Tento recept bude z kategórie – chcem to uvariť, ale nemám všetky suroviny. Mali to byť zemiakové gnocchi a nechcel som, aby sa to zvrhlo na obyčajné halušky.
Musím vám vykresliť úplne celú kuchynskú situáciu. Včera sme navarili za kýbel vývaru. Časť putovala do mrazničky a na konci v hrnci zostalo príliš veľa zeleniny a šťavy tak na dnešný obed pre troch. Keď sme s milou špekulovali, čo druhé, napadlo mi rozmixovať zvyšnú zeleninu z vývaru na “sviečkovú” a k tomu spraviť halušky. Lenže potom milá odišla do kanclu a mne sa tie halušky nejako prestali vidieť. Keď už, spravím ich viac zemiakové. A čo, urobím rovno gnocchi. Skontroloval som stav zásob a výsledok bol takmer nula. Jeden posledný zemiak a žiadne vajíčka. Nenechal som sa odradiť a hrabal ďalej. Vydoloval som maličký zvyšok mrazeného špenátu aj pár lyžíc rozmrazeného tvarohu, ktorý zostal po plnke do buchiet. No, takže nakoniec budú špenátovo-tvarohové noky.
Dal som do osolenej vody variť ten posledné zemiak v šupe, za ten čas mi celkom povolil mrazený špenát. Do misky som si zatiaľ nasypal hrubú múku a trochu soli. Zároveň som dal variť do najväčšieho hrnca osolenú vodu, kam som chcel hádzať noky.
Suroviny
- základný recept na gnocchi tu
v tomto prípade ale
- 1 varený zemiak
- 3 PL tvarohu
- 2-3 PL špenátu
- cca 300g hrubej múky
- soľ
- 2PL repkového oleja
Keď bol zemiak uvarený, chytro som ho ochladil, ošúpal a nastrúhal na jemnom strúhadle. Ešte stále bol dosť horúci, tak som ho zmiešal s naškrabaným a studeným špenátom. Výsledná zmes už bola chladnejšia a mohla spolu s tvarohom ísť k múke. Pridal som tiež pár lyžíc repkového oleja a trochu vodu. Potom vypracoval vláčne cesto. Nie veľmi, len aby sa všetky suroviny vzájomne spojili a rovnomerne premiešali. Stále bolo trochu lepivé, ale to som korigoval pomúčením na doske. Tam som ukrajoval kúsky a rukami ich vaľkal na na tenšie šulce. Radšej tenšie, lebo varením narastú aj na dvojnásobok.
So šulcami je to už rýchly proces, nožíkom posekať na jednotlivé noky a vybavené. Zo začiatku som mal ešte nerv na značkovanie vidličkou, ten ma však v polke varenia úspešne prešiel. Od tohoto momentu je to výrobná linka – hotové noky hádzať do vody, medzitým vaľkať nové a občas premiešať tie vode aby sa neprilepili o dno. Tie čo vyplávali som nechal ešte pár minút povariť a vyberačkou vybral do sitka odkvapkať. Všetky som potom pokvapkal olivovým olejom a dobre premiešal.
Hotové noky síce chutili trochu ako halušky a od talianskych gnocchi mali ďaleko, napriek tomu boli dobré aj len tak, pomastené olejom. Malý dostal za tanier a po dojedení ich ešte chodil po jednom zobať z misy na linke. Ja som na ne omáčku nechcel, tak som začal špekulovať nad suchou posýpkou. Orechy nie, strúhanka nie, syr nie. Napadlo mi namlieť ľanové semienka. Áno, fenomenálna kombinácia. Len pravdaže, netreba to s nimi prehnať, inak vás môže prehnať. Ale chuťovo úplne ako oriešky. A vďaka čerstovsti nokov bolo jedlo aj akurát šťavnaté.
Zostalo ešte na pol misky. Už dávnejšie mám natrénované, že prihrievať je ich najlepšie nad parou, len tak si vedia obnoviť šťavnatosť.
Takže, niekedy varenie začne vývarom a skončí likvidáciou chladničkových zvyškov. Aj preto berte zoznam surovín s miernou rezervou. Podstatné je riadiť sa konzistenciou cesta. Musí byť jemné a vláčne. Najlepšie povedané “príjemné na prácu”. Radšej redšie, múka sa dá dosypať na doske hocikedy.
Pochváľte sa, podarilo sa vám už zo zvyškov urobiť niečo dobré?
