Neviem ako u vás, ale tento rok bol v okolí Nitry mimoriadne biedny na huby. Keď sme túto sobotu po troch dňoch ochladenia a intenzívneho dažďa dostali na prechádzku do lesa, naozaj som nečakal, že niečo nájdeme.

Prvý suchohríb našla milovaná, po nej my s krpcom bedľu. Potom to už išlo samo. Po takom nečase bol les bez ľudí, takže aj úlovok stál zato. Navyše, väčšinu sme našli popri cestičkách. Boli sme bez košíka, tak sme zobrali len to, čo sme vládali uniesť.

Urastená bedľa a jej korene

Deti si zvyčajne všimnú viac detailov, ale v lesnom prostredí to u nášho krpca zatiaľ neplatí. Tak len chodím a ukazujem aha hovnival, aha srnčia stopa, aha modlivka.

Jesenný úlovok - bedle, suchohríby, gaštany aj žalude

Teraz som ale našiel niečo, čo som hľadal už dlhšie, dubové žalude. Prvý, ktorý som našiel som hneď roztĺkol kameňom, aby bolo jasné, či má zber zmysel. Z toboľky vypadol oriešok takmer ako lieskový, v ňom krásne biele jadlo. Toboľky majú síce ostne, ale sú mäkké. Má ich dub cerový, dub letný má tie klasické tuhé čiapočky.

Žalude z duba cerového

Môj pôvodný plán bol upražiť si pár takýchto žaluďov a použiť ich na dezert. Na múku ich nebolo dosť, ale možno by vydalo na dubovú kávu.

Vylúpnuté dubové oriešky

Prvý rozlúsknutý ma síce navnadil, ale doma som postupne zistil, že takmer každý jeden žaluď už má svojho vlastného konzumenta. Nakoniec som sa dopracoval až k trom ako tak schopným jadierkam. Ihneď jesť sa nedajú, sú mimoriadne horké a obsahujú kopu trieslovín, ktorých sa treba najprv zbaviť. Buď dvojdňovým máčaním v studenej vode, viachodinovým varením alebo pražením. Vybral som si tretiu cestu, ale nebola dostatočná, pretože jadierka boli stále ešte trochu trpkasté. Na kávu ich bolo tiež príliš málo, tak som aspoň ochutnal. Keby ste chceli robiť múku, potom ich treba rozštvrtené máčať dva dni a zopár krát vymeniť vodu. Potom krátko postaviť do horúcej vody a priviesť k varu. Odstaviť, podrviť a nechať uchnúť. Takto vysušené sa potom konečne dajú rozomlieť na múku. No čo vám poviem, jedlo na okamžité prežitie to nie je.

Rozlúsknuté žalude

Neviem, či sa po ďalších dažďoch ešte dostanem k nejakým schopným jadierkam. Možno vy áno, tak môžete skúsiť. Mám tú skúsenosť, že kávoviny z netradičných surovín sú obvykle lepšie aj zaujímavejšie, ako tie tradičné melty a cigorky. U mňa doteraz jednoznačne vedie šípková káva, mimochodom tiež “v sezóne”. Na púpavovú si bude treba už asi počkať na budúci rok.

Možno sa to tu časom zvrhne na epos o tom, čo všetko sa dá alebo nedá upražiť. Už teraz pokukujem po skoroceľových semienkach…

Leave a Reply

Post Navigation