Minulý víkend sme mali v Nitre gastro festival, ktorý som pomáhal organizovať. A stalo sa nám presne to, čoho sa najviac boja asi všetci organizátori.
Minulý rok sme mali úžasné horúčavy a po troch týždňoch festival na rozpálenom námestí doslova horel. Tento rok sme sledovali predpovede počasia, ale od samého začiatku som mal intenzívny vnútorný pocit, že chytíme dážď. Skrátka tušenie. Deň pred festivalom sa Aladin sekol, ukazoval dážď a pritom v Nitre celý deň svietilo slnko. V deň konania sa mu však už predpoveď podarila. Ukazoval jeden mráčik, ktorý nie a nie posunúť sa preč z mesta.
Prípravy išli hladšie ako minule, stánky aj elektriku sme mali bez akýchkoľvek starostí. Pred festivalom nám ale vypadlo pár účastníkov. Buď pre vážne zdravotné dôvody alebo pre autohavárie. Svoje schytali aj jahody, na ktorých je založená aj podstatná časť akcie menom Jahodová Nitra. Najprv našim pestovateľom pomrzla úroda, neskôr sa tadeto prehnalo ešte pár búrok aj krupobití. Z pôvodných troch stánkov s jahodami zostal nakoniec len jeden a ešte aj tomu sa pokazilo auto, takže na festivale chýbal. Našťastie jahody doplnila pestovateľka tekvíc Tekvička, ktorá pestuje aj ďalšiu zeleninu.
Na špecialitu z jahôd sa nám chytilo len pár vystavovateľov, zato výsledok podľa mňa stál zato. Nový nitriansky pivovar na festival navaril jahodové pivo na spôsob belgických saison. Chutilo dobre a jahody sa v ňom ukázali v dochuti. Inak sa jahody objavovali najviac v dezertoch, buď ako plnka alebo len dekorácia. Napríklad Sýpka z Bábu uvarila vlastný jahodový džem a naplnila ním parené buchty. Jahody sa samozrejme dostali aj do pečených buchiet a štrúdlí, ale potešil som sa, že konečne našli cestu aj do slaných jedál. Unicafé ponúkalo pečené mäso na šaláte, v ktorom boli mimo iných surovín aj jahody.
Keď sa už akcia ako tak rozbiehala a podarilo sa nám vyhnať z námestia aj posledných oneskorencov s autami, obloha sa zatiahla a začalo smokliť. V diaľke hrmela búrka a našťastie nás obišla. Dážď bol ale úplne bez vetra, zato usedavý. Aj preto sa mraky takmer nehýbali, na druhej strane bol ten dážď o to znesiteľnejší. Samozrejme, že spôsobil úbytok návštevníkov, ale potom sa stalo niečo, čo som naozaj nečakal. Ľudia jednoducho vytiahli dáždniky a pokojne sa špacírovali ďalej. Pršať prestalo až okolo siedmej, tesne pred hlavným hudobným programom, ale ľudia po celý ten čas chodili a ochutnávali.
Ako doplnok sme mali tento rok aj stánok partnerských miest Nitry, konkrétne od Slovákov z Báčskeho Petrovca. Prišli v krojoch, predviedli tradičnú svadbu a so sebou priniesli parádne klobásky aj koláče.
Na festival sme tento rok doplnili aj prestrešené miesta na konzumáciu, cisternu s pitnou vodou, pár detských atrakcii aj zelenú zónu z Botanickej záhrady. Vďaka nej som objavil jednu pomerne srandovnú rastlinu, latinsky sa volá Spilanthes acmella. Odthnete si lístok, chvíľu ho požujete a po pol minúte máte v ústach 9 voltovú baterku. Vyslovene elektrický zážitok, ale pre juhoamerických indiánov bežný liek na bolesti zubov. Dúfam, že Botanická záhrada príde na námestie aj budúci rok a pripraví viac takýchto prekvapení.
Čo sa mi v tej hektike podarilo ochutnať? Za celý čas som nestihol ani jednu kávu, víno už tobôž nie. Neskôr sme okoštovali s milovanou malý pohárik jahodového piva a cuketové batôžky plnené syrom na šaláte z Piáno Café. K poriadnemu jedlu som sa dostal až o pol desiatej večer. Začal som pohánkovým tanierom s klíčkami od Svetlušky. Biely mini-cheesecake z Viola Bakery sadol malou porciou presne tam kam mal. Na dojazd som si dal zeleninu so syrom balenú v tortille v Žranici brácho, mali spoločný stánok s pivovarom Hop Grup. Na zapitie som skočil do Martin’s Cider a všetko spláchol višnovým ciderom. Celá večera ma vyšla na 5 kupónov, teda 5 eur.
Veľké chvály som počul na pečené prasiatko zo Salaša Cabaj, veľmi dobre išli aj všetky grilované jedlá. Do dažďa dobre sadlo aj halászlé zo Sýpky v Bábe a pirohy plnené bryndzou. Koštoval som aj tie, máličko cesta a kopa kopa plnky.
Napriek dažďu mnohí z vystavovateľov predali takmer všetko. Keby bolo pekne, zrejme by im aj chýbalo. Po festivale sme hodnotili, čo chýbalo návštevníkom a podľa toho budeme pracovať na ďalších ročníkoch. Určite pridáme viac prestrešených miest na konzumáciu a zároveň konečne aj sedenie. Kupóny sme mali tento rok ošetrené dobre, pretože pokladňa bola priamo na námestí a stíhala. Uvažujeme ale nad tým, že v nejakej forme zavedieme ich kusový predaj. Teda že sa nebudú predávať len v balíčkoch po 5 kusov.
S hosťujúcim stanom budeme rozhodne pokračovať. Na budúci rok to už ale nemusí byť folklór, uvažujeme napríklad nad niektorým z bratislavských streetfoodových stánkov. Je z čoho vyberať a takýmto spôsobom budú môcť domáci návštevníci ochutnať aj niečo odinakadiaľ. Zároveň budeme viac tlačiť na jahody, aby sa stali pevnou tradíciou tohoto regiónu aj festivalu samotného.
Takže vidíme sa opäť o rok, v prvú júnovú sobotu. Dovtedy mrknite krátku fotogalériu a nezabudnite do komentárov napísať, ako sa vám páčilo a čo by sa dalo spraviť lepšie. Moje veľké ďakujem patrí všetkým účastníkom, spoluorganizátorom a aj brigádnikom. Urobili kopu práce a zvládli ju veľmi dobre.
Fotogaléria
