Syrové sviatky sa u nás doma začali ešte pred Vianocami. Od dobrého známeho som dostal vyzretý camembert a v obchode zohnal byvoliu fettu.
Camembert nebol z Francúzska, ale tutok z Horných Salíb od Cheesio. Krásne krémový, hotové maslo. Zatiaľ sa k nemu dá dostať len kamarátskou cestou, ale v Novom roku ho už dúfam budete môcť kúpiť. Nezabudnite to sledovať, ale rád vám to pripomeniem, keď sa to spustí.
Napriek vzletnému označeniu Deluxe nájdem v Lidli len málokedy niečo, čo ma naozaj zaujme. Pred sviatkami to bol iba syr z byvolieho mlieka. Konzistenciou úplná feta a krajina pôvodu Bulharsko.
Pomerne veľká kocka skončila len tak, pokvapkaná olivovým olejom na chlebe, ale z polovice som spravil aj rýchlu večeru. Na masle som oglazoval zelené fazuľové lusky, syr som len okorenil a prudko opiekol na pretopenom masle. K tomu pár slovenských cherry rajčín a akurát sýta večera bola na stole.
Syrové kopčeky kam oko dovidí
Keď prišlo nato, ako pohostiť cez sviatky prakticky celú pozvanú rodinu, tiež som sa vybral syrovou cestou. Teda, nie celkom. O časť chuťového zážitku sa postarala bažantia paštéta, ale zvyšok prebrali syrové misy. Nakúpil som rôznu zmes syrov, od ovčích, cez cheddar až po lacnejší balkánsky syr. Nebol to lacný nákup, takže som musel kombinovať. Lepšie syry som pred servírovaním vytiahol z chladničky, aby mohli byť servírované pri izbovej teplote. A zo zvyšku som spravil ochutené syrové guličky.
Zvyknú sa robievať v anglosaských krajinách okolo vianočných sviatkov, len majú iný základ, ako som nakoniec použil. Pôvodný recept používa krémový syr zmiešaný s nastrúhaným tvrdým. Plus pár dochucovadiel, worchester a pod.
Ako základ som použil balkánsky syr, rozmixoval som ho s maslom. Dochucovať ho nijako zvlášť netreba, aj slaný je dosť. Preto som vyberal suroviny, ktoré túto chuť zjemnia, alebo naopak na nej vedia vystavať ešte silnejší vnem. Vybral som teda tri príchute – sušené rajčiny, čerstvé zelené vňate a pražené korenie.
Sušené rajčiny išli najrýchlejšie. Stačilo ich len pokrájať nadrobno a naložiť krátko do olivového oleja. Tak ako boli, aj s olejom, potom šli do syrovej masy. Rukou vyformovať do guličiek a hotovo. Ak by ste chceli pestrejšiu farbu, dajú sa sušené rajčiny rozmixovať priamo so syrom, zafarbia ho na červeno. Chcel som ich mať viac “priznané”, preto som ich nechal vo väčších kúskoch.
Ako druhé som použil zelenú vňaťku. Dal som čerstvý koriander aj mätu. Koriander som kúpil a mäta nám ešte stále rastie na dvore. Nič, len nadrobno posekať a zamiešať do syra. Ak by som mal tých vňatiek viac, určite by som v nich tie guľky aj obalil. A keďže je základ z balkánskeho syra, výborne sa budú hodiť aj iné zelené listy. Najviac kôpor a petržlen.
Tretia kombinácia dopadla asi najlepšie, pražené korenie. Do masy som pridal pár kvapiek ostrého extraktu z cayenských papričiek. Potom som nasucho opražil koriander, rascu a rímsku rascu. Hneď nato som ich potĺkol v mažiari a zamiešal do syra. Nakoniec som guľky obalil v dvojfarebnom sézame. Aj tu sa dajú vyrobiť dve aspoň vizuálne odlišné verzie, podľa toho v akých pomeroch si namiešate svetlý a čierny sézam.
Všetky guľky som poukladal na misy, zakryl potravinárskou fóliou a uložil do chladničky. Mal som ich hotové asi hodinku dve pred samotným podávaním. Inak, kombinácie chutí sa môžu kedykoľvek rozrásť, použiť sa dajú napríklad posekané pistácie, mandle aj tekvicové semienka. Skúsiť môžete aj čerstvo nastrúhanú citrónovú kôru. Na obalenie sa hodí mletá paprika, kurkuma a tiež spomínané sekané oriešky.
K syrom zostávajú už len dve veci – dobré pečivo a víno. Upiekol som kváskové chlebové bagety aj jeden veľký peceň svetlého chleba. Víno bolo červené, slovenská frankovka a talianske primitivo. Obe pomerne silné a dekantované. Potom už len stačilo sledovať, ako sa jednotlivé chute dopĺňajú, v niektorých prípadoch aj menia.
Čím ste sa cez sviatky hostili? A čím sa budete na Silvestra?
