Hovorím o gaštanoch. Ak ich namočíte do čokolády a posypete kakaom, dostanete parádne pralinky.

Náš gaštan tento rok parádne zarodil. Za ten čas, čo ho máme, som si všimol takýto kolobeh. Jeden rok výborná úroda a veľké plody, takmer ako maróny. Nasledujúci rok žiadna úroda a rok potom opäť žiadna úroda. Štvrtý rok konečne nejaká úroda, ale s malými plodmi, ktoré sa ťažko šúpu. No a piaty rok znova ako maróny. Takže 4-ročný kolobeh. Som zvedavý, či ho nasledujúce roky potvrdia.

Potešení predošlými úrodami sme aj špekulovali, že by sme hore v sade vysadili ďalšie gaštany. Rozmysleli sme si to, keď sme sa dopočuli, že s novým stromom si sem môžeme dovliecť nepekné veci. A na ne môže zahučať aj náš vlastný gaštan. Zrovna náš región je na tom najhoršie. Pred dvoma rokmi našli v susednej dedine hrčiarku gaštanovú. Malá muška, do roka vie zrušiť celý strom. Horšia je však huba Cryphonectria parasitica, ktorá spôsobuje u gaštanov rakovinu a pomerne veľké zamorenie. Vedia o tom v severnej Amerike, gaštany tam už nenájdete. Dobrá správa je, že proti chorobe je liek, vedia vám ho spraviť v Nitre. Platí zásada, že gaštan na rozdiel od orecha nemôžete obíjať palicou. Huba sa na strom dostáva práve cez takéto rany.

Späť k úrode a radostnejším veciam. Musel som ich chytro pooberať (samozrejme nie mlátením), pretože veľa pršalo. Gaštany by splesniveli ešte na strome. Ani obraté nevydržia dlho. Postupne by sa začali zmenšovať, prípadne by sa do nich nasťahovali červíky. Takže sme posledný víkend piekli a čistili 6 kilo gaštanov. Niečo sme zjedli, ďalšie sme uvarili, pár pekných zamrazili a zo zvyšku spravím gaštanové pyré. Pri pečení som použil remosku. Zistil som, že pozdĺžne nakrojené sa šúpu omnoho lepšie, ako keď som ich nakrojil krížikom.

Gaštany v čokoláde

Pri šúpaní má človek more času na rozmýšlanie. Napadlo mi to najjednoduchšie, čo sa dalo spraviť. Upečené gaštany namočiť v čokoláde a obaliť kakaom. Trochu viac náročné na trpezlivosť, ale výsledok stojí zato.

Upečete gaštany, ošúpte ich a nechajte vychladnúť. Vo vodnom kúpeli roztopte čokoládu. Použil som 65%, silnejšia by už bola príliš. Hlavne preto, že gaštany budú ešte obalené v čistom kakau. Nepridával som ani cukor ani maslo. Gaštan samotný má sacharidov akurát dosť, pečením navyše krásne skaramelizujú. Tú sladkosť potom stačí len doplniť horkou čokoládou a spolu to urobí výbornú chuť.

Jablko poslúži ako stojan, ale pozor naňho

Upečené gaštany som opatrne napichol na špáradlá a lyžičkou ich jemne pooblieval roztopenou čokoládou. Nechal trochu odkvapkať a zapichol do jablka. Keď čokoláda trochu stuhla, poprášil som gaštany nealkalizovaným kakaom, iné už ani nepoužívam. Výhoda je, že jablko môžete chytiť pohodlne do ruky a pralinky poprášiť naozaj z každej strany.

Ešte trochu mäkké ich poprášte kakaom

Pralinky som chcel na moment odložiť do chladničky. Aby boli pekne vychladené a vydržali svojich pár minút slávy, teda fotenie. Ako som ich vkladal do chladničky, jablko mi caplo na zem. Predstavte si, že namočíte ruky do múky a poriadne tlesnete. Presne to sa stalo, len v kakaovej verzii. Tie čo dopadli najhoršie sme rovno zjedli. Menej obité chytili taký “truflovitejší” tvar. Obité alebo neobité, chuť bola fantastická.

Tohtoročná úroda

Nájdite 5 rozdielov oproti predošlej fotke

Poznámka k predošlým dvom fotkám, nájdete 6 rozdielov.

Gaštanové trufle

P.S. Ďalšie verzie

Chystám sa urobiť ešte jednu verziu. Upečené gaštany namočiť v domácej griotke, a potom ich obaliť v čokoláde. Prípadne, tie gaštany, ktoré sa polámali pri čistení, zmačkať do neforemných guliek a obaliť aj tie.

Možno ste si všimli, že som vynechal recenzie hneď niekoľkých nových bratislavských podnikov. Namiesto nich som si začal viac všímať miesta, ktoré fungujú viac rokov. Sám som zvedavý, ako sa im darí.

Corny Café, čiže kaviareň na rohu

Jeden podnik s tejto sorty je na rohu Grösslingovej a Bezručovej, volá sa Corny Café. Po našom, kaviareň na rohu. Chodievam okolo pravidelne, tak som očkom sledoval vývoj. Otvorila v decembri, 5 rokov dozadu. Začala ako každá bežná kaviareň v tých časoch. Káva Lavazza a jemne historický interiér bez zbytočných extravagancii. Neskôr pribudla plantážna káva od Barzzuz a personál bol stále roztekaný. Pred 3½ rokom začali piecť vlastné koláče. Najprv dva, neskôr ich bolo viac. Asi pred rokom som si všimol, že káva sa zmenila na illy. Postupne sa objavila vonkajšia terasa, personál začal byť školenejší. Nedávno sa opäť zmenila káva, tentoraz na Montecelio. Vnútri bez väčšej zmeny. Za celý ten čas si podnik razil vlastnú cestu a v podstate o ňom nebolo príliš počuť. Iba ak medzi ľuďmi, lebo koláče si objednávajú aj domov.

Interiér sa za roky príliš nezmenil

Ponuka

V koláčoch sú vraj najsilnejší, tak som šiel ochutnať. Dal som si espresso (1,50€) a bábovku (2,50€). Taká voľakedajšia prešporská klasika, prvý koláč, aký som sa v detských rokoch naučil piecť.

Celozrnná bábovka s čokoládou a šľahačkou

Čo pristálo na stole bolo jedným slovom ohromujúce. Veľký kus celozrnnej bábovky, dvojfarebnej. Nebola suchá, naopak. Aj keď, bábovka je kaffeekuchen, takže už zo svojej podstaty má nárok byť suchšia. Teda, má sa konzumovať s kávou alebo čajom. Ale odbočil som, bábovka bola výborná, celozrnnej ražnej múky tak akurát. S roztopenou čokoládou a šľahačkou sýta až-až. Nomálne je k nej aj džem, len som ho pri objednávke vylúčil. Nehnevajte sa na mňa, ale čo pre boha skúša cheesecake? Jeden kus koláča, ktorý máte zjedený do minúty a konec. Budem silne obcesívny, ale s touto bábovkou si môžete vybrať, namočím ju najprv do čokolády? Alebo radšej šlahačky? No, veď poznáte tú poruchu.

Káva jej sekundovala podobne dobre, aj keď občas záleží na smene, či ju utlačí v páke poriadne alebo nesmelo. S cappuccinom (1,75€) je to podobné, občas milo prekvapí latte art. Nie sú tu tácočky ani tanečky okolo, kávu dostanete s jedným cukrom a pohárom vody.

Cappuccino

Podnik popri koláčoch ponúka aj pár jedál. V prvom rade sú to raňajky. Pri praženici si môžete vybrať, či ju chcete na masle alebo olivovom oleji. K obedu striedajú pár jedál, vždy nájdete polievku, šalát alebo cous-cous (3,50€). Dal som si ho s fettou, olivami a sušenými rajčinami. Syru aj ostatných prísad bolo dosť. Jedlo bolo trochu mastnejšie, ale podľa mojej chuti.

S obsluhou to bolo rôznorodé, chytil som aj pár nováčikov, ktorí potrebujú ešte zábeh. Celkovo však dojem nebol zlý, obsluha bola väčšinou príjemná aj rýchla.

Interiér za tie roky chytil príjemnú patinu a sedí sa tu pohodlne. Možno vás pri pozorovaní života na ulici alebo v kaviarni prekvapí, koľko majú štamgastov. Niektorí si ani neobjednávajú a dostanú na stôl “to čo vždy”.

Záver

Presne takéto podniky vyrábajú novú novú kaviarenskú tradíciu mesta. Stratilo ju podľa mňa nie za socíku, ale skôr v chaose, ktorý nasledoval. Až teraz sa postupne rodí niečo, o čom sa dá povedať, že to preveril čas. O Corny môžem povedať, že za 5 rokov si dokázali udržať vlastnú tvár a zároveň obmienať ponuku k lepšiemu. Myslím, že sa im to zatiaľ podarilo. Dokonca bez špeciálnych historiek aj spamovania sociálnych sietí. Dúfam, že sa to nezmení ani s novými partnermi.

P.S.

Máte tip, kde vám chutí už dobrých pár rokov? Možno nenápadný, kde dobrý servis je samozrejmosť? Napíšte do komentárov!

Corny Café
Grösslingova 20
811 09 Bratislava
www.cornycafe.sk
www.koolace.sk

View Kaviarne in a larger map

To bol môj prvý dojem z novej kaviarne Dobre Dobré v bratislavskej Starej tržnici. Ďalšie dojmy bude musieť preveriť len čas.

Dobre Dobré

Podnik otvoril len minulý týždeň a zvonka sa tvári skôr nenápadne. Láka v podstate len tabuľou s ponukou. Keď vojdete, situácia sa trochu zmení. Privíta vás menší bar so zeleným kávovarom, ďalej nájdete zaujímavý a členitý priestor. Využili ho najlepšie ako sa dalo, rôznym typom sedenia. Od jednoduchého kaviarenského stola s dvoma stoličkami, cez pohodlné lavice až po čalúnené stoličky. Rovnako si môžete vybrať výhlad, buď dovnútra tržnice alebo na ulicu. Skrátka, interiér je strohý, ale zároveň elegantný a nenásilne odkazuje na kaviarenskú tradíciu trojuholníka Viedeň-Bratislava-Budapešť.

Interiér kaviarne

Interiér kaviarne

V kaviarni má prsty viacero ľudí. V prvom rade občianske združenie Vagus, ktoré sa venuje ľudom bez domova. Sú tu totiž zamestnaní, ako obsluha kaviarne. Dozviete sa to len ak si sa začítate do úvodu ponukového lístka, inak to podnik nedáva nijak ostentatívne najavo. Uvažujem nad tým, že je to tak asi najlepšie. Ďalej sú tu baby jemine.sk, ktoré sa starajú o jedlo.

Ponuka

Ako prvé som ochutnal espresso (1,50€) a bratislavský rožok (1,10€). Dodáva ho Pressburg Bajgel z Klemensovej a bol výborný. More šťavnatej plnky, žiaden suchár. Mimo rožkov tu majú aj skalický trdelník. Podávajú ho nakrájaný na kolieska. O pravosti nepochybujem, presne takéto nám občas prinesú kolegovia Skaličani do kancelárie.

Káva je značky Columbo, arabika a robená na stroji La Marzocco. V základe bola dobrá, ale keby na ňu barista trochu viac zatlačil, mohla byť lepšia a možno by sa ukázalo aj pár zaujímavých chutí. Čo som videl, tak ju len uhladil v páke.

Espresso a bratislavský rohlík

Pri druhej návšteve sme aj s rodinou ochutnali bryndzovú nátierku a hráškovú polievku s mätou. Spolu stoja 4,20€, polievka samostatne 2,50€. Nátierka mi chutila, bryndze v nej akurát, sekundovala jej mladá cibuľka. K nim more chleba a jednoduchá pokrájaná zelenina.

Bryndzová nátierka

Hrášková polievka prišla na stôl ako statočná porcia. Rozmixovaná akurát, spolu aj s naším krpcom sme sa zhodli, že chutila navlas rovnako, ako si ju často robíme doma. Iba pár vecí bolo zvláštnych. Extrémna teplota polievky, bola horúca aj dlhé minúty po donesení na stôl. Buď ju v tejto sekunde odstavili z hrnca alebo to prepískla mikrovlnka. A chýbalo nám dokyslenie polievky. Octom, citrónom alebo smotanou. Opäť tu bolo množstvo chleba. V obedovej kombinácii nátierka+polievka sme teda dostali spolu 6 krajcov chleba. Trochu premrštené, na druhej strane, nemáte šancu odísť hladní. Mali sme opäť bratislavské rožky, stále také dobré ako pri prvej návšteve.

Hrášková polievka

Záver

V Bratislave sa posledný rok takmer každý mesiac otvorila nejaká viac alebo menej vyfintená kaviareň. Toto je dlhej pauze po Kubistovi príjemná zmena. Jednoduchý a elegantný interiér, kde som sa napriek novote necítil nesvoj. Hranicu utrafili takmer vo všetkom. V odkaze na voľakedajšiu kaviarenskú slávu mesta, v ponuke aj obsluhe z radov ľudí bez domova. Bola ochotná, občas nesmelá ale občas aj usmievavá. Káva je slušná a jedlo sa dá v zábehu pohodlne vyladiť. Keď začne žiť vnútro tržnice, budú dokonalé aj kulisy podniku. Držím palce

Dobre Dobré
Námestie SNP 25
Stará tržnica, vchod z Nedbalovej
Bratislava
https://www.facebook.com/cafedobre

View Kaviarne in a larger map