Odkedy som sa začal viac hrabkať v záhrade, nachádzam ďalšie a ďalšie veci, ktoré sa dajú zjesť. Dnes napríklad portulaku zeleninovú, mimoriadne odolnú a chutnú burinu.
Na portulaku som si brúsil zuby už dávnejšie. Dnes sa mi pripomenula, keď som bol na tradičnom sobotnom nákupe na trhovisku. Kupoval som nejaké živé kvietky milovanej a hneď vedľa tých, ktoré som vybral, mali aj túto rastlinu. Práve začínala kvitnúť peknými žltými kvietkami. Doma nám rastie v trávniku a je to pomerne odolná burina.
Portulaca oleracea je pozoruhodný úkaz. Preplazí sa trávnikom, má hlboké korene a vie ich zapustiť aj z odstrihnutého lístka. Na druhej strane má spomedzi všetkých listových rastlín najvyšší obsah omega-3 mastných kyselín, obsahuje aj pomerne vysoké množstvá vitamínu A, C a E, plus pár minerálnych látok. Osožná je surová aj varená. Na spomínanú omega-3 ideálne surová, ale na vitamín A zasa varená. Navyše sa varením zníži obsah oxalátov, ktoré majú byť zodpovedné za obličkové kamene. Takže ako pri všetkom – s mierou.
Včera bola búrka a zem bola poriadne premočená, ideálny čas na večerné relaxačné vytrhávanie buriny. Keď je na jeho konci aj chutná odmena, ide ešte lepšie od ruky. Portulaku som zbieral večer, čo má tiež svoj význam. Vtedy má totiž 10x nižší obsah kyseliny jablčnej ako ráno, takže nebude chutiť tak kyslo alebo príkro.
Príprava je viac než jednoduchá, stačí poriadne opláchnuť v studenej vode a obrať lístočky. Nevadí, ak sa vám tam občas zatúla kúsok stonky. Je rovnako šťavnatá a mäsitá, ako listy.
Je na vás, do akého šalátu ju dáte. Kľudne aj do gréckeho. Ak použijete len mladé lístky, budú takmer bez chuti. Tie staršie sú len veľmi veľmi jemne pikantné. Viac ako o chuť ide skôr o tú chrumkavosť a šťavnatosť, podobnú malým nakladačkovým uhorkám. Rozmixovaná zasa vie veľmi dobre zahustiť rôzne šťavy a nápoje.
Zajtra sa chystáme zbierať mangold a z jednej jeho časti urobiť quiche. Keď sa tak pozerám na náš trávnik, myslím, že doň pridám aj trochu portulaky.