky. Práve to skúšam, výsledok uvidím neskôr a doplním.

Medzičasom ho vytlačili octy a citrusy, prežil v arabskom svete, najviac v sýrskej kuchyni. Postupne sa k nemu vracajú vinári, z úplne prozaického dôvodu. Nezrelé hrozno im “vzniká”, keď robia redukciu úrody. Je to niečo podobné, ako keď robíte v záhrade prebierku plodov na ovocnom strome. Rastlina má potom viac energie, ktorú odovzdá menšiemu množstvu úrody, zato chutnejšej a kvalitnejšej.

Verjus

Verjus je číry a aj celkom kyslý. Ale nie tak príkro ako ocot, ani tak ostro ako citrón. Skôr uhladený a príjemný. Hneď ako som ho otvoril, spomenul som si na dávnejší článok o pitnom octe. Toto bude určite menej drsné pitie. Preto som vzal pohár so studenou vodou, pridal doň lyžicu medu a poriadny strek verjusu. Zamiešal a ochutnal. Parádna limonáda, navyše s hroznovou dochuťou. Neskôr mi samotný vinár poradil pridať ešte trochu bazového sirupu aj bublinky a komerčné hroznové nápoje sa budú môcť schovať.

Verjus ako základ malinovky

Nad ďalším použitím už nebolo treba toľko špekulovať, zálievka na šalát. Robievam ju s olejom, horčicou a medom. Teraz som namiesto octu alebo citróna pridal verjus. Hodil sa. Toto kyslé dochucovadlo zažíva renesanciu práve kvôli svôjmu hroznovému pôvodu. Jedlá, ktoré dochucuje, sa lepšie párujú s vínom, kým ocot a citrusy by sa v niektorých prípadoch mohli biť. Moja skúsenosť je ale taká, že verjus je hlavne jemný k jedlu samotnému. Až taký vyslovene nekonfliktný typ. Dokyslí čo potrebujete, ale nebude zbytočne vytŕčať. Za posledný týždeň som ním dochutil napríklad marockú hariru, kyslú zemiačku, hráškovú polievku s mätou aj špargľové rizoto. Do každej sadol. Nehovorím, možno vám niekde bude viac sedieť limetka, naša starká je zasa naučená používať prevarený ocot. Ale sú skrátka situácie, kedy chcete nechať vyniknúť iné chute a zároveň dodať jedlu kyslosť. Pre túto nekonfliktnosť si ho viem predstaviť aj v letných dezertoch alebo zmrzlinách. Hojne sa používa pri redukcii omáčok a deglazovaní výpeku z pečeného mäsa.

V zálievke na šalát

Pýtal som sa, z akých odrôd viniča vyrobili verjus. Boli to Devín, Frankovka, Rimava a Nitria. Spolu okolo 450 kilo nezrelého hrozna. Po vylisovaní z toho nakoniec zostalo 131 litrov verjusu. Kdekoľvek ho zatiaľ nedostanete, ale zoženiete ho vo Vinotéke u Františkánov v Skalici a u Prokopa v Bratislave alebo priamo vo vinárstve Vysoké pole. Menšia fľaška s obsahom 0,25l stojí 4€.

Verjus

Súťaž

Medzi vzorkami mám aj tri fľašky, ktoré dám ako cenu do súťaže. Vyhrať ich môžu traja z vás, teda každý z nich jednu fľašku. Stačí, ak pošlete správnu odpoveď na otázku a vyberieme vás. Otázka je dnes mimoriadne záludná a znie: na čo by ste doma použili verjus?

Správne odpovede posielate iba emailom na delikatesy (zatočenýznak) klimo (bodka) net, najneskôr do piatku 2. mája polnoci. Troch výhercov oznámime v tomto istom článku o deň neskôr, teda v sobotu 3. mája.

Vyhodnotenie

So svojimi odpoveďami ste ma potešili. Bolo ich spolu 23 a vybrali sme týchto troch výhercov: Miroslava Urbanová, Karol Kovanič a Anna Kovaničová. Gratulujem a posielam ceny.

Počúvajte ešte, do čoho všetkého by ste použili verjus:
cheesecake, zázvorové pivo, studené polievky, guacamole, ako syridlo na mascarpone (pre tých, ktorí sú alergický na citrusy), lambické pivo alebo domácu majonézu. Výborné tipy, niektoré skúsim.

Špargľovú sezónu neobídem nikdy. Minulý víkend sme si ju spravili len s maslovou mrveničkou a varenými zemiakmi, túto nedeľu som sa trochu pohral s rizotom.

Neviem ako vy, ale mám radšej zelenú špargľu ako bielu. A samozrejme najviac hlavičky. Asi preto sa mi zapáčil recept, ktorý som našiel vo víkendovej prílohe českých Hospodářských novin. Suroviny som si podľa mojich zásob mierne upravil.

Suroviny

- zväzok zelenej špargle
- 400g ryže na rizoto
- 1dcl bieleho vína
- liter a viac vývaru
- cibuľu
- olivový olej
- maslo
- parmezán
- verjus alebo citrón

Najprv dajte variť mierne osolenú vodu. A ak nemáte náhodou čerstvo uvarený vývar, mali ste si ho už po zobudení vytiahnuť z mrazáku. Teda, predpokladám, že ho tam máte v zásobe. Potom začnite šúpať špargľu. Od hlavičky smerom dole, drevnaté konce treba odrezať. Keď voda zovrie, nechajte v nej špargľu povariť zhruba 3-4 minúty. Po vytiahnutí ju dajte hneď pod studenú vodu a pripravte si dosku na krájanie.

Blanšírovaná zelená špargľa

Po krátkom varení ochladiť pod prúdom studenej vody

Stonky pokrájajte na malé kolieska, len hlavičky nechajte celé. Keď už ste pri krájaní, nadrobno si posekajte cibuľu a dajte ju speniť na olivový olej. Neskôr prihoďte kolieska špargle, hlavičky odložte na neskôr.

Jedna špargľa, dve rôzne prísady do rizota

Keď ste špargľu trochu orestovali, pridajte ryžu a poriadne premiešajte. Podlejte vínom, nechajte variť a priebežne miešajte. Pri varení som popíjal tramín červený, takže rovnaké víno putovalo aj do rizota. Ďalej podlievajte vývarom a miešajte, kým ryža nebude hotová. Odstavte zo sporáka a primiešajte hlavičky špargle, strúhaný parmezán a maslo. Pred servírovaním pokvapkajte verjusom (článok o ňom bude nasledovať) a dozdobte hoblinami parmezánu.

Hotové špargľové rizoto s parmezánom, tramínom a verjusom