Mám rád arašidové maslo, často si ho aj vyrábam doma. Nedávno som v práci natrafil na stránku nášho klienta, a tam na slnečnicové maslo. Nasledovala okamžitá skúška doma.
Doma máme vždy kopu rôznych semienok. Dávam ich do jedla, krpec si ich zasa pýta na maslový chlieb. Zobral som teda dve poriadne hrste slnečnicových semien, trochu ich na stole prebral od bordelu a hodil na suchú panvicu opražiť. Stačí málo, kým nezačnú sami poskakovať. Treba samozrejme stále miešať alebo aspoň potriasať panvicou.
Semienka som nechal trochu vychladnúť a dal ich do kutra. Pridal som väčšiu štipku soli a dve lyžičky medu. Pustil som mixovanie a postupne pridával slnečnicový olej. Ten extra panenský od Búšlaku. S tým olejom to ale netreba preháňať, skôr sa treba snažiť rozomlieť zrnká do hladka. Náš kuter na to nemá dosť sily, tak som mal výsledné maslo trochu chrumkavejšie. Nabudúce to skúsim vyčovým mixérom, možno spraví lepšiu robotu.
Prvé ochutnanie nebolo zlé, ale evidentne som to prehnal s medom. Aj preto to chutilo veľmi podobne ako sézamová chalva. Viem si však predstaviť, že hladšia konzistencia, silnejšie upraženia, menej aromatický olej a menej medu z toho spravia úplne inú nátierku. Nevadí, je tu more priestoru na hranie sa. Namiesto medu sa dá vyskúšať javorový sirup, prípadné sladidlo. Dobrodružnejší pridajú možno aj kakao alebo karob. Slnečnicové maslo by som sa nebál použiť aj do slaných jedál, možno niečoho z orientálnej alebo ázijskej kuchyne. Stále je tu aj ranná klasika, natrieť na chlieb.
Ešte jedna vec, slnečnicové maslo je alternatíva pre ľudí s alergiou na arašidy. Veľmi chutná alternatíva.
