Na nitrianskom Agrokomplexe sme boli naposledy 5 rokov dozadu, pozreli sme vtedy lisovňu oleja. Medzičasom malý dorástol, tak sme sa dnes vybrali hlavne za traktormi a vláčikmi.
Výstava znamená pre Nitru dve veci. Kopu návštevníkov a hody, zároveň aj kompletnú tragédiu na cestách a parkoviskách. Frflanie sme vymenili za nevadí, zvrtli sme sa už na samotnom začiatku kolóny a zaparkovali radšej uprostred sídliska. Potom sme ten kúsok prešlapali pred výstavisko. Naozaj to nie je ďaleko, lepšie je prejsť sa, ako prísť na výstavu nasratý zo šoférovania.
Pred výstaviskom sú už tradične “Chrenovské stánky”. Bežný jarmok so živánskou a hudbou, sem tam nejaký stánok s remeselníkmi. Ponuka sa konečne rozšírila. Pribudli podpecníky aj valašské frgále. Našiel som stánok s peknou keramikou. Mali maličké formy na bábovky za 2-3€, ale neboli dobre vypracované. Naspodu mali nejaký ornament, z mojej skúsenosti by tam len zbytočne priháralo cesto. Videl som aj stánok s drevom, mali drevené korýtka na miesenie chleba. Menšie ako čo mám doma, za 79€. Pre porovnanie, na pukanskom jarmoku bolo za 40. Stánok tu mal aj jeden náš známy - včelár. Mladý chalan, bol v kroji a spomínal, že lipový tento rok ani nevytáčali. Najviac mal agátového. Zrejme budem tento rok kupovať od neho.
Z jarmoku sme pozreli na fronty ľudí pred hlavnými pokladňami a rovno sme sa vybrali k bočnému vchodu B2. Tam ani nohy, zaplatili sme a prešli rovno do zadnej časti areálu. Celé šlapanie sa vám odmení parádnym skanzenom Slovenského poľnohospodárskeho múzea. Presťahovali sem niekoľko celých budov, aj s ich vybavením. Naposledy školu. Nájdte v nej všetko, triedy, učebné pomôcky aj školský rozhlas. Oplatí sa vidieť.
Uprostred skanzenu stojí Konzum, ďalšie lákadlo. Každý rok tu varia meltu a ochutnávky dávajú bezplatne. Máte na výber, čistú horkú, alebo sladenú s mliekom. Vyskúšali sme obe, boli výborné. Úplne najvác boli, keď sme ich spojili. Ani moc sladká, ani moc horká. Dal som sa do reči s paňou za pultom, reku ako ju varia. Vraj treba utrafiť správne množstvo. Ak je ho veľa, bude horká. Treba ju nasypať do vody, nechať variť, kým nevystúpa podobne ako turecká káva. Potom stiahnuť, nechať 5 minúť postáť a zliať. Rozhodne chutila lepšie, ako keď sme sa ju pokúšali pripraviť tu.
Konzum je zariadený pekne, je tu plno starých vecičiek. Medzi nimi som našiel aj ručnú pražičku kávy. S meltou v ruke sa nutne začnete obzerať po koláčoch. Aj tie tu boli. Len bolo treba obísť budovu a zozadu nájsť tabuľu s nápisom Štrúdle, lokše, bratislavské rožky. Jeden rožok stál 0,50€ a bol dobrý. No lepšia bola maková štrúdla. Vôbec nebola presladená a cesta len toľko, aby len tak-tak udržalo kopu plnky. Tipujem, že boli z východného Slovenska, vedľa bolo odparkované auto z KE značkou.
Agrokomplex je najviac pre decká. Môžu sa povoziť na traktoroch, malej železničke, plus tu je aj veľa modernejších atrakcii. Traktorov je tu asi najviac. Veľké moderné, staré veterány aj najstaršie parné hebedá vo vonkajšej expozícii múzea. Kosila sa tu tráva, bežala stará mláťačka poháňaná parným strojom. Ožil aj starý lis, o ktorom som už písal. V dvoch budovách boli mlyny, popri nich aj pár zariadených izieb s dobovým nábytkom a vybavením. Všade mladí ľudia v krojoch ako sprievodcovia. Krásne a pekne spracované.
Sýtí a vyhraní sme si kúpili spiatočný lístok na poľný vláčik smerom ku hlavnej bráne. Jeho húkanie sa nesie celou Nitrou, patrí k mestu asi ako vôňa čokolády k bratislavskému Stolwercku. Poľná železnica tu funguje už 30 rokov. Výpravca mal o tom krátky preslov a odpískal. Cesta ubehla rýchlo, prešpacírovali sme sa späť k autu a mali dobrý pocit. Konečne “Agráč”, na ktorom bolo dobre. Zrejme preto, že sme obišli všetky davy, išli rovno do skanzenu a stretli fajn ľudí. Ak sa vybrať do Nitry, tak práve sem.
Múzeum je otvorené celoročne, ale nie celkom chápem, prečo nie cez víkendy. Atrakcie typu poľná železnica spúšťajú len na veľkých akciách, napríklad na Veľkú noc alebo Agrokomplexu.
Výstava trvá ešte aj zajtra, teda v nedeľu 24. augusta 2014. Vstupné stojí 4€, deti do 6 rokov zdarma.
Fotogaléria
