Aktuálny prírastok bratislavských bistier sa vzdialil od centra a možno aj vďaka tomu ponúka iný sortiment jedál.
Žufaňa je na “Duláku” a tak trochu schovaná za armádnym posádkovým klubom. Napriek tomu je vo vnútri dosť svetla a vďaka nemu lepšej atmosféry. Interiér je skladačka starých a vynovených stoličiek, má dva priestory. Vpredu pred barom je niekoľko stolov a dlhá lavica, vzadu je zas o niečo intímnejší priestor s kreslami a detským kútikom. Bistro sa netají tím, že chce prilákať matky s deťmi. Nechýbali pri oboch mojich návštevách.
Ponuka
Mení sa každý deň a je zameraná na pár základných okruhov – kaše, polievky, nátierky a koláče. K nim sa občas pridá aj nejaká špecialita.
Pri prvej návšteve som si dal pšenovú kašu s makom (1,90€) a espresso (1,40€). Milá čašníčka mi zakontrovala, či chcem tej kaše za žufaňu alebo dve. Vybral som si tú menšiu.
Chvíľu nato mi na stole pristála kaša dozdobená sušenými slivkami a kúskami jablka. Chutila naozaj dobre, aj nasýtila na doobedné vybavovačky po meste. Bola akurát šťavnatá a dobre dochutená. Viac som bol však zvedavý na kávu. Už pred otvorením avizovali, že sa rozhodli pre britskú pražiareň Has Bean Coffee a remeslu ich priúčalAdam Neubauer, dvojnásobný barista roka z Čiech.
Počas mojej návštevy som videl celkom príkladnú starostlivosť o kávovar, tak som pomaly začal veriť v dobrý výsledok. V šálke na stole sa nakoniec aj potvrdil. Nebola to štandardná “čokoládová” chuť, dochuť aj pachuť. Trochu karamelu, len v odľahčenej verzii. Nech to už bude znieť akokoľvek prihorato, bolo to také spevavé espresso, ktoré srknete na dva hlty a chcete ešte jedno.
Pri druhej návšteve som ochutnal zeleninovú polievku (1,90€) a ako dezert domáceho “miláčika” (2,50€). Polievka bola ľahká, s prevahou kelu a dochutená zelerovou vňaťou. Na môj vkus trochu príliš ľahká, ale základ bol dobrý. Možno by stačilo len dlhšie povariť a suroviny pridávať postupne, aby sa nerozvarili. Toto umenie ešte aj teraz pozorujem u našej starkej. Vodové (bez-zásmažkové) polievky varí dve hodiny a výsledok je vždy plnotučná chuť. Ale naozaj nemám čo vyčítať, na ľahkosť som bol dokonca aj vopred upozornený a našiel ju dokonca aj na účtenke.
Vanilkový krém priniesli v zaváraninovom poháry s dvoma väčšími piškótami. Vanilka tam naozaj bola, prezrádzali ju drobné tmavé bodky. Sladký tak akurát, len trochu ušla konzistencia. Viac tiekol, ako by sa ťahal. Robia ho z mascarpone a vraj v ten deň kúpili iného výrobcu a výsledok bol tekavejší. Toto je našťastie tiež niečo, čo sa dá odstrániť priamo na mieste, stačí nechať mascarpone (jogurt, tvaroh, ricottu atď) odkvapkať a prirodzene zhustnúť.
Keď si teraz dodatočne prehrávam obe návštevy aj priestor, trochu sa mi vracajú pocity, ktoré som mal pri prvej návšteve Shtoora. Možno tým, koľko energie bolo venovaných detailom aj komunikácii na sociálnych sieťach. Možno aj tým, že v zmeske bistier a rádoby bistier pretočili stranu, aby tento typ podniku zadefinovali nanovo. A poriadne.
Väčšia vzdialenosť od centra a relatívna blízkosť trhoviska na Miletičke zasa spôsobila, že sa tu objavujú jedlá určite tradičnejšie ako sendviče a überpoctivé-raw-koláčiky. Za všetky spomeniem napríklad huspeninu. Pri mojej druhej návšteve si ju objednal chlapík pri vedľajšom stole. Pár dní nato mali v ponuke “šunkafleky”. Podľa komentárov iných boli vo verzii, akej by to jedlo malo zrejme vyzerať aj v detských jedálňach a vývarovniach. Žufaňa sa pritom zastrája, že v odhalovaní aj opravovaní podobných jedál bude pokračovať.
Ponuka je zostavená rozumne a mení sa denne, len ju treba sledovať. Na pľace je vždy prítomná aspoň jedna z troch majiteliek, takže nie je problém opýtať sa na detaily. Podnik je v zábehu a vady sú skôr kozmetické. Chuťovo bolo všetko výborné a obsluha príjemná. Držím palce a určite sa vrátim na kašu aj kávu.
Žufaňa
Dulovo námestie 4
Bratislava
www.zufana.sk
